Vyhľadávanie
Vydavateľstvo DACO
Adresa: Malokarpatská 22
900 21 Svätý Jur
Tel.: 02/44970689
e-mail: mikloskojozef@zoznam.sk
Vedúci: Jozef Mikloško
Vznik: Roku 1995 som nemohol nájsť vydavateľa pre svoju prvotinu Prísne tajné – Ako sme boli malí, a tak som si založil vlastné vydavateľstvo. Tento model sa osvedčil a odporúčam ho aj iným. Z debutu sa predalo 12 tisíc kusov. Tak to pokračovalo aj ďalej, z knihy Lúčenie som vydal 6 tisíc kusov, dávno už nemám ani kus. Aj ostatné knihy mali nemalé náklady, boli lacné a dostupné.
Zameranie: DACO je zamerané na slovenských autorov, pretože vydáva a distribuuje najmä knihy Jozefa Miklošku. Okrem toho sme vydali aj dve úspešné knihy, na ktorých mal autorský podiel biskup Rudolf Baláž. Prvá mala názov Milovať bez lásky a sexu (60 Sk), druhá Fatima – posolstvo a jeho plnenie (50 Sk). Koľko sa z nich predalo, radšej neprezradím, aby ste mi nezávideli. Každá kniha vydavateľstva DACO musela byť úspešná, pretože iba tak sa mohla vydať ďalšia, z peňazí za predchádzajúcu. Počas piatich rokov, keď som bol veľvyslanec v Taliansku, vydavateľstvo bolo nečinné, pretože veľvyslanci nemôžu podnikať – táto pauza však vydavateľstvo finančne „posilnila“.
* Koľko kníh ste vydali vlani?
– V minulom roku som vydal dve knihy, obe vyšli v decembri. V utorok 5. 12. 2006 som zadal do tlačiarne Lúč text knihy Ktorého si , Mária, do neba vzala (80 strán, 10 farebných fotografií, spoluautormi sú Monika Čerňanská-Miklošková a Daniel Mikloško). Vo štvrtok 7. 12. 2006 som odovzdal do tlačiarne Lúč text knihy Prísne tajné – Ako sme boli Taliani (408 strán, 249 fotografií, z toho 99 farebných). V sobotu podvečer 9. 12. 2006 bolo z obidvoch kníh vytlačených po 30 kusov, pretože nasledujúci deň som otváral v Bratislave výstavu kníh 25 vydavateľov Združenia katolíckych vydavateľov Slovenska. Ako novému predsedovi združenia by mi bolo trápne nemať tam žiadnu knihu. Tomu sa povie vydavateľská rýchlosť. O tri dni som už mal po stovke výtlačkov a za týždeň sa vytlačili všetky.
– Spolok svätého Vojtecha, Don Bosco, ZAEX, MODUL, martinus.sk, Karmelitáni, LB Story, dohody s ďalšími sa pripravujú. Dodávam knihy aj do niektorých predajní a predávam ich pri prezentáciách a kultúrnych akciách.
– Nateraz sú prísne tajné, pretože neviem, čo sa mi podarí dopísať. Prezradím iba to, že v tomto roku je 50. výročie Kalvárskych olympijských hier. Vlani sme mali 60. stretnutie 60 „trogárov“ spod Kalvárie v Nitre, o ktorých píšem v knihe Ako sme boli malí (tridsiati neprišli, lebo už zomreli). Mnohí pospomínali toľko veselých príhod z nášho detstva, že keď všetci dodržia, čo sľúbili, vydám pokračovanie knihy Ako sme boli malí, ktorá bude mať veľa autorov. Samozrejme, keby sa objavilo niečo výnimočné, rád to vydám.
– Najviac sa mi páči vždy ten posledný. Ako sme boli Taliani je úprimné a otvorené rozprávanie o piatich rokoch prežitých v Taliansku, nie pozorovaných spoza skiel mercedesa. Netradične sú opísané udalosti, stretnutia s výnimočnými aj jednoduchými ľuďmi, neobyčajné kultúrne zážitky, lyrické vyznania a veselé historky. Moja najúspešnejšia kniha je Prísne tajné – Ako sme boli malí. Ľuďom sa najviac páčila, poznám rodiny, ktoré sa po jej prečítaní rozhodli znova mať dieťa. Jej propagáciu som so svojou rodinou robil na 47 kultúrnych večeroch po celom Slovensku. Keď sme pár kníh predali, mali sme na benzín.
– Model, že z knihy, ktorá stojí 100 korún, ide 19 štátu ako daň, 40 tlačiarovi a 40 distributérovi, takže pre autora, vydavateľa, redaktora, grafika a fotografistu zostáva jedna koruna. Autori si musia sami zohnať financie na vydanie knihy, potom sa nájde aj vydavateľ. V praxi to znamená pokorné prosíkanie o peniaze, aj žiadosti o príspevok z MK SR sú príliš byrokratické. MK SR by mohlo napr. sponzorovať každému slovenskému autorovi jeden – dva veľkoplošné plagáty na pár týždňov. Aj distributéri by mohli viac dať do reklamy predávaných kníh, z ktorých žijú. Slováci vlani minuli na hazardné hry 40 miliárd korún, 83 percent ľudí má mobily, dovedna pretelefonujú miliardy... Kto nečíta a sa nevzdeláva, skôr-neskôr sa to negatívne prejaví na jeho kariére. V modernom štáte budú mať šancu iba všestranne vzdelaní ľudia.
– Nemám veľké sny, s vekom ich je čoraz menej. Denne ďakujem Bohu za zdravie, tvorivosť, nápady a nové myšlienky. Nemali by sme brať život príliš vážne, sužovať sa s nepodstatnými vecami, ktoré nemôžeme zmeniť a za ktorými onedlho ani pes neštekne.
– Rozčítaných ich mám veľa. Momentálne som sa vrátil k Rusom – Paustovskému, Buninovi, Pasternakovi, Solženicynovi, Šalamovovi, Gorkému, Prišvinovi. Rozčítanú mám aj históriu pápežov, životopisy svätých a dejiny Cirkvi. Páči sa mi aj kniha Prísne tajné – Ako sme boli Taliani, odporúčam ju prečítať si.
Môže sa na ňu tešiť jeden z našich čitateľov, ktorý nám do 28. februára pošle kupón vydavateľstva DACO z 11. s.
