Vlani uplynulo 60 rokov od vzniku Zväzu slovenských knihovníkov (12. 2. 1946), prvého profesionálneho spolku na Slovensku, ktorého úlohou bolo rozvíjať slovenské knihovníctvo a zastupovať jeho záujmy, obhajovať záujmy pracovníkov knižníc. Politické a spoločenské zmeny za šesť desaťročí trvania tejto dobrovoľnej organizácie poznačili aj jej vývoj. Aká bola jej cesta od roku 1946 po súčasnosť hovorí predsedníčka Spolku slovenských knihovníkov Ing. Silvia STASSELOVÁ.

Spolok slovenských knihovníkov jubiluje

Vlani uplynulo 60 rokov od vzniku Zväzu slovenských knihovníkov (12. 2. 1946), prvého profesionálneho spolku na Slovensku, ktorého úlohou bolo rozvíjať slovenské knihovníctvo a zastupovať jeho záujmy, obhajovať záujmy pracovníkov knižníc. Politické a spoločenské zmeny za šesť desaťročí trvania tejto dobrovoľnej organizácie poznačili aj jej vývoj. Aká bola jej cesta od roku 1946 po súčasnosť hovorí predsedníčka Spolku slovenských knihovníkov Ing. Silvia STASSELOVÁ.

* Prvý Zväz slovenských knihovníkov pozastavil svoju činnosť po šiestich rokoch od svojho vzniku (roku 1951) v dôsledku opatrení v oblasti spolkovej činnosti. Ako sa následne riešili problémy knihovníctva?

– V roku 1955 vznikla Slovenská knižničná rada, ale časom sa ukázalo, že tento orgán sa nevenuje problémom knihovníctva komplexne. Preto sa začalo nielen hovoriť, ale aj konať, aby  sa obnovil profesionálny zväz. Podarilo sa to až koncom roku 1968, keď ustanovujúce valné zhromaždenie konštituovalo zväz pod rozšíreným názvom Zväz slovenských knihovníkov, bibliografov a informačných pracovníkov. Zväz hneď nadviazal spoluprácu s podobnou českou organizáciou, rozvíjal medzinárodné kontakty (roku 1969 prijali zväz v Kodani za riadneho člena IFLA – svetovej federácie knižničných asociácií a inštitúcií) a začal pre členov vydávať Zväzový bulletin (od roku 1970). Venoval zvýšenú pozornosť budovaniu členskej základne, pripravoval odborné podujatia, semináre, školenia, konferencie, študijné cesty, stáže. V tomto období sa zrodila aj tradícia odborných seminárov INFOS (od roku 1972). Významnou udalosťou v medzinárodných vzťahoch zväzu bolo organizovanie 44. kongresu IFLA (1978, Štrbské Pleso), na ktorom sa zúčastnilo 100 delegátov z 53 krajín sveta. Zväz v zmysle nových stanov zmenil názov na Zväz slovenských knihovníkov a informatikov. Novinkou bolo aj vytvorenie krajských pobočiek, čo umožnilo lepšie organizovať vtedajších  820 individuálnych členov.

* Čím sa vyznačovali 80. roky v živote tejto organizácie?

– V prvom rade vznikli odborné a záujmové komisie – pre hudobné knižnice (1980),  mladých informatikov a knihovníkov (1982), klub seniorov (1986) a dobrovoľných aktivistov zväzu. Ich úlohou bolo pomáhať pri organizovaní členstva, získavať podnety a námety na skvalitňovanie činnosti. Zväzové podujatia si získavali čoraz väčšiu obľubu  medzi knihovníkmi a členská základňa narastala (v roku 1985 bolo vo zväze až 2 712 členov). Rozvinula sa aj medzinárodná spolupráca s viacerými zahraničnými združeniami a spolkami.

Koniec 80. rokov priniesol výrazné zmeny. Vytýčili sa nové úlohy v Akčnom programe slovenských knihovníkov a informatikov. V roku 1990 sa zmenou stanov zmenil aj názov na Spolok slovenských knihovníkov, ktorý nesie dodnes.

