Nedá mi inak, ako začať tento rozhovor po rokoch spomienkou na Literárny týždenník, ktorého si bol zakladateľom a šéfredaktorom, ale aj – a najmä – jeho duchovným a ideovým otcom, či vodcom. Literárny týždenník v čase svojho vzniku a počas prvých rokoch svojej existencie zohral kľúčovú úlohu pri formovaní prednovembrovej atmosféry, keďže zjednocoval ľudí (umelcov, intelektuálov, politikov) rôznych hodnotových názorov, aby ich spojil proti jestvujúcej a prekonanej politickej nehybnosti. Nič na tom nemení, že títo ľudia sa stretli v LT, aby sa mohli neskôr rozísť – a neskôr aj rozhádať – keďže to boli odstavení reformisti dubčekovského razenia, súdobí reformní komunisti, zelení, liberáli, ortodoxní antikomunisti, disent, exiloví spisovatelia a politici, katolícki intelektuáli či občianski aktivisti... všetci tí, ktorí chceli zmenu. A našli ju na stránkach Literárneho týždenníka. To je neodškriepiteľný historický fakt. Vráťme sa do tých vzrušujúcich čias, keď sme spolupracovali pri tvorbe LT, tejto elitnej intelektuálnej značky... Ako vznikol LT? Ako si vytváral jeho redakciu?
Vítam, že obnovuješ rozhovor a po rokoch sa vraciame k intenzívnejšej názorovej výmene, k forme medziľudskej komunikácie, ktorej korene siahajú do polovice 80. rokov minulého storočia, keď sme užšie spolupracovali v literárnej prílohe Nového slova – v Nedeli a potom najmä od roku 1988 v Literárnom týždenníku. Ale priznávam, že sám predmet tvojej prvej otázky ma až tak nenadchýna, a to jednak preto, že som sa k historickej genéze nášho časopisu už neraz vyslovoval, a to vždy za celkom určitých okolností. Azda najprekérnejšie to bolo pri desiatom výročí, keď sa ho pokúšal dezauvovať M. Šimečka mladší v časopise Domino fórum. Vtedy som v Slovenskej republike vďaka šéfredaktorovi Jaroslavovi Rezníkovi mal možnosť uverejniť desať pokračovaní spomienkových reflexií Pravda sa skrýva v prameni – Fragmenty z vynútených pamätí. Ešte väčšmi ma irituje vedomie historického pozadia otázky zakladateľstva, ktorú nastoľuješ. Keď sme si pripomínali 20. výročie nežnej revolúcie, ódami na jej hrdinov sa veru nešetrilo. Literárny týždenník a jeho redakciu spomenul jedine Boris Zala, ktorý poukázal na miesto časopisu v pohybe tých čias. Pravdaže, dvadsiate výročie jeho trvania si pripomenula aj redakcia a funkcionári vydavateľa. Lenže práve tu si musíme položiť otázku, či sme my vôbec niečo zakladali, či to nie je ilúzia a fikcia, v čase kvitnúceho prézentizmu, nihilizácie dejín, manipulácie s historickými faktami v mene egománie a narcizmu – nuž, tvoja otázka o zakladateľstve vyznieva priam anachronicky. Len si pozrime jubilejnú antológiu
Letokruhy, ktorú zostavil pán šéfredaktor, inak reprezentant kritiky a historizujúcej literatúry faktu. Už titul zborníka zavádza, pretože nejde o náš „týždenník“, ale „dvojtýždenník“. Takisto tu nemáme do činenia s „letokruhmi“, jadro kmeňa stromu je tu stenčené na minimum, dominuje čerstvá kôra. Tvoje meno sa tu vyskytuje iba raz, v kronike šéfredaktorov, takisto absentujú tvoje príspevky, z našej redakcie je tu zastúpená iba Dana Podracká hovormi s Mináčom a spomienkou na Števčeka. Pavol Janík je tu zastúpený ôsmimi textami, prevyšuje i šéfredaktora a predsedu redakčnej rady.
Preruším ťa. V našom rozhovore sa nesmieme znížiť k tomu, aby sme prijali slovník tých, s ktorými takto na diaľku polemizujeme. Nedá mi však skromne podotknúť, že v LT som uverejnil – napríklad – rozhovory s takými spisovateľmi ako bol Saul Bellow, Norman Mailer, Joseph Heller, či s Karlom Krylom, Imrichom Kružliakom, Ladislavom Mňačkom, Pavlom Kohoutom... Prvá moja dvojstranová reportáž, ktorú LT uverejnil – v prvom čísle – bola o M. R. Štefánikovi a jeho mohyle na Bradle. To by si vari zaslúžilo aspoň zmienku...
Ale ak si pozorne všímaš sémantiku o jubilujúcom periodiku, tak o nejakej personifikácii zakladateľstva LT nemôže byť ani reči. On proste „vznikol“, spisovatelia ho po dlhých rokoch absencie „dostali“ a „mali“, bol iba pokračovateľom Kultúrneho života, prípadne Nedele. Hneď úvodom vtedajší predseda Zväzu slovenských spisovateľov iba pripomína, že „stál pri jeho zrode“ a tak po dlhom čakaní a volaní „vyšlo“ prvé číslo v septembri 1988. Predsa len dodáva, že časopis našťastie mal dobrých šéfredaktorov. Z memoáristov iba Roman Kaliský a Pavol Števček pripomínajú fenomén zakladania, vymaňujú sa z neosobných floskúl, ako keď Števček najprv konštatuje, že LT „prišiel na svet ako dlho očakávané a potom už vlastne prenosené dieťa“. Azda preto, že sám pridobre vedel, ako zo sveta odišli jeho predchodcovia.
