Predstavuje jeho majiteľ Mgr. Miroslav Demák

Vydavateľstvo  ESA

Adresa: Majerníkova 40

  841 05 Bratislava

tel./fax: 02/653 15 930

e-mail: demak230@gmail.com

demak@chello.sk

Riaditeľ/majiteľ: Mgr. Miroslav Demák

Vznik: 1991

Zameranie, profilové edície: Pôvodná slovenská literatúra – s dôrazom na diela slovenských    autorov žijúcich mimo Slovenska. Za svoju morálnu povinnosť považujem vydávanie predovšetkým autorov z Dolnej zeme – zo Srbska, Maďarska a Rumunska. Len tam sa (okrem Slovenska) ešte rodia slovenskí spisovatelia. A to takmer 300 rokov po odchode ich predkov z „horniakov“.  Literatúru exilu tvorili autori narodení na Slovensku.

* Ktoré distribučné spoločnosti rozširujú tituly vášho vydavateľstva?

Belimex, Knižné centrum, Slovart-Store, Marsab, Modul, LB-Story, Pezolt, Remedium.

* Koľko titulov ste vydali od vzniku, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov? 

– Dovedna asi 70 titulov, iba v štyroch prípadoch to neboli knihy slovenských autorov. Vlastne sme mali aj piateho, Francúza Daniela Compagnona, ktorý má aj slovenské občianstvo, vedie slovenský súbor Nádeje v Meudone pri Paríži (mesto je známe hvezdárňou, kde pôsobil Štefánik), hrá na fujare...

* Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2008?

Štyrmi: C. Baláž – D. Compagnon: Slovensko-Francúzsko, K. Petkaničová: Granátovník na ľade, M. Demák: Husle a preklad detskej encyklopédie z FLEURUSu Zvieratá.

* S akými edičnými zámermi ste vstúpili do roku 2009?

 – Mám ešte niekoľko projektov, ktoré sme mali spoločne realizovať s Ondrejom Śtefankom a Vydavateľstvom Ivana Krasku v Nadlaku. Bez Ondra to však ide pomalšie. Musím sa spoľahnúť iba na nás v ESE. Sme tam roky my traja: ja, počítač a mobil.

* Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší? 

– Jednoznačne Teóriu literatúry Michala Harpáňa. Je to prvá slovenská teória literatúry napísaná po druhej svetovej vojne. Prvé vydanie vyšlo v Novom Sade, kde profesor Harpáň prednášal tento predmet a kde som bol riaditeľom slovenského vydavateľstva Tvorba. Z našej Teórie literatúry študujú študenti  nielen na Slovensku, ale aj v Belehrade a v Novom Sade (Srbsko), v Bukurešti (Rumunsko), v Segedíne (Maďarsko).

* A naopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl?

– Knihy nemôžu byť omyly, omylom je iba rozhodnutie stať sa samostatným vydavateľom na Slovensku. Vydať knihu bez podpory médií je ako hodiť lupienok ruže do Gaderskej doliny a čakať na ozvenu.

* Čo vás najviac trápi na knižnom trhu?

– Trápi ma, že malý slovenský vydavateľ nemá šancu v konkurenčnom boji so zahraničným kapitálom vloženým do vydávania slovenských kníh. Neprekážajú mi české knihy na našom trhu. Aj sám ich čítam. Prekáža mi veľmi rozšírený vazalský vzťah k všetkému, čo prichádza z Česka. Najhoršie je, že si to ani nevšímame. Na Námestí SNP počas vítania našich hokejových majstrov sveta prvé tri pesničky, ktoré sa spievali, boli české!!! A pritom je slovenčina iste ľubozvučnejšia než čeština. Len náš štát málo robí na tom, aby podporoval jej vrcholné prejavy. 

* Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu?

– Skutočná, a nielen predstieraná pomoc štátu. Na knižnú kultúru štát vyčleňuje hanebne málo. Nemyslím len na granty. Skutočnou pomocou by bolo, keby sa toľko prostriedkov, koľko ide na granty, dalo aj knižniciam na nákup pôvodnej slovenskej literatúry. Vo Vojvodine sme to mali pred tridsiatimi rokmi. Výber kníh, ktoré štát kúpi do knižníc, by spolu robili spisovatelia, vydavatelia, predstavitelia knižníc a predstavitelia štátu.

* Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen?

– Vydávanie kníh je príliš vážna vec, aby si človek pritom mohol dovoliť snívať. Radšej snívam čistú, priezračnú vodu.

* Aký máte názor na rebríčky bestsellerov?

– Nič proti. Osobne ma to však neinšpiruje. Riadim sa vlastným výberom.

* Akú knižku práve čítate?

– Ako vždy – aspoň tri súbežne. Včera som dočítal Sneh Orhana Pamuka a dnes mám na stole poviedky Viery Benkovej Dom, Zlatka Benku Ryžové plátno a po srbsky poviedky Sándora Máraia (skvelý autor) Esterino dedičstvo.