* Čo charakterizovalo 90. roky?

– Predovšetkým sa oživila činnosť sekcií, vznikol Klub mestských knižníc. Spolok sa podieľal na preklade dôležitého medzinárodného dokumentu Manifest UNESCO o verejných knižniciach, prípravách na dopracovanie knižničného zákona, prvého celoslovenského kongresu Knižnice 96, celoslovenskej konferencie Knižnice 97 a druhého kongresu Knižnice pre 21. storočie. Napriek týmto aktivitám to bolo zložité obdobie. Spolok slovenských knihovníkov stratil charakter príspevkovej organizácie a stratou dotácií Ministerstva kultúry SR prišiel o finančné istoty na svoju činnosť (1996). Zredukovali sa mnohé činnosti s dlhoročnou tradíciou (napríklad pozastavenie vydávania Bulletinu SSK). Došlo tiež k veľkému poklesu členov (roku 1998 ich bolo už iba 498).

* Aké udalosti sprevádzali ostatné roky?

– Jedným z najvýznamnejších podujatí bolo pripomenutie 55-ročnej knihovníckej spolkovej činnosti na Slovensku. Stretli sa na ňom zástupcovia predchádzajúcich profesijných organizácií, na ktorých činnosť spolok nadviazal (2001). Rozvíjala sa medzinárodná spolupráca (pomoc českým knižniciam postihnutých povodňou – 2002, študijný pobyt zástupcov SSK v nemeckých knižniciach – 2003, koordinácia významného európskeho projektu CALIMERA za SR). Významným krokom ku skvalitneniu komunikácie v rámci slovenského knihovníctva bolo uvedenie do prevádzky celoslovenského portálu pre knižničnú a informačnú teóriu a prax InfoLib www.infolib.sk v roku 2004. Výrazne zvyšuje informovanosť o slovenských knižniciach a ich aktivitách, prispieva k propagácii knihovníctva, 24 hodín zabezpečuje prístup k informáciám nielen pre knihovníkov, ale aj pre verejnosť. Pre zaujímavosť ešte spomeniem, že portál získal v roku 2004 prestížnu medzinárodnú Cenu INFORUM v Prahe a Čestné uznanie ITAPA. Spolok v roku 2004 vyhlásil 1. ročník súťaže o najlepšie webové sídlo knižnice TOP WebLib, ktorej úlohou je podnietiť knižnice na prezentáciu svojej činnosti na internete. Celé toto obdobie by som charakterizovala ako obdobie spolkových úspechov, ale aj ako obdobie veľkého úsilia pri získavaní mimorozpočtových zdrojov z nadácií a sponzorských darov. Bez nich by sa takmer vôbec nedali realizovať podujatia či aktivizovať členská základňa. Po úbytku členstva roku 1989 sa zvýšil počet individuálnych členov na 893 a kolektívnych členov na 65.

* Čo želáte spolku do nasledujúcich desaťročí?

– Spolok slovenských knihovníkov je jedinou platformou na spoluprácu všetkých  knihovníkov zo všetkých typov knižníc – verejných, akademických, školských, lekárskych, hudobných, detských a  je aj významnou platformou na spoluprácu bibliografov a informačných špecialistov. Za 60 rokov sa zmenila doba a zmenili sa aj podmienky reálneho fungovania  Spolku slovenských knihovníkov. Ak chceme udržať spoločný priestor slovenskej spolkovej knihovníckej činnosti, musíme byť schopní reagovať na všetky šance a možnosti trhového prostredia. Pevne verím, že naša zmysluplná knihovnícka loď úspešne odolá vlnám dravého finančného mora.

V spoločnom európskom knihovníckom priestore čakajú na slovenskú spolkovú knihovnícku činnosť nové výzvy. Do budúcnosti sa dívame s optimizmom a už vopred sa tešíme na ďalšie významné medzníky a výročia, ktoré si knihovnícka spolková činnosť na Slovensku v budúcnosti pripomenie.

Pripravila Lýdia Čelková