Literárne informačné centrum sa tento rok zapojilo do projektu Medzinárodného vyšehradského fondu, ktorý poskytuje pobytové štipendium pre autorov, prekladateľov a žurnalistov z krajín V4. Zo Slovenska boli vybratí traja žiadatelia: Michal Hvorecký (Budapešť), Katarína Kucbelová (Krakov) a Svetlana Žuchová (Praha). My sme v Bratislave prijali Róberta Gála z Českej republiky, Viktora Horvátha, nositeľa Európskej ceny za literatúru 2012, z  Maďarska, Huberta Klimko-Dobrzanieckého z  Poľska a  Marka Debnára zo Slovenska. Autori sa v  októbri predstavili počas dvoch literárnych diskusných večerov Z pracovného stola I. a Z pracovného stola II.

Niekoľko otázok sme položili Róbertovi Gálovi.


Čo pre vás znamená štipendijný pobyt v Bratislave?

Trojmesačné tvorivé štipendium v Bratislave mi dáva možnosť vrátiť sa po rokoch do rodného mesta, ku ktorému sa mi nikdy nepodarilo vytvoriť si hlbší vzťah. Hľadám v  ňom tie početné zabudnuté – a  vytesnené – chvíle, ktoré sa viažu k určitým spomienkam, rovnako ako sa snažím nachádzať aj veci, ktoré som nikdy nezažil, ale mohol som. Ubytovanie kúsok od Krásnej hôrky je skvostné – výhľad z okna ako na horách.


Prinieslo vám nové prostredie aj nové tvorivé inšpirácie?

Zatiaľ pracujem podľa stanoveného plánu, ktorý je ale len kostrou. Inšpiráciám sa vôbec nebránim (aj keď ich možno trochu „usmerňujem“).

Ako ovplyvnilo vašu literárnu tvorbu štúdium filozofie?

Toto štúdium znamenalo predovšetkým čítanie filozofických textov, a z nich ma už v mladom veku oslovovali najmä tie stručné a  literárne zvládnuté. Žánrovo to boli aforizmy a  rôzne fragmenty úvah. U Herakleita, z ktorého diela sa nám zachovali iba takéto zlomky, fragment a aforizmus dokonca splývajú v jedno. Pre mňa  je aforizmus spojením poctivého myslenia s náhlou inšpiráciou – vtip (prípadne poézia) a myšlienka v jednom.

Na čom momentálne pracujete?

Po rokoch písania aforizmov a vytvárania spôsobov ich štruktúrovania do vyšších celkov som celkom prirodzene dospel k potrebe napísať prózu („román“ či „novelu“), ktorá by bola zložená výlučne z aforizmov. Teda, čo veta, to myšlienka. Používam pritom metódu tzv. statickej narativity (môj termín), kde text funguje ako optický klam – stojí na mieste a zároveň sa hýbe – v tom lepšom prípade ako hudobná skladba, ktorá sa vynára dekódujúcemu oku z  osnovy nôt. Písanie takejto knihy je pre mňa skúška, experiment, o  ktorom neviem, ako dopadne. Hľadanie jadra a jeho rozbíjanie.