Andrea Coddington pri tvorbe knihy Jozef Bednárik vychádzala najmä zo 76 rozhovorov, ktoré urobila počas prípravy, a vznikol tak rukopis s 1200 stranami. Priznala, že Bednárika osobne nepoznala, no o to viac nasávala esenciu tohto človeka z rozprávania jeho blízkych.


Čo vás presvedčilo, aby ste prijali ponuku vydavateľstva Ikar napísať životopis Jozefa Bednárika?

Bola to pre mňa výzva a tie ja mám rada. Takisto aj možnosť robiť veci inak. Spracovať život človeka, na ktorého má každý názor, každý ho poznal podľa seba. Prácu na knihe považujem za perfektnú, zozbierala som toľko materiálu, že by vystačil aj na päť kníh. V podstate ma naozaj nebolo treba veľmi „lámať“...

Objavili ste niektoré zatiaľ neveľmi známe či pozoruhodné skutočnosti zo života Jozefa Bednárika?

S mnohými jeho blízkymi som sa stretla viackrát a povedalo sa veľa vecí, aj off record. Som človek prirodzene zvedavý, ktorý ani v knihách neobchádza „ošemetné“ záležitosti a je úprimný. Čo som objavila, to som napísala. Neklebetím, nevymýšľam si, ale rozhodne ho neprikrášľujem a, naopak, ani nezhadzujem. Myslím si, že Bednárik bol velikán, a či ho niekto ľúbil alebo nenávidel, nebojme sa to povedať naplno.

Ako ste v knihe zachytili jeho režisérsku kariéru a aký bol podľa vás režisér?

Hovoriť o Beďovi ako o režisérovi cez oči, úsmevy, slzy a spomienky takmer každého, čo v slovenskom a českom divadelníctve niečo znamená, je vlastne prierezom doby, historickou výpoveďou, ale hlavne Bednárikovou esenciou života. Na javisku jeho predstavení muselo byť všetko perfektné, dokonalé – samozrejme, podľa neho, a tomu obetoval všetko. V knihe sú príhody z divadiel, keď sa plakalo, vraždilo, milovalo, nadávalo, ale najmä hralo tak, ako sa pri inom režisérovi v našich končinách nebude. To nie je moje tvrdenie, to je fakt.

Ste známa svojou úspešnou románovou tvorbou, no oproti fikcii práca na životopise súvisí s faktami...

Len moje dve posledné knihy – Predohra a Milovanie – boli fikcie. Ostatné sú všetky napísané podľa skutočnosti. Mal to byť pekný život je o mne, tam som nemusela po ničom pátrať. Predovšetkým Židovka sa prácou podobala biografii Jozefa Bednárika. Aj keď je pravda, že to zbieranie faktov či celková koncepcia kníh bola iná. V každom prípade toto je územie, kde sa cítim doma. Pravda, život a to celé okolo toho... ja som nástrojom, ktorý príbehy života, možno čo najpresnejšie, posúva ďalej.

Chystáte tento rok na vydanie aj niečo pre milovníčky vašich príbehov?

Tento rok je mojou čerešničkou životopisná kniha o Jozefovi Bednárikovi. Je to také spojenie mňa, môjho štýlu a Beďa. Myslím, že aj milovníci beletrie si v nej prídu na svoje, keďže ani zďaleka nejde o klasickú životopisnú knihu. A ďalej? Mám rozpísaný smutný román o veľkej tragédii, ktorá sa stala nevinným ľuďom, a určite bude aj ďalšia biografia – tentoraz Dominiky Cibulkovej. Na všetko však treba čas, trpezlivosť... Takže tento rok to nebude. Teraz prichádza fáza – ísť s kožou na trh s Bednárikom.