Tri otázky riaditeľovi Miestnej knižnice Petržalka

Riaditeľom Miestnej knižnice Petržalka je od apríla 2007 Ing. Ernest Húska. V týchto dňoch sa knižnica zviditeľnila zaujímavým projektom Knižný kolotoč. Knihovníci vyšli na ulicu a ponúkajú každú augustovú stredu pred bratislavským Technopolom okoloidúcim knihy bez čitateľského preukazu a bez poplatku. Dokonca ich netreba ani vrátiť,  ale možno ich požičať ďalej. Ak čitateľovi knižka prirastie k srdcu, môže si ju nechať v svojej knižnici.

V Petržalke sú dve veľké knižnice – vedecká (Slovenská pedagogická knižnica) a  akademická (Slovenská ekonomická knižnica EU). Miestna knižnica Petržalka však v tejto bratislavskej mestskej časti ,,píše“ svoju históriu už od roku 1986 a v súčasnosti zabezpečuje služby v desiatich špecializovaných pobočkách takmer 8 tisíc registrovaným čitateľom. Základnú činnosť dopĺňajú ďalšie aj netradičné aktivity (napr. súťaž školských časopisov, podujatie pre prvákov ZŠ a SŠ Prvýkrát do školy – prvýkrát do knižnice, petržalská Burza kníh, knižný kolotoč), z ktorých viaceré už prerástli rámec Petržalky (literárna súťaž Petržalské súzvuky  Ferka Urbánka – tento rok už 19. ročník, stretnutia klubu Generácia a ich vystúpenia na Bibliotéke, Jarný maratón s knihou...). V čom vás knižnica milo prekvapila, keď ste bližšie spoznali jej chod, a čo vás zarazilo?

 Vždy som mal rád vôňu kníh a knižníc. Touto vetou som aj začal, keď sa ma výberová komisia pýtala, prečo chcem byť riaditeľom knižnice. Myslím, že osobný vzťah ku knihám a  čítaniu je rovnako dôležitý ako ekonomika podniku a schopnosť riadiť kolektív. Možno sa bude niekto smiať, ale získavanie nových informácií, poznatkov, zvedavosť pokladám za vzrušujúcu súčasť života. Prekvapila ma zapálenosť mnohých spolupracovníkov – najmä kolegýň , ako sa venujú čitateľom,  najprv to robia ako poslanie až potom ako povolanie, za ktoré nie sú ani veľmi dobre platené... Negatívne skúsenosti ani nemám,  len trošku trvalo, kým som presvedčil kolegov, že nie každá ich iniciatíva je vhodná (prinajhoršom ju trochu presmerujem), ale smutný som, že v generácii 15 až 20 – ročných sa čítanie pokladá asi  za prežitok.

Aké sú vaše priority v najbližšom období?

–  Vybudovať novú verejnú školskú knižnicu v Petržalke na ZŠ Prokofievova. Potešilo ma, že máme osvieteného starostu aj poslancov  a našli 2,5 milióna Sk. Kompletnú projektovú dokumentáciu mám na stole. Teraz to už len postaviť, zariadiť a dať do prevádzky – ale ako sa hovorí – ak je vôľa a chuť, tak sa peniaze nájdu. Po nástupe do funkcie som si najprv prešiel všetky školské knižnice na jedenástich základných školách v Petržalke. Bola to neradostná pochôdzka. Pochopil som, že musíme zájsť za hranice miestnej knižnice, „anektovať“ susedné teritóriá, podchytiť a vychovať si čitateľov, a tak vrátiť stratenú generáciu stredoškolákov do knižnice. Preto verejná školská knižnica – počas vyučovania pre žiakov, tesne po obede pre školský klub a popoludní pre verejnosť. Ale už nie len ako knižnica, ktorá iba zhromažďuje a požičiava fondy, ale ako komunikačné, moderné, svetlé kultúrne miesto, s herňou a multimédiami, kde sú, samozrejme, aj knihy.

*  Prezraďte svoju víziu Miestnej knižnice Petržalka v budúcnosti...

  Popri malých pobočkách, ako ich máme teraz, vybudovať tri veľké priestory na začiatku, v strede a na konci Petržalky, knižnice priateľsky zamerané na čitateľov, ale aj obyvateľov, čo práve nečítajú, vytvoriť miesta,  kde sa budú radi  zastavovať a tráviť voľný čas.

Lýdia Čelková