V ankete Čím žije literatúra

Čím žije literatúra

Našu celoročnú anketu uzatvára vydavateľ, ktorý sa napriek všetkým rizikám, stratám, obmedzeniam trhu a iným prekážkam... venuje výlučne šíreniu slovenskej prózy. Organizovaním literárnych súťaží – dvanástich ročníkov Poviedky a zatiaľ jedného ročníka Románu – podnietil k tvorbe mnohých autorov, inicioval viaceré podujatia, aby sa knihy dostali k čitateľom. Oslovili sme Kolomana Kertésza Bagalu, ktorý sa nevzdal svojho vydavateľského zámeru ani napriek vážnym existenčným ťažkostiam, v akých sa jeho vydavateľstvo, známe pod značkou L.C.A., ocitlo vlani.

  • Stáva sa podľa vás slovenská literatúra ostrovom samým pre seba, alebo sa jej darí prenikať do každodenného života?

– Kuviká sa, že múzické knihy sa v súčasnosti nečítajú. Ja mám iné skúsenosti. Počas 3 rokov som zorganizoval v rámci projektu „100 kníh Tatrabanky“ 100 besied a čítačiek v 100 knižniciach Slovenska, so spisovateľmi sme navštívili všetky univerzitné, okresné, dokonca aj menšie mestá. Divákmi boli študenti stredných a vysokých škôl. Bolo zábavné sledovať, ako sa mnohí z nich prvýkrát dozvedeli o tom, že literatúra sa píše aj v súčasnosti, že to nie je len nudná „vykopávka“ z učebníc a čítaniek, že súčasné knihy sú pútavé a patria do života vnímavých a inteligentných ľudí. Podľa ohlasov pracovníčok knižníc viem, že mnohí sa po našej besede do knižnice prihlásili, aby si mohli postupne prečítať diela moderných slovenských autorov. Čitateľov je dosť, kým je schopná vyvolať lásku k literatúre jediná beseda. Cítim v spoločnosti ten potenciál. Prečo však umenie, kultúra nie je súčasťou každodenného života väčšiny obyvateľstva? Viním predovšetkým nevyhovujúci a skôr odradzujúci systém výučby literatúry v školách, malý priestor venovaný kvalitnej pôvodnej tvorbe v slovenských médiách a neochotu väčšiny kníhkupcov vystavovať knihy slovenských autorov. Pokým učitelia, novinári, kníhkupci a kultúrni pracovníci nepochopia do hĺbky svoje pracovné náplne a zmysel svojej práce, nebudú ho naplňovať každodennou prácou, zostane všetkým naozaj len to kuvikanie. Ale začať treba od seba.

  • Čo vám v našom slovenskom literárnom živote chýba, ako by sa mohla zlepšiť literárna komunikácia?

– Organizujem ročne 50 – 100 kultúrnych podujatí v Bratislave a iných mestách Slovenska. Žijem literatúrou, a preto mi nie je zaťažko cestovať, pretože sa teším na stretnutia so svojimi autormi aj čitateľmi. Už niekoľko rokov je každý štvrtok Literárne kino, v ktorom prezentujeme pripravované rukopisy, obvykle raz mesačne je Literárne soirée – dramatizované čítanie z vydaných kníh, niekoľkokrát ročne usporadúvam festival Literárny cirkus, trinásť rokov vyhlasujem literárnu súťaž Poviedka prostredníctvom ktorej vyhľadávam nových autorov, úspešne prebehol môj prvý literárny súbeh Román, pravidelne prezentujem slovenských autorov na zahraničných festivaloch a veľtrhoch... Ani si narýchlo nespomeniem, aké všelijaké aktivity vyvíjam. Sedemnásť rokov sa venujem slovenskej literatúre v praxi a preto mi teoretizovanie o literárnom živote veľmi nesvedčí.