predstavuje jeho riaditeľ PhDr. Ján Jankovič, CSc.

Predstavujeme vydavateľstvo JUGA / Vydavateľstvo Jána Jankoviča

Adresa: Púpavová 21

841 04  BRATISLAVA

tel./fax: 02/654 28 976

e-mail: jankovic.publisher@ba.telecom.sk

Riaditeľ: PhDr. Ján Jankovič, CSc.

Vznik: 1991

Zameranie, profilové edície:

V prípade môjho vydavateľstva možno skôr hovoriť o profilovej autorke – Mariji Jurić Zagorke, doteraz som vydal 38 jej kníh. Celkovo sa zameriavam na vydávanie autorov z republík bývalej Juhoslávie, po roku 1989 mám v tejto oblasti  dominantné postavenie aj v agentúrnej činnosti pre divadlá. Ďalšou charakteristickou líniou je objavovanie zaujímavých titulov: vydal  som prvé Dejiny Španielska po slovensky, Tichú hudbu – prvú slovenskú antológiu kanadskej prózy, prvé výbery drám či prvé knižné profily južnoslovanských autorov, nehovoriac o knižnej sérii Gordana, ktorá mala 23 zväzkov.

* Ktoré distribučné spoločnosti rozširujú tituly vášho vydavateľstva?

– Profil vydavateľstva sa čiastočne mení smerom k náročnejšej literatúre, čo má vplyv aj na výber distributérov (a na ich záujem o moju produkciu). Nateraz sme si verní už len s Michalom Horeckým, majiteľom žilinského Knižného centra, a vedeckú produkciu okrem pár kníhkupectiev možno spoľahlivo nájsť v predajni Vedy, vydavateľstva SAV na Štefánikovej ulici v Bratislave.

* Koľko titulov ste vydali od založenia vydavateľstva, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov?

– Práve vychádza 110. kniha. Slovenským autorom som vydal takmer 30 kníh. Popri osvedčených autoroch, ktorí publikujú aj u iných vydavateľov (J. Čomaj, P. Kováčik, E. Borčin, I. Izakovič, R. Lichnerová, D. Slobodník), vydal som aj knihu memoárovej prózy Maše Mikušíkovej-Pavlíkovej, dnes už nebohej knihovníčky z môjho rodného mesta. Tým chcem zdôrazniť, že vydávam predovšetkým knihy svojich priateľov alebo ľudí, ktorí sú mi nejakým spôsobom blízki, napríklad právnikov (Š. Šebesta, V. Strážnická, J. Švidroň), knihy z dejín medicíny a farmácie E. Sedláčkovej. Medzi pôvodnú tvorbu musím zaradiť aj svoje knihy o slovensko-južnoslovanských literárnych a divadelných vzťahoch. To, že som nezávislý vydavateľ, dokladá vydanie knihy politika a publicistu R. Hofbauera, ako aj knihy Euroatlantické partnerstvo.

* Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2004? 

– Tým sa nebudem chváliť, lebo na moju výkonnosť a tradíciu to bolo hanebne málo. Súvisí to jednak s celkovými pomermi na knižnom trhu, ale aj s tým, že som sa intenzívne venoval literárnej vede. Dopísal a vydal som prvú slovenskú vedeckú knihu o Čiernohorcoch – Boje Čiernohorcov a túžby Slovákov, preložil a vydal som prvý výber slovinskej drámy na Slovensku (V. Möderndorfer  Mama umrela dvakrát)  a skvelú prózu chorvátskeho prozaika N. Fabria Smrť Vronského, ktorá sa radí medzi klasiku postmoderny.

* S akými edičnými zámermi ste vstúpili do roku 2005?

– Prežiť za každú cenu. Na zlosť ministrov kultúry, školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí...

* Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší? 

– Ktoré dieťa má matka najradšej? Ako môže vyjsť zlý titul vo vydavateľstve, ktoré sa označuje ako JUGA, vydavateľstvo atraktívnej literatúry?  Treba rozlišovať, či ide o ekonomicky, literárne alebo odborne najlepší titul. Usilujem sa o to, aby som sa pri príprave kníh a spolupráci s autormi a prekladateľmi (teda aj vtedy, keď spolupracujem sám so sebou) nenudil, aby som sa cítil dobre, aby aspoň niečo na tomto svete bolo milé. A nechcem, aby sa nudili čitatelia. Zatiaľ čo Zagorka bola najlepšia pre desaťtisíce, mnohé moje knihy môžu byť najlepšie len pre hŕstku náročných a dosť úzko špecializovaných odborníkov. Napríklad aj pre režisérov ochotníckych scén, ktorí po Gavranovi a najnovšie aj Möderndorferovi siahajú veľmi často.

* A naopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl?

– Usilujem sa, aby moje vydavateľské omyly ostali vo fáze projektu – a to aj za cenu toho, že niekedy odskočím od vydania knihy na veľký zármutok autora alebo prekladateľa. Súkromný vydavateľ malého kalibru si nemôže dovoliť vydavateľské omyly, pokiaľ je reč o financiách. Prerobiť nesmiem ani na jednej knihe a, samozrejme, usilujem sa vydať aj nejakú motyku, ktorá vystrelí vo forme zisku. Ak sa finančnému aspektu občas (a v ostatnej dobe čoraz častejšie) spreneverím – nepovažujem to za vydavateľský omyl, ak vydám titul, ktorý je blízky môjmu naturelu, presvedčeniu a profesionálnej orientácii. Cítil som sa ako vydavateľ z 19. storočia, keď som pri príležitosti stého verejného uvedenie chorvátskej hymny pripravil a vydal nepredajnú pamätnicu Lijepa naša je aj naša. A podobných titulov bolo niekoľko.

* Čo vás najviac trápi na knižnom trhu?

– Insolventnosť čitateľov a najmä to, že jestvuje neprehľadné množstvo knižných tržníc a trhovcov, ktorí spolupracujú len vtedy, keď ide o väčší profit. Z ekonomického pohľadu to zrejme tak musí byť, ale kniha (rovnako ako umenie) je špecifický tovar a vyžaduje aj neekonomickú nehu a starostlivosť. Predávať knihu, slúžiť čitateľovi a kultúre môže len Niekto.

* Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu?

– Solventnosť kultúrnych ľudí a taká vláda, ktorú by bolo možné označiť za slovenskú a kultúrnu.

* Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen?

– Slovensko-slovanská edícia otvorená všetkým literárnym druhom a žánrom, ale aj vede a jej popularizácii.

* Aký máte názor na rebríčky bestsellerov?

– Nazdávam sa, že čitatelia Knižnej revue veľmi dobre vedia, že ide o reklamu, ktorá má úplne inú poetiku než krásna literatúra.

* Akú knižku práve čítate?

– Vydavateľ a autor vždy číta účelovo. Keďže som jedno i druhé a navyše produktívny, čítam odrazu dve knihy – výbery z V. Roya a J. Buzássyho, potrebujem si do pripravovanej knihy napísať niečo o básnikoch, ktorí stvárnili chorvátske témy. Na dôchodku alebo v nemocnici, kam sa ako workoholik zaručene onedlho dostanem, budem normálnym čitateľom.