Predstavuje jeho riaditeľ Vladimír Valentík

Slovenské vydavateľské centrum

Adresa: 14. VUSB 4 – 6

    21470 Báčsky Petrovec, Srbsko

 Tel.:/fax: +381 21 780 144

 e-mail: svcentrum@stcable.co.yu

 www.kultura-stamparija.co.yu

 Riaditeľ: Vladimír Valentík

 Vznik: Slovenské vydavateľské centrum vzniklo 1. 9. 2007 ako s. r. o. odčlenením od akciovej spoločnosti Kultúra v Báčskom Petrovci. Pokračuje vo vydavateľskej činnosti v slovenskom jazyku, ktorá sa začala roku 1919 založením tlačiarne Kultúra. Vznik tlačiarne znamenal začiatok organizovanej a systematickej vydavateľskej činnosti vojvodinských Slovákov. Slovenské tlačené slovo v Srbsku je tradične späté s tlačiarňou Kultúra takmer celé 20. storočie a je to tak aj v súčasnosti. Všetky slovenské knihy, časopisy a noviny vznikli v tejto tlačiarni. Na sklonku roka 2005 martinská Neografia privatizovala tlačiareň Kultúra, ale tá aj naďalej pokračuje v plnení svojej kultúrnej funkcie medzi vojvodinskými Slovákmi.

Zameranie, profil a profilové edície: Slovenské vydavateľské centrum sa zameriava na vydávanie pôvodnej slovenskej literatúry, najmä poézie, prózy, literárnej kritiky, a teórie. Knihy tohto druhu vydáva v ústrednej edícii Živý prúd. Už desiatky rokov existuje edícia Korene, v ktorej uverejňujeme staršiu slovenskú vojvodinskú literatúru (Јán Čajak st., Ján Čajak ml., VHV, J. Podhradský, A. Mráz a ďalší autori). Dôležité sú aj edície kníh pre deti Včielka a Máj. Okrem toho máme aj menej frekventované edície Spectator (reportáže a publicistika), Vedecké zošity (hlavne lingvistika a história), Ateliér (výtvarné monografie), a Lacná knižnica (knihy menšieho rozsahu, poézia a próza). Osobitné miesto a význam pre nás majú edície Mosty (srbská literatúra v preklade do slovenčiny) a Bratislava (slovenská literatúra zo Slovenska v preklade do srbčiny). Vďaka týmto dvom edíciám možno  našu vydavateľskú činnosť charakterizovať ako sprostredkovateľa literárnych hodnôt medzi dvomi národnými literatúrami – srbskou a slovenskou.

 Časopisy v slovenskom jazyku: Vydávame jediný slovenský časopis pre deti v Srbsku Zornička (vychádza od roku 1939) a jediný časopis pre literatúru a kultúru Nový život (od roku 1949), ktorý prispieva k formovaniu súčasnej slovenskej literatúry vo Vojvodine a Srbsku. Kuriozitou je, že tento náš časopis pre literatúru je po Slovenských pohľadoch najstarším slovenským literárnym časopisom. Pre celú rodinu vydávame od roku 1994 slovenský magazín Rovina. Najstaršou našou periodickou tlačou je Národný kalendár, ktorý prvýkrát vyšiel v roku založenia petrovskej tlačiarne, teda roku 1919, na tento rok je to 87. ročník kalendára.

·        Koľko titulov ste vydali od vzniku, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov?

– Od vzniku tlačiarne a slovenského vydavateľstva roku 1919 sme vydali približne 1100 kníh. Takmer všetky sú v slovenčine a tiež všetky sú od slovenských autorov.

Spolupracujete aj s autormi na Slovensku?

– Samozrejme, najmä v edícii Bratislava, v ktorej sme naposledy vydali výbery z Hevierovej a Ondrušovej poézie preloženej do srbčiny.

·        V akých nákladoch vychádzajú knihy v slovenčine?

Vzhľadom na čitateľský potenciál (v Srbsku žije necelých 60 tisíc Slovákov), maximálny náklad našich kníh v slovenčine je 500 exemplárov. Aby sme sa vyhli skladovaniu na veľmi dlhú dobu, často vydávame knihy aj v nákladoch 250 – 300 výtlačkov. Časopisy vydávame vo vyšších nákladoch (napr. Zornička má náklad 1700 výtlačkov).

·        Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2007?

– Vlaňajší vydavateľský rok sme uzavreli jedenástimi knižnými titulmi v slovenčine. Za významné tituly pokladám Antológiu slovenskej vojvodinskej poézie, ktorú zostavil Víťazoslav Hronec, a Poéziu vojvodinských Slovákov v druhej polovici 20. storočia od Adama Svetlíka.

·        S akými edičnými zámermi vstupujete do roku 2008?

Vydavateľský plán na rok 2008 je rozsiahlejší ako na vlaňajší, predovšetkým v edícii Živý prúd, v ktorej vychádza pôvodná literatúru slovenských vojvodinských autorov.

·        Čo pokladáte za najväčšiu prekážku vo vydavateľskej činnosti  predstaviteľov menšinového národa?

– Najväčšou prekážkou je malý počet potenciálnych čitateľov. Byť vydavateľom menšinovej literatúry znamená pôsobiť v špecifických podmienkach, najmä ak máte predsavzatie, že budete vplývať na zachovávanie národnostnej identity a na pestovanie menšinovej národnostnej literatúry. Na komerčných základoch takýto druh vydavateľskej činnosti nemôže obstáť, a preto ju nevyhnutne musí podporovať štát – v našom prípade srbský aj slovenský štát. Prispieva nám aj Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, vďaka ktorej môžeme obstáť.

·        Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší?

 Najpyšnejší sme naše dve výtvarné monografie venované prvým akademickým maliarom z radov vojvodinských Slovákov – Karolovi Miloslavovi Lehotskému a Zuzke Medved'ovej.

·        A naopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl?

 U nás žiadna kniha nevyjde nepremyslene a poľahky, teda každá kohosi osloví. Omylu sme sa dopustili skôr pri neadekvátnom odhade nákladu.

·        Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen?

– Publikácie: Dejiny vojvodinských Slovákov, Dejiny literatúry vojvodinských Slovákov, Dejiny divadla vojvodinských Slovákov a azda najväčší sen: parádna monografia o výtvarnom umení vojvodinských Slovákov.

·        Aký máte názor na rebríčky bestsellerov?

– Čosi podstatné sa zmenilo na knižnom trhu na Slovensku, ale aj v Srbsku. Najpredávanejšie knihy nie sú zároveň aj najkvalitnejšie, ktoré by prinášali nové literárne hodnoty. Ľúto mi je, že v období globalizácie sa národná literatúra dostáva na okrej čitateľského záujmu a mám pocit, že je to výraznejšie na Slovensku ako v Srbsku.

·        Akú knižku práve čítate?

 Na tohtoročnom Knižnom veľtrhu v Belehrade som si okrem iného zohnal preklad novej knihy mladého nórskeho filozofa Larsa Svendsena Filozofia zla, aj jeho Filozofia nudy (1999) bola preložená okrem srbčiny ešte do 15 jazykov a stala sa svetovým bestsellerom. Teda nie každý bestseller je nízkej kvality.