Zaiste, Literárny týždenník nadväzoval na najlepšie obdobia Kultúrneho života, čo je len, takpovediac, kvalitatívny a morálny bonus. No je tu nezanedbateľný rozdiel. Kým Kultúrny život vychádzal v časoch – a odvážne! – v šesťdesiatych rokoch, Literárny týždenník sa spolupodieľal na zásadných spoločenských, ekonomických a politických zmenách na prelome tisícročí. Nechajme teraz bokom otázku, aký význam mali tieto zmeny, no nikto by nemal spochybňovať výrazný podiel LT na zásadných historických premenách...
Ale áno! Lenže Jozef Bob, neskorší šéfredaktor LT, v úvode Letokruhov vidí náš časopis skôr ako výhonok „charizmatického“ Kultúrneho života známeho na celom svete, ktorý ako priekopník demokracie, obrody socializmu slobody po zásahu vojsk v auguste 1968 „prestal vychádzať“ neinak ako Literárny život bez ďalšej náhrady. A „museli prejsť takmer dve decéniá“, aby spisovatelia opäť „mali svoj časopis“ Literárny týždenník, ktorý sa postupne „identifikoval s programom Kultúrneho života“. Iba predseda redakčnej rady Drahoslav Machala pripomína predsa len náhradnú funkciu Nedele, kde sme sa aj my pracovne stretávali, keďže som tam zastupoval záujmy Zväzu slovenských spisovateľov. Iniciátorov Letokruhov LT očividne nezaujíma otázka, ktorú mi kladieš, a to ani formálne jubilejne, keď organizovali slávnostné spoločenské podujatie v Budmericiach, kde ma síce pozvali, ale nič odo mňa nikto nechcel. Keď som zistil, že moja zakladateľská redakcia tam nebude zastúpená, nešiel som ani ja. Nikomu som veru nechýbal. Nemyslím si, že som bol niekedy pupkom sveta, ale zároveň odmietam historické abstraktum neosobného diania, keď sa veci a udalosti simulujú ako vznikanie a stávanie. Tak sa dnes napríklad interpretuje finančná kríza, ktorá sa prosto prihodila, nedá sa nič robiť! Skôr sú mi bližší vedci, ktorí zorganizovali sympózium skúmajúce, či je ekonómia a finančníctvo vôbec veda o racionálnom a zodpovednom konaní. Napriek módnemu neodarwinizmu, ktorý sa pokúša eliminovať slobodnú vôľu človeka, aj veda vied – neurológia – vie, že aj mozog je odkázaný na akty ľudskej vôle – subjektov, ktoré volia, uvažujú, koncipujú a ich rozhodnutie potom aktivizujú kolektívne modely, vzorce a programy správania a konania. Takto sme sa aj my dvaja spolu s ďalšími kolegami, opäť stretli pri práci na edičnom projekte, ktorý dodnes nesie v sebe stopy našich tvorivých úsilí vychádzajúcich z dlhých tradícií slovenskej, československej a svetovej kultúry. Bola to úloha, ktorá si od nás vyžadovala plné osobné nasadenie.
Celý rozhovor si môžete prečítať v knihe Ľuboša Juríka Rozhovory po rokoch, ktorú si môžete kúpiť v tlačenej podobe alebo v rozšírenej verzii ako e-knihu na http://knihkupectvo.litcentrum.sk/t134/Jurik-Rozhovory-po-rokoch za špeciálnu cenu 5 euro.
V knihe nájdete rozhovory s týmito spisovateľmi: Milan Augustín, Anton Baláž, Ladislav Ballek, Jozef Banáš, Dezider Banga, Jaroslava Blažková, Ján Buzássy, Jozef Bžoch, Ján Čomaj, Rudolf Dobiáš, Pavel Dvořák, Etela Farkašová, Ľubomír Feldek, Oľga Feldeková, Daniel Hevier, Anton Hykisch, Rudolf Chmel, Andrej Chudoba, Pavol Janík, Peter Jaroš, Jana Juráňová, Ivan Kadlečík, Juraj Kuniak, Milan Lasica, Jozef Leikert, Miroslav Marcelli, Albert Marenčin, Jozef Mihalkovič, Jozef Mikloško, Valér Mikula, Štefan Moravčík, Gustáv Murín, Kamil Peteraj, Vladimír Petrík, Jozef Puškáš, Milan Richter, Gabriela Rothmayerová, Vincent Šabík, Ivan Stadtrucker, Stanislav Štepka, Ladislav Ťažký, Viliam Turčány, Ján Tužinský, Marián Vároš, Osvald Zahradník, Milan Zelinka a Milka Zimková. Po rokoch sa spoločne vracajú k témam, o ktorých hovorili kedysi, no najmä hovoria o súčasných problémoch literatúry a kultúry. Umelecké fotografie Tomáš Singer.
