Vyhľadávanie
Gustáv Murín (1959) patrí k najobľúbenejším slovenským spisovateľom. Napriek tomu, že jeho literárna tvorba je rozsiahla a žánrovo pestrá, úspech získal najmä knihami o mafii. Tá najnovšia, s názvom Gorily v podsvetí, je záverečnou encyklopédiou histórie slovenskej mafie.
Vaša najnovšia kniha Gorily v podsvetí mapuje históriu slovenského podsvetia. Čím je špecifická v porovnaní s predchádzajúcimi knihami o mafii?
Po úspechu knihy Mafia v Bratislave logicky nasledovala Mafia na Slovensku. Potom prišla kniha o Černákovi (Boss všetkých bossov), pretože jeho postava tvorila v rukopise predošlej knihy takú rozsiahlu časť, že si vyžiadala samostatný titul. Tým mali knihy o mafii skončiť. Lenže medzičasom mnohé prípady zo sveta slovenského podsvetia dozreli a ďalej sa vyvinuli. Chcel som ich zaktualizovať a doplniť tak Mafiu na Slovensku o nové svedectvá a skutočnosti. Do toho zrazu prišla kauza Gorila, ktorá úžasným spôsobom spája začiatok novej éry v roku 1989 so súčasnosťou a dáva tomu celému logický rámec.
Kde ste tentoraz čerpali informácie?
Sú tri spôsoby, ako sa dá o mafii písať. Prvý zvolil Saviano, ktorý sa infiltroval dovnútra zločineckého spoločenstva a následne vyniesol tajomstvá na svetlo sveta. To je dosť samovražedná cesta… Iný prístup zvolil Jaroslav Kmenta z Čiech. On podobne ako Nicholson dostal do rúk spis s názvom Krakatice, konal však profesionálnejšie, nikde sa o tom nezmieňoval, spracoval ho a úspešne vydal. On teda čerpal z utajených zdrojov. Tretiu cestu som si zvolil ja. Nie som investigatívny novinár a nepátram po utajených informáciách. Ale keďže pôsobím vo vede, som zvyknutý citovať, preto staviam knihu na verejne dostupných citáciách. Citujem dôsledne, preto sa v nej môžu vyskytnúť aj chybné informácie novinárov. Nemôžem vychádzať z detailov, ale skôr ukázať súvislosti a zločineckú scénu ako celok.
Čo vás motivovalo začať písať o mafii?
Moja literárna tvorba je žánrovo pestrá a ja mám toto široké spektrum veľmi rád. Keďže som aj vedec a publicista, celkom prirodzene som sa začal venovať literatúre faktu. Tému mafie som mal pripravenú kdesi bokom (podobne ako ďalších 20 tém, ku ktorým si odkladám materiál), lebo išlo o veľkú zmäť informácií, dokonca vedome zavádzajúcich či protichodných svedectiev. Ani samotní aktéri alebo vyšetrovatelia často netušili, ako to vlastne bolo. Zorientovať sa vo všetkom a nájsť akýsi kľúč bolo zložité. Ja som ho objavil náhodou, keď som si pri prezeraní podkladov uvedomil, že všetky kariéry mafiánov z 90. rokov 20. storočia boli veľmi krátke. V priebehu roka či troch sa vyšplhali hore, chvíľu kraľovali, a potom padli. Pre mňa ako spisovateľa to bol dôležitý podnet odovzdať ľuďom posolstvo, že takéto násilné skratky ku šťastiu nevedú. To bola tá správna motivácia.
V minulosti ste vydali publikáciu o knižnom trhu s názvom Všetko je inak. nepýta si slovenský literárny svet aj dnes podobné dielo? čo sa v knižnom trhu zmenilo od vášho posledného výskumu?Všetko je inak je knihou, ktorú si síce ľudia netrhali z ruky, ale tí, čo si ju prečítali, ju veľmi ocenili. Dodnes ju používam pri výučbe masmediálnej komunikácie a som rád, že vie študentov zaujať. Čo sa týka samotného knižného trhu, je viacero ľudí, ktorí sa zaslúžili o jeho výrazné oživenie na Slovensku. Jedným z nich je napríklad Koloman Kertész Bagala, ktorý v čase najväčšej dezilúzie vzkriesil vieru v pôvodnú slovenskú tvorbu. A druhý človek, ktorý si zaslúži verejné poďakovanie, je László Bödök, zakladateľ siete kníhkupectiev Panta Rhei, ktorý povýšil slovenský knižný trh na európsku úroveň.
Vašou najnovšou knihou je bilingválna zbierka cestopisných príbehov s názvom Svet je malý – The World is Small v slovenčine a v anglickom preklade. Prezradíte o nej viac?
Príbehy som začal písať ešte v roku 1995 na svojom prvom spisovateľskom pobyte v USA. Odvtedy som ich jednotlivo publikoval doma aj v zahraničí. Ako kniha vyšli bilingválne vo francúzskom a slovenskom jazyku a následne tiež v hindí a v chorvátčine. Veľmi som si prial, aby kniha vyšla aj po anglicky zároveň so slovenským originálom, preto sa teším, že sa to vďaka vydavateľstvu SPN – Mladé letá konečne podarilo. Sú to cestovné príbehy, vtipné aj napínavé, niektoré tajomné, pretože na cestách sa často dejú magické veci. Už prvé ohlasy čitateľov potešili. Jedného kniha tak zaujala, že ju prečítal na jeden záťah. Kniha by mala tiež zľahka pomôcť k štúdiu angličtiny či naopak slovenčiny, lebo ten istý text je na protiľahlých stranách v oboch jazykových stvárneniach.
Aj reakcie na vaše knihy o mafii sú rovnako pozitívne?
Práve včera mi písal jeden neznámy čitateľ, že keď začal čítať moju knihu, odrazu nevedel prestať, a preto si kvôli nej zobral dovolenku. Iný, keď dočítal, začal čítať odznovu, aby si to tentoraz vychutnal. Podobných pozitívnych čitateľských ohlasov mám už desiatky, možno stovky, a je to veľké zadosťučinenie. Pozoruhodné sú príklady tých, čo nikdy predtým nesiahli po slovenskej knihe, až otvorili tieto moje mafiánske príbehy a už ich nepustili z ruky. Samozrejme, veľmi by som si prial, aby sa s takýmito ohlasmi stretli aj moje ne-mafiánske knihy.
Je o vás známe, že sa rád púšťate do tabuizovaných tém. Máte už vo výhľade nejaké nové námety?
Momentálne, opäť ako prvolezec, pracujem na kuchárskej a zároveň životopisnej knihe o Ondrejovi Antovszkom, zakladateľovi slovenskej kuchyne a jednom z najslávnejších šéfkuchárov. Jeho osud je fascinujúci, ide priam o hollywoodsky príbeh. Chlapec, ktorý napriek ťažkým pomerom a prekážkam osudu dosiahol neuveriteľný úspech.
