Vyhľadávanie
Vydavateľstvo BUVIK
Adresa: P. O. Box 18, 814 99 Bratislava l
Tel./fax: 02/544 16 092
e-mail: buvik@svsba.sk
Riaditeľka: Mária Števková
Vznik: 1991
Zameranie, profilové edície:
Do spoločenstva vydavateľov sme vstupovali s altruistickými ambíciami, vziať pod svoje ochranné krídla najmenšie deti a vydávať pre ne krásne, ale zároveň cenovo dostupné knihy. V tomto duchu sme začali sprístupňovať zlatý fond literatúry, zahŕňať deti poéziou Ľudmily Podjavorinskej, Márie Rázusovej-Martákovej, Milana Rúfusa, Tomáša Janovica, preferovali sme autorskú rozprávku v dielach Kristy Bendovej, Daniela Heviera, Jána Uličianskeho, Karla Čapka, Nataše Tanskej, ale vydali sme aj zopár „rodinných kníh“ s adresným výberom ľudovej slovesnosti (Poslali ma naši k vašim, Spievanky a hádanky, Zlatá hrkálka, Ženilo sa motovidlo a iné).
Edícia Ľahké čítanie je venovaná prvákom, zápasiacim s písmenkami, aby ľahko, hravo a s chuťou zvládli techniku čítania skôr, ako odložia knihu pre nezáujem.
Cesty k budúcemu čitateľovi nehľadáme len titulmi, ktoré im pomáhajú vypestovať si čitateľské návyky, ale nemálo času venujeme stretávaniu s deťmi za účasti našich autorov a ilustrátorov. Organizujeme prvý ročník celoslovenskej čitateľskej súťaže a v spolupráci s galériami a múzeami pozývame deti do ich priestorov, kam mnohé prichádzajú prvý raz. O zaujímavých, ale najmä humorných stretnutiach by vedeli veľa rozprávať v galérii v Martine, Nitre, Piešťanskej knižnici, Trnavskom a Nitrianskom múzeu a momentálne v Trenčianskej galérii, kde až do konca februára ponúka deťom ohňostroj nápadov Svetozár Mydlo výstavou Štyri krajiny detstva.
* Koľko titulov ste vydali od založenia vydavateľstva, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov?
– Kvantitatívny ukazovateľ by asi nevystihol podstatu nášho malého vydavateľstva, skôr nám ide o to, aby sme nezabudli na rôzne vekové kategórie detí. S leporelom rastú deťom prvé zúbky, vtedy dokonca zisťujú, či sú knižky-hračky chutné. Dvojročné dieťa objavuje mláďatká a veci okolo seba, trojročné chce spievať a recitovať. Tajomstvo vzťahov a kamarátstva priťahujú štvorročné deti napríklad v geniálnej rozprávke Márie Ďuríčkovej O Guľkovi Bombuľkovi. Humor zasa v Tanskej knihe S dievčiskom sa nehráme. Ako vidíte, sú to napospol diela našich autorov.
* Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2004?
– Bolo ich šesť, zato máme úprimnú radosť, že sme pre buvikovských čitateľov objavili skvelého mladého ilustrátora Ľuboslava Paľa v Rozprávkach a bájkach L. N. Tolstého. V minulom roku sa nám podarilo vydať kľúčové dielo literatúry pre deti, jedinečnú zbierku ľudovej slovesnosti Zlatá brána, ktorú po celý život zhromažďovala ako zlaté hrášky spisovateľka Mária Ďuríčková. Žiaľ, rozšíreného a zrevidovaného vydania s ilustráciami Miroslava Cipára sa už nedožila. Je to už iba pocta nášho vydavateľstva jej bohatému životu v detskej literatúre.
* S akými edičnými zámermi vstupujete do roku 2005?
– K 200. výročiu narodenia H. Ch. Andersena pripravujeme jeho autobiografiu Rozprávka môjho života bez príkras v preklade Milana Žitného, jej súčasťou budú ilustrácie V. Hložníka, A. Brunovského, D. Kállaya, K. Štanclovej, Jany Kiselovej-Sitekovej.
Keďže podľa čínskeho horoskopu nastupuje rok Kohúta, a to je obľúbený operenec všetkých detí i mnohých spisovateľov, v edícii Ľahké čítanie pripravujeme trochu recesistické rozprávky-bájky Michala Černíka O kohútikovi a sliepočke.
* Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší?
– Naše edičné prínosy a mínusy zhodnotí čas, lebo literárna kritika je dnes už, žiaľ, „vyhynutým druhom“. Za našu najužitočnejšiu knihu však nepochybne považujem obrázkovú čítanku pre deti s poruchami sluchu Päť prštekov na ruke s priloženou videokazetou. Vyšli sme v ústrety rodičom, ktorí sa s týmto handicapom stretli po prvý raz a nutne potrebovali nadviazať elementárny kontakt so svojím dieťaťom.
* Čo vás najviac trápi na knižnom trhu?
– Slovenská knižná tvorba pre deti patrila minimálne dve desaťročia medzi európsku špičku, bohato ilustrované rozprávkové knihy našich výtvarníkov (Fulla, Bombová, Brunovský, Kállay, Končeková-Veselá) preberali mnohé významné vydavateľské domy. O to väčšmi ma trápi, že náš domáci knižný trh zaplavili a neustále zaplavujú literárne i výtvarné pahodnoty, rozprávky bez poézie, ilustrácie bez fantázie, záľaha nevkusu. Trápi ma neúcta k najmenším, akoby už neplatilo toľko omieľané – deťom to najlepšie.
* Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu?
– Nie som expert, ani diagnostik, ale závidím českej verejnoprávnej televízie jej rozumných a predpokladám aj sčítaných šéfov, ktorí dávajú priestor celým blokom fundovaných relácií o literatúre, o divadle, bez obáv, že ich televízia skrachuje, ak českému autorovi bezplatne spropagujú jeho najnovšiu knihu. U nás majú informácie o nových knihách takmer undergroundový nádych. V tomto okamihu nemám na mysli Slovenský rozhlas a niekoľko jeho skvelých a aj odvážnych redaktorov.
* Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen?
– Sny vydavateľov mávajú veľa farieb dúhy, nič nie je stereotypné. To je na tejto profesii najpríťažlivejšie. Mojím snom je skompletizovať tretí súbor 8 x 8 doteraz nepublikovaných Osmijankových rozprávok Kristy Bendovej, lebo humor tejto kultovej autorky nášho vydavateľstva vie nákazlivo rozosmievať a dokáže prebrať z letargie aj zarytého nečitateľa.
* Aký máte názor na rebríčky bestsellerov?
– Ponovembrový boom spôsobil, že niektoré vydavateľstvá ani nevydali knihu bez takejto nálepky. Takže chudák čitateľ sa čoraz častejšie chytal do pasce, až kým neprekukol obchodný trik. Oveľa účinnejšie je dávkovanie s mierou, páčia sa mi inteligentné recenzie edície Svetová knižnica SME, ako aj nevtieravý slogan – knihy sú opäť v móde. Je to na tebe, milý čitateľ, čo si z ponuky vyberieš.
* Akú knižku práve čítate?
– Práve som dočítala výborný bestseller Da Vinciho kód z Vydavateľstva Slovart. Po ňom som sa s potešením začítala do spomienok Štefana Žáryho na slovenských nadrealistov, elegantne vypravenú knihu Bratislavský chodec (vydavateľstvo PT A. Marenčina). Vrátila ma do čias vysokoškolských štúdií, keď sa nadrealisti „nenosili“ a z UK nám ich požičiavali na zvláštne žiadosti.
