Rozprávačský talent je prvoradý

Anglický autor historických románov Richard Blake je slovenským čitateľom dobre známy. jeho knihy sledujú napínavé osudy mladého anglosaského úradníka aelrica v prostredí politických intríg byzantskej ríše v 7. storočí. sympatický autor z kentu nám počas návštevy slovenska porozprával o svojich knihách.

---

 Príbehy vašich románov sa odohrávajú v  období prechodu medzi antikou a stredovekom, v nepokojnom 7. storočí. čím vás táto doba oslovuje?

Vprvom rade, nikto zo spiso­vateľov sa týmto obdo­bím doteraz nezaobe­ral, takže sa môžem považovať za akéhosi pioniera a toto pole podrobne preskúmať. Navyše ma vždy viac bavili dejiny Východorímskej, teda Byzantskej ríše, ako jej západnej časti.

 Hlavnou postavou je bystrý úradník aelric. Do akej miery ide o  autorskú sebaprojekciu?

Samozrejme, každý autor prenáša svoje vlastnosti do literárnych postáv. Alebo sa naopak v  knihách sám vylepšuje. A  to je aj prípad Aelrica. Ide o  vylepšenú verziu mňa samotného alebo aspoň obraz toho, kým by som chcel byť.

 Na Slovensku najnovšia kniha Krv Alexandrie je tretím dielom série po Sprisahaní v Ríme a Terore v Konštantínopole. Je pravda, že momentálne pracujete na novej historickej trilógii?

V skutočnosti je druhá trilógia plynulým po­kračovaním prvých troch kníh, takže všetky považujem za jeden celok. V  angličtine už vyšli ďalšie dva diely: Duchovia Atén a  Meč z  Damasku. V  poslednej knihe sa vrátim a celú ságu ukončím opäť v Konštantínopole. Myslím, že ide o logické vyvrcholenie príbehu, ktorý nemohol skončiť v žiadnom inom meste.

 Sériu historických románov mapujúcich dejiny Byzantskej ríše teda čoskoro dopíšete. aAým smerom sa budú uberať nasledujúce knihy?

Ostanem opäť v minulosti, no tentoraz v me­nej vzdialenej dobe. Môj nový projekt je zame­raný na príbehy ženskej detektívky – špiónky, žijúcej v Anglicku v 17. storočí.

 Považujete svoje štúdium dejín za výhodu pri písaní historických románov?

V  skutočnosti ani nie. Najdôležitejším pre akéhokoľvek autora, teda aj pre autora his­torických románov, je byť dobrým rozpráva­čom. Ani fakt, že som vyštudoval históriu na univerzite, ma neuchráni od toho, aby sa aj v  mojich knihách občas nevyskytli historic­ké omyly. Navyše, drvivá väčšina latinských či gréckych prameňov z obdobia antiky bola preložená do angličtiny, takže aj ľudia neovlá­dajúci tieto jazyky dokážu čerpať informácie k svojim príbehom aspoň v pretlmočenej podo­be. Iné by to bolo napríklad pri písaní románu o  tureckom impériu. V  tom prípade sa musí seriózny autor spoľahnúť na prácu s prameň­mi v  pôvodnom jazyku. Ale koniec koncov, podľa mňa najlepší autori historických romá­nov neboli profesionálnymi historikmi.

 Kto sú teda podľa vás najlepší autori historických románov?

Mojimi vzormi boli velikáni tohto žánru, ako Mika Waltari, Robert Graves či Patrick O’Brian. Najlepší zo všetkých je pre mňa Gore Vidal a  jeho kniha o  Juliánovi Apostatovi. Táto práca zostáva dodnes neprekonaná.