Literárny časopis Mladá tvorba je v slovenskej literatúre výnimočný fenomén, je produktom šesťdesiatych rokov, je odrazom a obrazom uvoľnenia tých čias, ale aj nových literárnych trendov a výbojov. Po skončení štúdií na Filozofickej fakulte UK si pracoval ako redaktor Mladej tvorby, neskôr si bol jej šéfredaktor. Mladá tvorba bola platforma pre začínajúcich mladých autorov, z ktorých sa časom mnohí stali významní tvorcovia slovenskej literatúry. Zaiste je namieste, ak tento rozhovor začneme rozprávaním o Mladej tvorbe: ako hodnotíš jej prínos do formovania modernej slovenskej literatúry a ako vidíš sám seba – ako básnika, ako redaktora, ako šéfredaktora – v tom krásnom, turbulentnom čase? Ako si spomínaš na atmosféru v redakcii Mladej tvorby a na autorov, ktorí v nej publikovali?
Mladá tvorba začínala svoju činnosť už predo mnou, a rád som sa pripojil. Začiatočnú brázdu vyorali Milan Ferko, Kornel Földvári, Jozef Kot, k nim sa pripojil rad mladých, ktorí nemali kde publikovať, lebo do „dospelých“ časopisov ich nepúšťali. Keď som prišiel do Mladej tvorby, boli tam Pavel Koyš, Ivan Mojík, Ján Majerník a Gitka Ferková. Neskôr prišli Miroslav Válek, Peter Hrivnák a začala sa formovať ďalšia redakcia, ktorá s istými zmenami (prišli Ján Štrasser a Peter Repka, vytvoril sa nový súbor spolupracovníkov, Ivan Štrpka, Dušan Mitana a ďalší) trvala až do zrušenia časopisu pri začiatkoch normalizácie. Stále ma to spomínanie bolí, lebo sa stratili najkrajšie roky mladosti aj literárnych plánov. Zakázal som si potom na Mladú tvorbu myslieť, aby som mohol žiť ďalej, a nie len v spomienkach. Naozaj sa v MT začínal prúd novej literatúry, ktorý ovplyvňoval literárny vývoj až do dnešných čias, hoci viacerí z jej predstaviteľov už nie sú medzi živými. Keď som nastúpil do redakcie ako do idúceho vlaku, bol som ešte ucho. Mal som publikovaných iba pár básničiek, niektoré aj v Mladej tvorbe. Literatúrou som sa zaoberal aj predtým, ale až v tejto redakcii som sa do nej hlbšie dostal. V redakcii a okolo nej bolo veľa inšpirujúceho, mladá literatúra sa formovala. Šikula, Sloboda. Jaroš, básnici. Trnavská skupina, konkretisti, už bola básnicky sformovaná, ale na vývin ďalších básnikov som mal istý vplyv aj ja. Okolo redakcie sa utvorila skupina priateľov prispievateľov, kamarátov, ktorí sa navzájom inšpirovali a podporovali. Veľa pomohol Válkov vzor, nielen ako básnika, ale aj ako redaktora, ktorý vedel povzbudiť.
Do tohto obdobia patria aj tvoje prvé básnické pokusy, no nielen pokusy, aj básnické zbierky Hra s nožmi
(1965) a o rok neskôr Škola kynická
. Je vcelku nespochybniteľné, že tvoje básnické prvotiny (no nielen prvotiny!) ovplyvnila tvorba konkretistov – ako odpoveď na patetické a schematické básnické diela predošlého obdobia – ale aj poézia Miroslava Válka. Vplyv básnika na tvorbu iného básnika, vplyv tvorcu umeleckých hodnôt na iného umelca je zrejme permanentný a prirodzený proces. Aké tvorivé impulzy si získal z diel konkretistov a Válkovej poézie?
Na tom, že som sa odhodlal vydať zbierku básní, mali zásluhu Válek, Hrivnák a Gitka Vyskočilová, ktorá sa neskôr stala sekretárkou a dobrou dušou redakcie. Dosť som sa zdráhal, nechcelo sa mi do tých ešte dosť schematických vôd slovenskej literatúry. Nakoniec som sa osmelil, časy sa predsa len menili. V prvej knižke na začiatku dosť škrípem zubami, do čoho nemravného ma ženie moja literárna vášeň. Ale moje prvé knižky sa vcelku presadili. Je v nich cítiť vplyv Válka, konkretistov, od Válka by som bol rád odkukal ten dynamický, naliehavý, a pritom ľahký verš, od konkretistov metaforu. Všetko to vychádzalo ináč, možno sa už trochu presadzovala vlastná poetika. Ale pomaly, najprv som nevedel, aká je. Písaním sa človek učí.
