V budúcom čísle Knižnej revue vystrieda Akademické lektúry nová rubrika. Jej zameranie však koncepčne zostáva: bude sa venovať osudom ľudí spojených s literatúrou a osudom literatúry spojenej, prirodzene, s ľuďmi. Viac o nej hovorí Daniel hevier, ktorý ju bude pre našich čitateľov pravidelne prinášať. Projekt, ktorý pripravuje v spolupráci s Literárnym informačným centrom, má pracovný názov Slovenská literatúra: ústne svedectvá. Je to vlastne orálna história slovenskej literatúry.

O vás zlákalo pri množstve vašich aktivít ísť do nového projektu?

Pred niekoľkými týždňami som bol pri stole poslucháčom básnika Jozefa Mokoša, ktorý rozprával historku o tom, ako v klube spisovateľov dvaja spisovatelia bili tretieho – svojho kolegu. Okrem obsahu samotnej epizódy ma fascinovala Mokošova rozprávačská suverenita. Veľmi som ľutoval, že som pri sebe nemal diktafón. Potom som si spomenul na knihu Štefana Žáryho Anekdotický slovník slovenských spisovateľov, ktorý som pred časom vydal, a tak som spojil dve idey: nechať autorov rozprávať a potom ich výpovede prepísať do textovej podoby. Rozprávanie by malo byť o čomkoľvek, teda nielen o literatúre, ale aj o ich živote všeobecne, o osobnostiach, s ktorými sa stretli, alebo hoci aj o zákulisí literárnej prevádzky. Hodnota takejto formy spočíva v tom, že z krajne subjektívnych, autentických svedectiev sa môže vytvoriť mnohorozmerný obraz doby, života, literatúry…

Koho chcete v rubrike predstaviť?

Počet ľudí je prakticky neobmedzený: okrem samotných autorov (ktorých som dodnes narátal 300) by to mali byť aj ich rodinní príslušníci, dedičia, vydavateľskí pracovníci, kritici, publicisti, ale aj ich kolegovia-umelci z iných odvetví, hudobníci, výtvarníci… Teší ma, že sa stretávam s pozitívnym ohlasom respondentov, ktorí si ochotne sadajú pred kameru a tri-štyri hodiny rozprávajú. Väčšinou sú to ich monológy, iba kedy-tedy do nich vstupujem spresňujúcou otázkou. Taký je, koniec koncov, aj princíp „orálnej histórie“. Doterajšie záznamy ukazujú, že autori rozprávajú aj o veciach, ktoré dovtedy nikomu nepovedali, resp. nevložili ich zatiaľ ani do svojich kníh.

Okrem príspevkov do knižnej revue bude mať vaša aktivita aj iné výstupy?

Zatiaľ uvažujeme o trojakých výstupoch: video ukážky by sme chceli umiestňovať na stránku Literárneho informačného centra, ktoré je garantom celého projektu. Ukážky z textových prepisov budeme uverejňovať pravidelne v Knižnej revue. No a celý literárny korpus – prepis jednotlivých výpovedí by mal po čase vyjsť v knižnej podobe.