Vyhľadávanie
Nemlčať: Žena v literatúre
Prostredníctvom 4 otázok sa pokúšame priblížiť problematiku literárnej komunity žien, ale aj celej spoločnosti, hoci im býva najčastejšie (a neprávom) vyhradené veľmi špecifické miesto. Anketa vznikla v spolupráci so slovinským vydavateľstvom Apokalipsa a americkým projektom Tell U. S. Poets zameraným na zmapovanie tvorivých podmienok pre ženy-autorky od Mexika až po Čínu. Ponúkame vám rôznorodé príspevky z našich zemepisných šírok – úvahy na danú tému. Anketu edične pripravila, príspevky zozbierala a do slovenčiny preložila spisovateľka a literárna vedkyňa Stanislava Repar.
1. Čo znamená byť spisovateľkou, poetkou, dramatičkou v dnešných podmienkach?
2. Akú úlohu na tomto poli zohrávajú príslušné inštitúcie?
3. Ako sa pozeráte na vzťah medzi ženským písaním, písaním žien a feminizmom (feminizmami)?
4. Kde vidíte rezervy, resp. možnosti na zlepšenie situácie?
Anna GRUSKOVÁ, dramatička a teatrologička (SK). Prekladateľka z nemčiny, príležitostná publicistka, herečka a režisérka. (Spolu)autorka a editorka viacerých publikácií o súčasnom divadle (Medzičas?, Semiš a chróm a i). Je autorkou odborných monografií Milý pornograf. Arthur Schnitzler v súvislostiach a Dramatika viedenskej moderny (A. Snitzler, H. Hofmannsthal, H. Bahr, K. Kraus), napísala hry Schaulust, Nímandi a nymfomani, Rabínka, Päť chodov pre dvoch... Finalistka najvýznamnejších dramatických súťaží.
1. Som prevažne dramatička a asi štyri roky sa usilujem robiť umenie ako full time job. Mám teatrologické vzdelanie a praktickú divadelnú skúsenosť, takže popri písaní vlastných textov prekladám odborné texty a cudzie hry, píšem do novín a časopisov, začala som režírovať, všetko sú to však nekomerčné aktivity. Zároveň sa starám o spoločnú domácnosť s takmer dospelým synom a dosť vyťaženým manželom, čo tiež považujem za prácu. Momentálne som v štádiu čakania na výsledok svojej žiadosti o ročné zahraničné štipendium. Ak ho dostanem, budem môcť konečne napísať román, ktorý si už dlho skladám v hlave a v útržkoch aj v počítači, ak nie, budem sa musieť „poriadne“ zamestnať, lebo už dlhší čas nie som schopná zarobiť si na seba. Podobne sú na tom asi aj iní autori a autorky, a nielen na Slovensku, ba zrejme aj tam, kde je trh väčší – pokiaľ nechcú písať komerčnú literatúru.
2. Na Slovensku podporuje literárnu tvorbu žien Záujmové združenie žien Aspekt. O súčasných slovenských dramatikov a dramatičky sa už zopár rokov aktívne stará Divadelný ústav, vyhlasuje súťaž, vydáva texty, organizuje festival Nová dráma, workshopy a čítačky. To je oproti minulosti veľký pokrok. Kvalitný a fungujúci systém finančnej podpory pôvodnej slovenskej tvorby však neexistuje, štipendií je málo, sú veľmi nízke a prideľujú sa často netransparentne.
3. Okolo aktivít a časopisu Aspektu sa od jeho založenia až doteraz zoskupilo množstvo kvalitných autoriek. Tým, že Aspekt poskytuje vyhranený a rešpektovaný priestor na publikovanie i osobnostný rast svojich spolupracovníčok, zásadným spôsobom stimuluje ich tvorivosť, otvára im nové témy a formové postupy, takže ich ovplyvňuje v rovine teoretickej i praktickej. Vyše desaťročné vydavateľstvo Aspekt je renomované a mediálne hojne reflektované. Nepoznám ani jedno meno zaujímavej slovenskej spisovateľky, ktorá by nejakým spôsobom nevstúpila do kontaktu s Aspektom, a týka sa to aj autoriek žijúcich trvale v zahraničí. Nie všetky však vyhlasujú, že sú feministky, tým skôr, že na Slovensku ešte stále prevláda názor, že feministky sú tie, čo robia problémy a nemajú rady mužov.