Keď už sme začali hovoriť o literárnych vplyvoch, je vcelku nespochybniteľné, že na tvoj literárny vývoj – no zaiste nielen literárny, ale aj osobnostný, celistvý – vplývali aj beatnici, či neskôr existencializmus, teda existencialisti ako Sartre či Camus, ktorí akosi nedôverovali civilizácii a usvedčovali ju – zjednodušene povediac – z klamstiev, pokrytectva a pompéznych fráz. Na druhej strane je zjavná tvoja fascinácia antikou, teda obdobie, ktoré kládlo základné stavebné kamene európskej civilizácie. Je to protirečenie, či nie? Ako tieto rôznorodé literárne a filozofické vplyvy poznamenali tvoj vývoj, tvoju tvorbu?
Pri písaní prvých dvoch knižiek som si objavil českého básnika Vladimíra Holana (uverejnili sme z neho dvojstránku básní), a anglického básnika T. S. Eliota, ktorého som spolu so Zuzanou Bothovou, neskôr Hegedűsovou, prekladal, a knižne vyšiel roku l966. Títo dvaja básnici ma potom sprevádzali po celý život. Aktuálny bol aj vplyv beatnikov, ktorí koncom päťdesiatych a potom v šesťdesiatych rokoch poznačili vývoj svetovej poézie, čiastočne aj môj. Prekladal som Ginsberga, ktorý však už nemohol knižne vyjsť pre vstup vojsk. V šesťdesiatych rokoch začalo vychádzať veľa dobrých prekladov autorov z celého sveta. Bol to skvelý vplyv. Antiku som si objavil ešte na vysokej škole. Moja budúca manželka študovala klasickú filológiu, niektoré jej knihy ma zaujali, a potom začala vychádzať v Prahe Antická knihovna. Aj u nás vychádzali antickí autori. Veľa urobil svojimi knižkami prekladov Vojtech Mihálik. Stále sa okolo antiky pohybujem, vidím v nej prirodzený začiatok európskej vzdelanosti, kultúry, demokracie a takmer všetkého.
Celý rozhovor si môžete prečítať v knihe Ľuboša Juríka Rozhovory po rokoch, ktorú si môžete kúpiť v tlačenej podobe alebo v rozšírenej verzii ako e-knihu na http://knihkupectvo.litcentrum.sk/t134/Jurik-Rozhovory-po-rokoch za špeciálnu cenu 5 euro.
V knihe nájdete rozhovory s týmito spisovateľmi: Milan Augustín, Anton Baláž, Ladislav Ballek, Jozef Banáš, Dezider Banga, Jaroslava Blažková, Ján Buzássy, Jozef Bžoch, Ján Čomaj, Rudolf Dobiáš, Pavel Dvořák, Etela Farkašová, Ľubomír Feldek, Oľga Feldeková, Daniel Hevier, Anton Hykisch, Rudolf Chmel, Andrej Chudoba, Pavol Janík, Peter Jaroš, Jana Juráňová, Ivan Kadlečík, Juraj Kuniak, Milan Lasica, Jozef Leikert, Miroslav Marcelli, Albert Marenčin, Jozef Mihalkovič, Jozef Mikloško, Valér Mikula, Štefan Moravčík, Gustáv Murín, Kamil Peteraj, Vladimír Petrík, Jozef Puškáš, Milan Richter, Gabriela Rothmayerová, Vincent Šabík, Ivan Stadtrucker, Stanislav Štepka, Ladislav Ťažký, Viliam Turčány, Ján Tužinský, Marián Vároš, Osvald Zahradník, Milan Zelinka a Milka Zimková. Po rokoch sa spoločne vracajú k témam, o ktorých hovorili kedysi, no najmä hovoria o súčasných problémoch literatúry a kultúry. Umelecké fotografie Tomáš Singer.
