Vydavateľstvo BUVIK

Adresa:  P. O. Box 18, 814 99 Bratislava l

Tel./fax: 02/544 16 092

e-mail: buvik@svsba.sk

Riaditeľka: Mária Števková

Vznik: 1991

Zameranie, profilové edície:

Do spoločenstva vydavateľov sme vstupovali s altruistickými ambíciami, vziať pod svoje ochranné krídla najmenšie deti a vydávať pre ne krásne, ale zároveň cenovo dostupné knihy. V tomto duchu sme začali  sprístupňovať zlatý fond literatúry, zahŕňať deti poéziou  Ľudmily Podjavorinskej, Márie Rázusovej-Martákovej, Milana Rúfusa, Tomáša Janovica, preferovali sme  autorskú rozprávku v dielach Kristy Bendovej, Daniela Heviera, Jána Uličianskeho, Karla Čapka, Nataše Tanskej, ale vydali sme aj zopár „rodinných kníh“ s adresným výberom ľudovej slovesnosti (Poslali ma naši k vašimSpievanky a hádanky, Zlatá hrkálka, Ženilo sa motovidlo a iné).

Edícia Ľahké čítanie je venovaná prvákom, zápasiacim s písmenkami, aby  ľahko, hravo a s chuťou  zvládli techniku čítania skôr, ako odložia knihu pre nezáujem.

Cesty k budúcemu čitateľovi nehľadáme len titulmi, ktoré im pomáhajú vypestovať si čitateľské návyky, ale nemálo času venujeme stretávaniu s deťmi za účasti našich autorov a ilustrátorov. Organizujeme prvý ročník celoslovenskej čitateľskej súťaže a v spolupráci s galériami a múzeami pozývame deti do ich priestorov, kam  mnohé prichádzajú prvý raz. O zaujímavých, ale najmä humorných stretnutiach by vedeli veľa rozprávať v galérii v Martine, Nitre, Piešťanskej knižnici, Trnavskom a Nitrianskom múzeu a momentálne v Trenčianskej galérii, kde až do konca februára ponúka deťom ohňostroj nápadov Svetozár Mydlo výstavou Štyri krajiny detstva. 

* Koľko titulov ste vydali od založenia vydavateľstva, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov?

– Kvantitatívny ukazovateľ by asi nevystihol podstatu nášho malého vydavateľstva, skôr  nám ide o to, aby sme nezabudli na rôzne vekové kategórie detí. S leporelom rastú deťom prvé zúbky, vtedy dokonca zisťujú, či sú knižky-hračky chutné. Dvojročné dieťa objavuje mláďatká  a veci okolo seba, trojročné chce spievať a recitovať. Tajomstvo vzťahov a  kamarátstva priťahujú štvorročné deti napríklad  v geniálnej rozprávke Márie Ďuríčkovej O Guľkovi Bombuľkovi. Humor zasa v Tanskej knihe S dievčiskom sa nehráme. Ako vidíte, sú to napospol diela našich autorov.

* Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2004?  

– Bolo ich šesť, zato máme úprimnú radosť, že sme pre buvikovských  čitateľov  objavili skvelého mladého ilustrátora Ľuboslava Paľa v Rozprávkach a bájkach L. N. Tolstého. V minulom roku sa nám podarilo vydať kľúčové dielo literatúry pre deti, jedinečnú  zbierku ľudovej slovesnosti Zlatá brána, ktorú  po celý život  zhromažďovala ako zlaté hrášky spisovateľka Mária Ďuríčková. Žiaľ, rozšíreného a zrevidovaného vydania s ilustráciami Miroslava Cipára sa už nedožila. Je to už iba pocta nášho vydavateľstva jej bohatému životu v detskej literatúre.

* S akými edičnými zámermi vstupujete do  roku 2005?

– K 200. výročiu narodenia H. Ch. Andersena pripravujeme jeho autobiografiu Rozprávka môjho života bez príkras v preklade Milana Žitného, jej súčasťou budú ilustrácie V. Hložníka, A. Brunovského, D. Kállaya, K. Štanclovej, Jany Kiselovej-Sitekovej.

Keďže  podľa čínskeho horoskopu nastupuje rok Kohúta, a to je obľúbený operenec všetkých detí i mnohých spisovateľov, v edícii Ľahké čítanie pripravujeme trochu recesistické rozprávky-bájky Michala Černíka O kohútikovi a sliepočke.

* Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší?

– Naše edičné prínosy a mínusy zhodnotí čas, lebo literárna kritika je dnes už, žiaľ, „vyhynutým druhom“. Za našu  najužitočnejšiu knihu však nepochybne považujem obrázkovú čítanku pre deti s poruchami sluchu Päť prštekov na ruke s priloženou videokazetou. Vyšli sme v ústrety rodičom, ktorí sa s týmto handicapom stretli po prvý raz a nutne potrebovali nadviazať elementárny kontakt so svojím dieťaťom.

* Čo vás najviac trápi na knižnom trhu?

– Slovenská knižná tvorba pre deti patrila minimálne dve desaťročia medzi európsku špičku, bohato ilustrované rozprávkové knihy našich výtvarníkov (Fulla, Bombová, Brunovský, Kállay, Končeková-Veselá) preberali mnohé významné vydavateľské domy. O to väčšmi ma trápi,  že náš domáci knižný trh zaplavili a neustále zaplavujú literárne i výtvarné pahodnoty, rozprávky bez poézie, ilustrácie bez fantázie, záľaha nevkusu. Trápi ma neúcta k najmenším, akoby už neplatilo toľko omieľané – deťom to najlepšie.

* Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu?

– Nie som expert, ani diagnostik, ale závidím českej verejnoprávnej televízie jej rozumných a predpokladám aj sčítaných šéfov, ktorí dávajú priestor celým blokom fundovaných relácií o literatúre, o divadle, bez obáv, že ich televízia skrachuje, ak českému autorovi bezplatne spropagujú jeho najnovšiu knihu. U nás majú informácie o nových knihách takmer undergroundový nádych. V tomto okamihu nemám na mysli Slovenský rozhlas a niekoľko jeho skvelých a aj odvážnych redaktorov.

* Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen?   

– Sny vydavateľov mávajú veľa farieb dúhy, nič nie je stereotypné. To je na tejto profesii najpríťažlivejšie. Mojím snom je skompletizovať tretí súbor 8 x 8 doteraz nepublikovaných Osmijankových rozprávok Kristy Bendovej, lebo humor tejto kultovej autorky nášho vydavateľstva vie nákazlivo rozosmievať a dokáže prebrať z letargie aj zarytého nečitateľa.

* Aký máte názor na rebríčky bestsellerov?

– Ponovembrový boom spôsobil, že niektoré vydavateľstvá ani nevydali knihu bez takejto nálepky. Takže chudák čitateľ sa čoraz častejšie chytal do pasce, až kým neprekukol obchodný trik. Oveľa účinnejšie je dávkovanie s mierou, páčia sa mi inteligentné recenzie edície Svetová knižnica SME, ako aj nevtieravý slogan –  knihy sú opäť v móde. Je to na tebe, milý čitateľ, čo si z ponuky vyberieš.

* Akú knižku práve čítate?

– Práve som dočítala výborný bestseller Da Vinciho kód z Vydavateľstva Slovart. Po ňom som sa s potešením  začítala do spomienok Štefana Žáryho na slovenských nadrealistov, elegantne vypravenú knihu Bratislavský chodec (vydavateľstvo PT A. Marenčina). Vrátila ma do čias vysokoškolských štúdií, keď sa nadrealisti „nenosili“ a z UK nám ich požičiavali na zvláštne žiadosti.