Vydavateľstvo BAUM

Predstavuje jeho majiteľka Jana Bodnárová

Vydavateľstvo BAUM

Adresa: Alexandra Matušku 11

08001 Prešov

tel./fax: 0917 755 400

 e-mail: janabodn@nextra.sk

Riaditeľka/majiteľka: Jana Bodnárová

Vznik: Vydavateľstvo BAUM vzniklo roku 1999 s romantickým úmyslom vydávať nekomerčnú literatúru.

Profilové edície: detská, prekladová

Ktoré distribučné spoločnosti rozširujú tituly vášho vydavateľstva?

– Artforum, I. M. I., Pezolt, internetové kníhkupectvá www.martinus.sk a www.elegenda.sk.

* Aké problémy najčastejšie prekonáva nekomerčné vydavateľstvo?

– Mám vydavateľstvo „jedného človeka“. Malé nekomerčné vydavateľstvo má veľa nevýhod, ale ja vidím i výhody. Všetko robím viac menej sama, čo je náročné. Najväčšie problémy sú, pravdaže, finančné. Štátne dotácie väčšinou pokryjú polygrafiu, niekedy aspoň časť honorárov. Ale ešte sú tu rôzne režijné náklady. Azda sa u nás nečíta menej ako inde, len sme malá krajina a nekomerčných kníh sa predá veľmi, veľmi málo. Kým som našla jediného osvieteného generálneho riaditeľa podniku, ktorý ma občas podporil, musela som prejsť množstvo firiem a veľmi často ma zastavili už sekretárky, ktoré ma ani nepustili do pracovní riaditeľov. Ako kunsthistorička si všímam, čo si ľudia dávajú na steny. V mnohých firmách nevisel jediný originál kvalitného výtvarného diela. Ako dekorácie boli na stenách iba reklamy pod sklom a často fľaše akýchsi koňakov mega rozmerov. Uvažovala som, či by som za jednu takú hnusnú fľašu nevydala niekomu knihu básní. K výhodám vydavateľskej práce patrí pocit šťastia, duševnej radosti, keď vyjde hodnotná kniha. Dnes s touto nezmerateľnou kvalitou, keď sa na všetko pozerá cez prizmu peňazí, zisku, akosi málokto ráta. Nekomerčné vydavateľstvo je, paradoxne, slobodnejšie, menej otrocké ako veľké, komerčné vydavateľstvá. Maličké vydavateľstvo sa nemusí nutne profilovať a najmä, neexistuje preto, aby zarobilo na pracovníkov v ňom. Ani ja som sa pôvodne chcela špecializovať na stredo- a východoeurópsku literatúru.

* Ako vyhľadávate tituly na vydávanie či dobrých ilustrátorov?

– Vždy ide o akési osudové stretnutia. Ako prvý titul som vydala roku 1999 svoju knihu pre deti Dievčatko z veže. Nešlo o samoľúbe gesto, lebo text ocenil Literárny fond a slovenská sekcia IBBY knižku navrhla na Cenu Tolerancie UNESCO. O rok neskôr som sa stretla v Mníchove s Jurijom Andruchovyčom, jedným z najvýraznejších súčasných ukrajinských spisovateľov, ktorému som s pomocou finančnej dotácie Open Society Foundation i z výnosov za Dievčatko z veže vydala malý román Rekreácie, kultové dielo na Ukrajine. Andruchovyč napísal knihu esejí Moja Európa s Andrzejom Stasiukom, ktorý prišiel na pozvanie prekladateľa, pedagóga, básnika V. Kupku do Prešova. Tomuto poľskému prozaikovi, básnikovi a esejistovi som vydala pavučinovo jemnú knihu Dukla. V Mníchove som sa stretla s ďalším členom ukrajinskej literárnej skupiny BuBaBu – Irvanecom. S nadšením mi hovoril o jedinečnom ukrajinskom básnikovi Petrovi Miďankovi, ktorý žije v Zakarpatskej oblasti v chudobe, v chatrči, a ktorého zbožňujú mladí ľudia. Potom som dostala jeho knihu básní v českom preklade T. Vašuta. Jeho poézia urobila vo mne vnútorné „zemetrasenie“ svojou nesmiernou robustnou, drsnou silou i citovosťou a inakosťou básnického „systému“. Kniha vyšla pod názvom Vôňa horcov v preklade P. Orieška. Aj k arabskému spisovateľovi Nadžíbovi Mahfúzovi ma priviedla „náhoda“. V českom časopise Babylon som čítala, že v súčasnosti vzniká zaujímavá iránska literatúra. Skontaktovala som sa s u nás žijúcou Sahrou Karemi. Raz mi ale zatelefonoval z Čiech pán Vít Sisler, ktorý sa dozvedel, že chcem vydať autora z Orientu a vraj on pozná výborného slovenského arabistu, ktorý má v zásuvke pár prekladov nositeľa Nobelovej ceny N. Mahfúza. Začalo dlhé dopisovanie s Marekom Brieškom, posielanie ukážok z jeho prekladov. Napokon som sa medzi Nadžíbovým dielom so surreálnou poetikou Sny rozhodla pre Putovanie Ibn Fattúmu. Malý román s témou ustavičného ľudského sna po lepšom svete, po „krajine dokonalosti“.

* Ako by mal štát podporovať takéto nekomerčné projekty?

– Pokiaľ možno čo najviac. Sú to investície do kvázi neviditeľných, nezmerateľných hodnôt. Umenie kultivuje rozum i cit. Ak štátu záleží na vzdelanom a kultivovanom obyvateľstve, musí do tohto zložitého, nekomerčného procesu investovať. Keď pravdaže nechce mať ľudí, ktorí ani veľmi kriticky, ani veľmi individuálne a ani veľmi citlivo nepremýšľajú. Takí sú totiž ľahko manipulovateľní. Naopak, vzdelané, kultúrne obyvateľstvo dá rozmanitý a cenný charakter i svojej krajine. Aby sa, trochu zjednodušene povedané, nestala len gigantickou montážnou halou a priestorom pre megaobchody so smetiskom tovaru. Veľkú pomoc od štátu dostávajú vydavatelia v niektorých severoeurópskych krajinách. Tam štát kupuje od vydavateľov veľkú časť nákladu, ktorú potom daruje knižniciam. To je trojnásobná pomoc: vydavateľom, knižniciam i čitateľom. Tým, ktorí málokedy majú možnosť – z rôznych dôvodov – všetko nové si kúpiť.

* S akými edičnými plánmi ste vstúpili do roku 2008?

 – Usilujem sa začať s prípravami dvoch prekladových titulov pre rok 2009.

* Aký máte názor na rebríčky bestsellerov?

– Málokedy ich sledujem.

* Akú knihu práve čítate?

– Aimé Cesaire Zošit o návrate do rodného kraja, je to silná, myseľ vzrušujúca a vzbúrená poézia-spev.