Spisovateľka, esejistka a filozofka Etela FARKAŠOVÁ

Nemlčať: žena v literatúre

Prinášame záverečnú časť ankety, ktorá vznikla v spolupráci so slovinským vydavateľstvom Apokalipsa a americkým projektom Tell U. S. Poets zameraným na zmapovanie tvorivých podmienok pre ženy-autorky od Mexika až po Čínu. Autorky, ktoré na tomto priestore dostali slovo, majú približne rovnaké podmienky na tvorbu, takmer denne musia prekonávať základné existenčné problémy. Na druhej strane je povzbudzujúce, že ani jedna z nich by nevymenila tvorbu za pohodlný život. Najpozitívnejším výsledkom ankety je, že prostredníctvok krátkych bio-bibliografií naznačila obrovský tvorivý potenciál nielen mladých autoriek, ale spisovateliek všetkých generácií a navyše ženy svojimi názormi presvedčili, že chuť tvoriť nepozná nikajé bariéry, ani jazykové, ani rodové. Anketu edične pripravila, príspevky zozbierala a do slovenčiny preložila spisovateľka a literárna vedkyňa Stanislava Repar.

1. Čo znamená byť spisovateľkou, poetkou, dramatičkou v dnešných podmienkach?

2. Akú úlohu na tomto poli zohrávajú príslušné inštitúcie?

3. Ako sa pozeráte na vzťah medzi ženským písaním, písaním žien a feminizmom (feminizmami)?

4. Kde vidíte rezervy, resp. možnosti na zlepšenie situácie?

Etela FARKAŠOVÁ (1943), spisovateľka, esejistka, filozofka. Dosiaľ publikovala 11 prozaických kníh, 2 knihy esejí, 2 knihy poetických reflexií. Autorka vedeckej monografie o podobách, postavách a problémoch feministickej filozofie Na ceste k vlastnej izbe, spoluautorka viacerých monografií.

1/ Na Slovensku neexistuje dostatočná podpora štátnych inštitúcií (limitovanosť grantov), nie je rozvinutá sponzorská tradícia, situáciu sťažuje ponímanie knihy ako tovaru, kritérium predajnosti a zisku však málokedy korešponduje s kvalitou knihy. Spoločenské podmienky poskytujú veľmi malú šancu realizovať sa ako spisovateľ/ka v slobodnom povolaní a venovať sa tvorbe profesionálne. Autorky sú znevýhodňované aj ďalšími faktormi, ako sú profesia, rodina, občianska angažovanosť. Stále prežíva malá rodová citlivosť kritiky, viac mužov je vo funkciách, komisiách, čo sa prejavuje napr. v zostavovaní antológií, pri udeľovaní cien. Jeden absurdný príklad: medzi desiatimi románmi vybranými na preklad do iných jazykov v rámci projektu Sto slovanských románov nereprezentuje slovenskú literatúru ani jedna autorka. Napriek tomu v poslednom čase zaznamenávam aj pomalé zlepšovanie situácie, tak na individuálnej úrovni – v posune k rodovo citlivejšej kritike, ako aj na inštitucionálnej úrovni. Za pozitívum pokladám napríklad založenie ceny Bibliotéky pre domácu autorku.

2/ Na Slovensku vznikli dve takto zamerané združenia: Aspekt, s ktorým spolupracujem, vytvorilo publikačný priestor pre kvalitnú tvorbu autoriek, a Klub slovenských prozaičiek Femina, ktorého som spoluzakladateľkou a ktorý si vytýčil za cieľ organizovať čítačky a diskusie o dielach slovenských autoriek či vydávať antológie z ich tvorby (podarilo sa nám vydať tri rakúsko-slovenské, jednu nórsko-slovenskú a päť slovenských antológií).

3/ Celkom iste si nemyslím, že písanie žien je identické s feministickým písaním. Mnohé autorky verne reprodukujú „rodovo neutrálny“ literárny kánon (aj s jeho stereotypmi), navyše, ešte stále je veľa autoriek, ktoré tematizujú ženskú skúsenosť (a dokonca sú aj dosť kritické voči rodovej nespravodlivosti), avšak označeniu „feministická autorka“ sa – v našich podmienkach – rázne bránia. Zrejme z obáv, že by sa tým diskvalifikovali v očiach literárnej obce, ktorá je o feminizme ako serióznom myšlienkovom a politickom prúde zväčša nepoučená… Feminizmus však postupne zväčšuje svoj vplyv na chápanie a riešenie problematiky tak v teoretickej, ako praktickej rovine; dôležité je už len to, že ju tematizuje.

4/ Neraz premýšľam, ako zabezpečiť viac možností na publikovanie a šírenie tvorby žien. Spoločné projekty by mohli byť jedným z prostriedkov, takže sa prihováram za prípravu spoločných, medzinárodne koordinovaných projektov zameraných na podporu a šírenie literatúry ženských autoriek, ale aj na rozvíjanie medzinárodných kontaktov medzi autorkami jednotlivých krajín. Užitočná by podľa mňa bola príprava spoločných výskumných projektov orientovaných na porovnávanie spôsobov, akými sú v tej ktorej literatúre zobrazované ženské, resp. mužské postavy, vzťahy medzi rodmi v súkromnej, ale aj verejnej sfére, medzigeneračné vzťahy mužov a žien a pod. Bolo by užitočné, keby sa podarilo rozbehnúť takéto projekty na univerzitách v jednotlivých krajinách a v mladej generácii tak formovať intelektuálny potenciál s vypestovanou rodovou citlivosťou. Potom by už azda nebolo potrebné zakladať špeciálne združenia na podporu autoriek a pojmy ženskej literatúry či ženskej autorky (pochádzajúce nie od žien, ale od mužov-kritikov) by do istej miery strácali opodstatnenie. Aj my, autorky, by sme s radosťou hovorili už len o literatúre dobrej a menej dobrej, ako dnes vyzývajú naši kolegovia. Nato je však potrebné vytvárať podmienky skutočnej rovnosti (pre istotu zdôrazním: nie rovnakosti!) aj vo sfére literatúry. Malým príspevkom k tomu je možno aj takáto anketa…