Vyhľadávanie
Vydavateľstvo ALIKA
Adresa: Vavilovova 2
851 01 Bratislava
tel./fax: 02/62244951
e-mail: kulihova@centrum.sk
Riaditeľ: PhDr. Alica Kulihová, PhD.
Vznik: 2004
Zameranie, profilové edície: chorvátska literatúra
Distribúcia: MODUL a KREDIS
*Koľko titulov ste vydali od založenia vydavateľstva?
– Päť prekladov diel chorvátskych autorov
* Ako ste prispeli na knižný trh roku 2006?
– Vlani som vydala 3 tituly: Nura Bazduljová-Hubijarová: Priepasť, Miljenko Jergović: Vravia, anjel a Julijana Matanovićová: Prečo som vám klamala.
* S akými edičnými zámermi ste vstúpili do roku 2007?
– Mám záujem naďalej predstavovať slovenským čitateľom zaujímavých autorov nielen z Chorvátska, ale aj z Bosny a Hercegoviny, Srbska a Čiernej Hory. Mám k nim blízko, keďže sa venujem aj vo svojom povolaní dejinám chorvátskej a srbskej literatúry (ako odborná asistentka na Katedre slovanských filológií FFUK v Bratislave). Na jednej strane je to moja záľuba, ale na druhej strane považujem za určitú povinnosť alebo poslanie predstavovať diela autorov týchto národných literatúr u nás. Na tento rok pripravujem preklad románu Elijahova stolica (Eliášova stolička) Igora Štiksa, za ktorý získal roku 2006 cenu za najlepšie prozaické dielo v Chorvátsku. Jeho vydanie závisí ešte od mnohých vecí, no sama ich nedokážem ovplyvniť.
* Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší?
– Všetky tituly som vyberala podľa toho, ako ma oslovili príbehy či spôsob písania. Ich autori sú známi súčasní chorvátski autori – Vesna Krmpotićová, Miljenko Jergović, Julijana Matanovićová, ale aj menej známi, ktorí získali za svoje diela ocenenia, ako Josip Cvenić či Nura Bazduljová-Hubijarová z Bosny.
* A naopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl?
– Za svoj najväčší vydavateľský omyl pokladám vieru a presvedčenie v nestrannosť a nezaujatosť distribučných spoločností. Išla som do vydavateľskej činnosti s veľkým nadšením, chcela som sprostredkovať čitateľom zaujímavých autorov. Po štyroch rokoch vydavateľskej činnosti som prišla na zarážajúcu skutočnosť. Viete, kto vychováva čitateľov? Nie sú to učitelia literatúry, literárni kritici či prekladatelia. Sú to distribučné spoločnosti. V kníhkupectvách sa totiž objavujú iba tie tituly, ktoré distribučná spoločnosť vezme na milosť a dovolí nám, aby sme po nich siahli. Distributér odmietol môj titul, vraj také malé knihy neberie (pričom miniknižočky s témou „sex na každý deň“ v predaji mal). Ďalší, keď zbadal slovanského autora, hneď usúdil, že sa nebude predávať a on s tým bude mať len papierovačky. Tak občas musím suplovať distribučnú spoločnosť a sama ponúkať svoje tituly po kníhkupectvách, ale výsledky nie sú o nič lepšie. Hrebenda to asi mal kedysi ľahšie.
* Čo vás najviac trápi na knižnom trhu?
– Postoj distribučných spoločností k nekomerčnej literatúre, ale aj prístup kníhkupcov a kníhkupectiev k slovenskej literatúre. V máloktorom kníhkupectve, česť výnimkám, nájdete na viditeľnom mieste tituly slovenských autorov. Obyčajne im vyhradia tú najzastrčenejšiu poličku. Mnohí nezainteresovaní alebo neinformovaní čitatelia si potom myslia, že naša literatúra nie je až taká dôležitá, že ide len o povinnú literatúru.
* Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu?
– Všetko sa odvíja od financií. Chorvátsko napriek vojnovej situácii v 90. rokoch vydávalo množstvo titulov nielen umeleckej literatúry, ale aj odbornej a vedeckej. Ich politika je založená na šírení vlastnej kultúry a umenia nielen doma, ale aj v zahraničí. Na to slúžia rôzne fondy a nadácie (aj mne už viackrát prispeli na vydanie prekladu). A aby si čitatelia v Chorvátsku skutočne mohli prečítať, o čo majú záujem, zaviedli splátkový predaj na knihy. Ceny kníh sú v Chorvátsku vyššie ako u nás (cena 300-stranovej knihy je priemerne 700 korún), napríklad výkladový slovník vyjde na našich 2500 Sk.
* Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen?
– Je to veľmi prozaický a pragmatický sen, takmer nehodný zverejnenia. Mať okrem financií na vydanie titulov aj financie na reklamu vydaných titulov. Nemám na mysli recenzie v periodikách, tie sa dostanú iba k zlomku čitateľov, ale propagačnú kampaň, akú zažíva Harry Potter a iné bestsellery. Chorvátski autori počas národného obrodenia (1835 – 1845) zaviedli systém predplatiteľov na vydávané tituly, a tak si čiastočne zabezpečili prostriedky na vydanie, predaj a najmä šírenie literatúry. Mená predplatiteľov boli uverejnené na konci knihy. Chcela by som vydávať viac zaujímavých titulov a aspoň v jednom vydaní vo vyššom náklade. Kniha Julijany Matanovićovej Prečo som vám klamala vyšla v Chorvátsku už v 11. vydaní.
* Aký máte názor na rebríčky bestsellerov?
– Zdá sa mi, že na najvyšších stupienkoch sa umiestňujú tituly, ktoré mali zaistenú širokú reklamu, hoci aj negatívnu, potom sú to tituly už známych a skvelých autorov.
* Akú knižku práve čítate?
– Práve som dočítala román chorvátskeho autora Igora Štiksa, ktorý ma príbehom rakúskeho spisovateľa hľadajúceho svojho otca s nevšednou zápletkou a strhujúcou témou lásky v čase vojnových udalostí v Bosne presvedčil, že sa oň musím podeliť aj so slovenskými čitateľmi. A začala som čítať román Paula Coelha Čarodejnica z Portobella, podľahla som totiž reklame, ale zatiaľ skutočne len reklame.
