Nemlčať: žena v literatúre

Anketa vznikla v spolupráci so slovinským vydavateľstvom Apokalipsa a americkým projektom Tell U. S. Poets zameraným na zmapovanie tvorivých podmienok pre ženy-autorky od Mexika až po Čínu. Ponúkame vám rôznorodé príspevky z našich zemepisných šírok – úvahy na danú tému. Anketu edične pripravila, príspevky zozbierala a do slovenčiny preložila spisovateľka a literárna vedkyňa Stanislava Repar.

1. Čo znamená byť spisovateľkou, poetkou, dramatičkou v dnešných podmienkach?

2. Akú úlohu na tomto poli zohrávajú príslušné inštitúcie?

3. Ako sa pozeráte na vzťah medzi ženským písaním, písaním žien a feminizmom (feminizmami)?

4. Kde vidíte rezervy, resp. možnosti na zlepšenie situácie?

Nemlčať: žena v literatúre

Anketa vznikla v spolupráci so slovinským vydavateľstvom Apokalipsa a americkým projektom Tell U. S. Poets zameraným na zmapovanie tvorivých podmienok pre ženy-autorky od Mexika až po Čínu. Ponúkame vám rôznorodé príspevky z našich zemepisných šírok – úvahy na danú tému. Anketu edične pripravila, príspevky zozbierala a do slovenčiny preložila spisovateľka a literárna vedkyňa Stanislava Repar.

1. Čo znamená byť spisovateľkou, poetkou, dramatičkou v dnešných podmienkach?

2. Akú úlohu na tomto poli zohrávajú príslušné inštitúcie?

3. Ako sa pozeráte na vzťah medzi ženským písaním, písaním žien a feminizmom (feminizmami)?

4. Kde vidíte rezervy, resp. možnosti na zlepšenie situácie?

 

Vida MOKRIN-PAUER, slovinská poetka a spisovateľka; vydala 11 zbierok, CD s poéziou, 2 satirické romány v listoch (spolu s priateľmi). Jej básne sú preložené do 10 jazykov, zaradené do mnohých antológií. Venuje sa aj netradičným formám liečiteľstva.

1/ Hoci básnenie je v slovinskej spoločnosti v porovnaní s inými literárnymi druhmi najmenej čítané a vážené, ako freelancerka som od neho existenčne závislá. Takýto status, resp. život je plný stresov pre ustavičný zápas o ohlasy či honoráre. Navyše ak ide o ženu s dieťaťom. A ak žena v poézii tematizuje aj rodinné motívy, presnejšie svoje úzkosti, sem-tam sa cíti ohrozená a ohrozujúca, protivná či na ťarchu tak (malo)meštiackej rodine, ako aj etablovanému literárnemu prostrediu. Toto prostredie, ktorému vládnu muži, od žien najradšej číta – a  považuje si – literatúru, ktorá buď vôbec neodhaľuje rodinné vzťahy, alebo ich v poézii spracúva ako večné témy s večne smutnými, zakliatymi, nemennými vyústeniami. S dvoma univerzitnými diplomami som sa rozhodla pre život na voľnej nohe, pre poéziu... a neľutujem to, hoci za tých 18 rokov som väčšinou zarobila asi toľko ako upratovačka. A ak sa bez nejakých veľkých stavovských, resp. finančných! cien (vôbec) dožijem dôchodku, budem sa musieť uspokojiť s tou najnižšou, t.j. štátom garantovanou penziou. Za posledných 10 rokov tzv. úžasného života v slobodnom Slovinsku umrelo už 8 mojich priateľov a priateliek. Boli vo veku od 42 do 49 rokov. Od všetkej tej práce, nádejí a sklamaní, smútku a zúfalstva, od únavy – najmä preto, že ani v zrelých rokoch sa nemohli cítiť čo len trochu finančne slobodní... Jednoducho vyhoreli.

V ostatných rokoch si ma stále viac získava kvantový pohľad na svet, v ktorom sa spájajú najvyššie, t.j. voči sebe aj iným najviac otvorené poznatky a techniky kognitívnej psychológie a, samozrejme, duchovnosti. Dosť bolo frflania. Každý si sám zodpovedá za svoj skúsenostný horizont a v ňom rolu väzňa alebo slobodného človeka. Moja cesta nie je cestou odsudzovania iných. Je úžasné byť médiom pre kvantovú poéziu, ktorá nie je opisom alebo kritikou z určitých, úzko vymedzených hľadísk, ale je hrou všemožného – detská, animistická... A humor! Ako málo je babského humoru či rehotu v slovinskej literatúre! Naša Fukljica bola fenomenálna!

2/ Spolok slovinských spisovateľov (DSP), aj napriek všetkým machináciám, predsa mi je len drahý: roku 2006, keď by som bola najradšej umrela, konečne mi udelili tvorivé štipendium. Už roky som sa cítila ako umelkyňa... finančne nedocenená, závislá od muža, na ťarchu sebe, svojej najužšej aj širšej rodine. (Och, ja preskromná! Niektorí pochlebovači pri koryte, v monopoloch slovinskej kultúry a myslenia či v rámci médií, dostávajú štipendiá jedno za druhým!) Bez Centra pre slovinskú literatúru (CZSK) a OZ Apokalypsa (KUD Apokalipsa) by však štipendia nebolo. Tieto dve združenia organizujúce vydávanie a promóciu slovinskej literatúry doma aj v cudzine si moju poéziu cenia, aj moju prácu a môj spôsob myslenia... predstavujú pre mňa vlastne domov. No nie je náhoda, že Brane Mozetič z CZSK je gej, ktorý nielenže vydáva „ne-normálnu“, eroticky umocnenú ženskú heterosexuálnu literatúru, ale aj gejskú a lesbickú erotickú literatúru s boľavou psychosociálnou skúsenosťou s inakosťou. A v OZ Apokalypsa S. Repar – feministka, ktorá nevidí zmysel feminizmu iba v odhaľovaní boľavých miest a ustavičnom vŕtaní sa v nich, ale najmä v oslobodzovaní sa od nich.

3/ Všetko, čo napíše žena, je ženské, resp. je rozličnými spôsobmi – a ešte ako! – feministické. Ak sa však poetka tzv. večnými témami radšej usiluje o pripútanosť k tradícii mužských, presnejšie katolíckych mýtov, potom je v mojom chápaní bez ideí. Feministické myslenie v Slovinsku má pre mňa veľkú moc v mojich/našich spolu-druženiach, spolu-čítaniach poézie, vzájomných svedectvách...

4/ Neviem, čo by som nám ako spoločenstvu literátok mala poradiť. Som už unavená od všetkých apelov, ako si mám – ako autorka – pohľadať cestu a pomôcť sebe (a tým) aj iným ženám. Vďaka kvantovému prístupu, resp. transcendentálnej meditácii v sebe aj vo všetkom naokolo odhaľujem nekonečné pole možností. V súčasnosti sa upriamujem na jeho humorné animisticko-kozmicko-hravé vlnenia... a v tom a pomedzi to aj na bohatstvo vnemov!