4. Otázka predpokladá, že všade je zlá situácia a bolo by ju treba zlepšiť. A asi to tak naozaj bude. Určite by bolo dobré podniknúť niečo spoločne. Na začiatok by bolo najlepšie stretnúť sa a vzájomne spoznať, potom začnú prichádzať aj nápady a námety na spoluprácu. Alebo vypísať medzinárodnú literárnu súťaž pre ženy s konkrétnou témou Lokálna žena (slovenská, slovinská, česká, nemecká atď.). Jedna z prezentácií by mohla byť napríklad aj v Európskom parlamente.
Daniela Fischerová (nar. 1948), dramatička, scenáristka a prozaička (ČR). Je autorkou divadelných hier Hodina mezi psem a vlkem, Báj, Náhlé neštěstí, rozhlasových hier Velká vteřina, Zapřený Albert, Cesta k pólu a i. Vydala zbierku poviedok Prst, který se nikdy nedotkne, román Happy end, napísala filmové scenáre Neúplné zatmění, Vlčí bouda, píše aj pre deti.
1. Od roku 1989 je to vskutku, nielen podľa názvu „slobodné povolanie“, s výhodami a rizikami slobody. Zamatová ma zastihla v celkom dobrom veku, tesne po štyridsiatke, takže bol ešte čas otriasť sa zo socializmu. Najväčšia zmena spočíva v obrovskom, valiacom sa, nezvládnuteľnom množstve všetkého v súvislosti s umením. Predtým som mala mylný dojem, že česká literatúra je malá a prehľadná záhradka. Dnes čítam ako divá, ale nepoznám hádam ani stotinu literatúry vlastnej krajiny či svojho jazyka. Je to stav inflácie. Stále je pre koho písať, sú tu príležitosti a objednávky, ale tá ochromujúca mnohosť to všetko tak trocha utápa v bezvýznamnosti.
2. Osobne nie som práve inštitucionálneho ducha. Skôr prirodzeným spádom udalostí som členkou Obce spisovatelů a PEN klubu. Obidve organizácie fungujú tak, ako majú fungovať v čase pokoja a mieru – skôr úradne a neviditeľne. Pre mňa je to vítaná príležitosť stretávať sa s kolegami, ak sa mi chce, avšak, pri všetkej úcte k tým, čo zabezpečujú beh oboch inštitúcií, viac než spoločenskú platformu v tom pre seba nevidím. A ešte musím uviesť, že som vo výbore Fondu Boženy Němcovej, čo je úžasný nápad zosnulej Hany Bělohradskej. Vytvorila čosi ako hasičskú poisťovňu pre spisovateľov v núdzi – veľmi vľúdnu, ochotnú a nikoho nekádrujúcu inštitúciu založenú na princípe vzájomnej solidarity medzi tými z nás, ktorým sa materiálne práve darí lepšie, a tými, ktorí takéto šťastie (dočasne) nemajú.
3. Nikdy som necítila najmenšiu potrebu polarizovať spisovateľov a spisovateľky. Spomínam si, ako nás v 90. rokoch americké feministky presviedčali, že máme mať aj český Ženský PEN klub, a my sme ho dokonca načas formálne založili – len preto, aby mal kto komunikovať s košatým americkým Women PEN Clubom, ale nedávalo to nijaký zmysel. Pokiaľ ide o feminizmus, mňa osobne sa jeho témy akosi nedotýkajú. Prežívala som rozličné ústrky a životné nepohodlie, ale nikdy nie preto, že som žena – a ani som z tej roly nemala nijaké výhody. V krajinách tretieho sveta prisudzujem feminizmu veľký význam, ale tu, v kotline českej, sa bez neho zaobídem.
4. Rada sa stretávam s kolegami a rada by som sa častejšie stretávala so slovenskými kolegyňami. Omnoho viac verím na osobné vzťahy, než na inštitucionálnu manipuláciu. Skúsenosť mi vraví, že lepšie fungujú malé a prehľadné spoločenstvá než masové akcie. Čo tak usporiadať nejaké stretnutie slovenských a českých spisovateliek, približne dvadsať ľudí, a niekde si neformálne povykladať o slastiach a strastiach našej profesie?
