Vyhľadávanie
Bulharský kultúrny inštitút pôsobí v Bratislave od roku 1971 a je jedným z najstarších zahraničných kultúrnych inštitútov na slovensku. sídli na jesenského ulici 7. počas vyše 40 rokov svojej existencie sa podieľal na množstve kultúrnych i vzdelávacích aktivít. o literárnych podujatiach sme sa porozprávali s riaditeľkou inštitútu Elenou Arnaudovou.
Bulharská aj slovenská literatúra patria k malým národným literatúram. aké sú ich vzájomné vzťahy v oblasti prekladu?
Na vzájomné spoznávanie oboch kultúr slúži množstvo preložených diel. Z bulharských autorov spomeniem Nadeždu Zacharievovú, Elenu Alekovú, Sašu Serafimova či Irinu Velevu. Bulharskí čitatelia sa zasa môžu zoznámiť so slovenskou literatúrou cez prózy P. Bilého Démon svätosti, M. E. Matkina Polnočný denník alebo cez Antológiu krátkych poviedok 12 súčasných autorov. Široká paleta prekladov však obsahuje aj diela D. Mitanu, J. Johanidesa, P. Vilikovského, R. Slobodu… Milovníci poézie majú možnosť siahnuť po básňach D. Podrackej, I. Štrpku, J. Ondruša, V. Prokešovej a mnohých iných. Naposledy sme v inštitúte krstili bulharský preklad románu Michala Hvoreckého Eskorta.
Dostáva priestor aj odborná literatúra?
Snažíme sa informovať nielen o nových beletristických prírastkoch, ale aj o odbornej literatúre. Zaujímavou bola prezentácia knihy Rozaliny Engels – Kritidis o bulharských prísloviach a porekadlách a rôznych spôsoboch, ako ich vysvetľovať deťom. Naša kolegyňa Daniela Konstantinova je autorkou publikácie o irónii v bulharskej i slovenskej frazeológii a chystá sa inovovať aj učebnicu slovenčiny pre bulharských začiatočníkov. Mala by vyjsť na budúci rok spolu s druhým zväzkom výkladového slovníka.
Inštitút žije bohatým kultúrnym životom, každý mesiac je naplnený množstvom rôznych podujatí. na ktoré z nich späté s literatúrou najradšej spomínate?
Za dlhé roky nášho pôsobenia sa v inštitúte konalo množstvo literárnych alebo literárno-hudobných večerov, stretnutí so spisovateľmi a básnikmi a čítaní z ich tvorby. Navštívili nás autori Emil Tonev, Teodora Dimovová či Nadežda Zacharievová, literárne večery sme venovali tvorbe Jordana Radičkova, Aleka Popova, ale napríklad aj významnému spisovateľovi a prekladateľovi z bulharčiny Jánovi Koškovi. Na jeseň opäť plánujeme pripraviť literárnopoetické večery, významne nám pri tom pomáhajú aj slovenskí študenti bulharistiky.
Slovensko nie je len Bratislava...
Mnohé podujatia organizujeme v spolupráci s rôznymi kultúrnymi inštitúciami v podstate vo všetkých regiónoch Slovenska. Už tradične prezentujeme ukážku z bulharskej t vorby v rámci Noci literatúry. Tento rok sme predstavili román Teodory Dimovovej Matky, za ktorý autorka získala Veľkú cenu východoeurópskej literatúry. Úspešný bol aj augustový festival Cap à l’Est v Banskej Štiavnici, na ktorom malo Bulharsko takisto zastúpenie, zo svojich básní čítala poetka a prekladateľka Aksinia Mihailova. Ôsmy ročník festivalu v roku 2010 bol celý venovaný bulharskej literatúre a kultúre.
Poskytujete aj knižničné služby?
Naša knižnica je otvorená pre verejnosť v utorok a štvrtok dopoludnia. Okrem klasickej i modernej bulharskej literatúry tu čitatelia nájdu aj preklady medzi oboma jazykmi, vedecké, historické, literárnovedné publikácie a jazykové príručky. Dokonca máme k dispozícii aj viacero kníh, ktoré sú v Bulharsku veľmi ťažko dostupné. Kompletný zoznam knižničných jednotiek je zverejnený na našej webovej stránke http://bulkis.sk/kniznicaBKIS.htm.
