Vyhľadávanie
Vydavateľstvo Krenčey -- CCJ
Adresa: Vyšehradská 39
tel./fax: 02 / 63 828 271
e-mail: ccj@ccj.sk
Majiteľ: PhDr. Ivan Krenčey
Vznik: 1990
Zameranie, profilové edície: Prekladateľské slovníky pre profesionálov, odborné slovníky pre širokú verejnosť a univerzálne slovníky v knižnej i v modernejšej počítačovej forme (distribuované na CD). Náš nový slovníkový počítačový program nájde požadované heslo podľa niekoľkých prvých písmen za stotinu sekundy! Podľa ohlasov našej klientely to slabším a začínajúcim prekladateľom umožní vyprodukovať dvojnásobok odborného prekladu. A tým lepším a skúsenejším sa výkon zvýši najmenej o 25 percent, čo pri dnešných cenách prekladov znamená, že aj najdrahší slovník do počítača sa zaplatí za 2 – 3 dni sám.
* Ktoré distribučné spoločnosti rozširujú tituly vášho vydavateľstva?
– Takmer všetky, ktoré ma dosiaľ neoklamali alebo neokradli. Distribuujem prostredníctvom firiem Marčan, Modul, Info Žilina (Michna), Pezolt Košice a Slovart-Store.
* Koľko titulov ste vydali od založenia vydavateľstva, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov?
– 97 titulov, z toho 89 slovníkov, okrem troch výnimiek to boli všetko publikácie slovenských autorov.
* Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2007?
– Z desiatich titulov spomeniem aspoň tieto tri: Farmaceutický nemecko-slovenský a slovensko-nemecký slovník (55 tis. hesiel), Baníctvo, geológia, metalurgia – nemecko-slovenský a slovensko-nemecký slovník (30 tis. hesiel) a Taliansko-slovenský a slovensko-taliansky univerzálny slovník basic, všetko digitálne slovníky do počítača na CD. Rok 2007 považujem z hľadiska predaja PC-slovníkov za prelomový. Predovšetkým vďaka tomu, že počítače aj internetové prístupy sa rapídne zrýchlili a ľudia, ktorí pracujú s cudzím jazykom a s počítačom pochopili, že počítačový slovník im ušetrí veľa vzácneho času. Som trochu hrdý na to, že som vydal prvý slovenský slovník do počítača – ešte roku 1994.
* S akými edičnými zámermi ste vstúpili do roku 2008 a ako sa vám ich darí plniť?
– Na rok 2008 sme si naplánovali 10 digitálnych a 2 knižné slovníky. Digitálnych sme už vydali 19, knižné trošku meškajú, ale do konca novembra by mali byť v tlači. Už teraz je z plánu na rok 2009 pripravená do tlače kniha humoresiek a satír s názvom Rybári na udici a komunisti na háku. Odštartuje celkom novú edíciu Čítanie na dlhú chvíľu. Jej cieľom bude poskytovať negýčovú lektúru pre tých čitateľov, ktorí sú nútení kdesi dlhší čas čakať....
* Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší?
– Z digitálnych slovníkov má najväčší úspech Slovník najčastejších prehreškov proti spisovnej slovenčine, ktorého najnovšia verzia obsahuje do 5 tisíc lexikálnych a gramatických nesprávností a ich spisovných ekvivalentov. Z komerčného hľadiska vedie Anglicko-slovenský a slovensko-anglický ekonomický slovník (10 tisíc predaných kusov). Podľa ohlasov špičkových prekladateľov je údajne najlepší Veľký nemecko-slovenský a slovensko-nemecký slovník Právo-ekonomika s overeným podrobným odborným názvoslovím, vyhlásený neoficiálne za najlepší odborný slovník v celej EÚ. Obsahuje 180 tisíc hesiel a zatiaľ je to aj náš najväčší slovník.
Dlho si ale tróniť nebude, pretože pripravovaný knižný Nemecko-slovenský a slovensko-nemecký technický slovník má okolo 600 tisíc hesiel a v digitálnej podobe je ich bude 950 tisíc. To by mali byť naše vlajkové lode.
Najväčšiu slávu nám priniesol azda knižný Nemecko-slovenský a slovensko-nemecký poľovnícky slovník obsahujúci 24 tisíc hesiel z poľovníctva, vrátane latinských ekvivalentov. Jeho počítačová verzia obsahuje aj tretí slovník: Latinsko-nemecko-slovenský poľovníckych termínov.
* A naopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl?
– Nemôžem to nazvať omylom, skôr sklamaním. Pre študentov švédskeho jazyka UK som vydal pred rokmi Dejiny švédskej literatúry, kvalitnú publikáciu z pera doc. PhDr. Margity Gáborovej, CSc. Vtedajší študenti hneď rozchytali pár desiatok kusov, ale potom sa niekoľko nasledujúcich rokov štúdium švédčiny neotváralo, a tak sa predávali najviac 2 – 3 kusy ročne.
* Čo vás najviac trápi na knižnom trhu?
– Skutočnosť, že s akousi železnou pravidelnosťou sa medzi distributérmi objavujú tiežpodnikatelia, ktorí z hazardérstva alebo kvôli nadmernej kriminálnej energii precenia svoje sily a investujú peniaze vydavateľov do pochybných projektov. Potom prestanú platiť faktúry, nevrátia vydavateľovi knihy z komisie a posunú rozvoj vydavateľstva o poriadny kus späť. Mne zostali nezaplatené faktúry po KD Slovakia, po firme Ing. Pištek Freddie a najnovšie mi distributér LB-Story nedáva nahlášky, hoci moje tituly popredal.
* Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu?
– Keď to posudzujem z hľadiska slovníkov, nášho hlavného produktu, tak podstatne sprísnené pravidlá hry pre vydavateľov. Aby nemohli vychádzať rozličné solídne vyzerajúce tituly, a nielen lexikografické, ktoré nespĺňajú ani základné kritérium: aby mali aspoň bezchybný slovenský jazyk. Predstavujem si to asi tak, že za každú odbornú publikáciu jazykovo musí ručiť nejaký slovakista, či už pracovník vydavateľstva, alebo externista, napríklad z jazykovedného ústavu. Pretože niektorí vydavatelia šíria diela, ktoré výslovne deformujú vzťah nášho národa k spisovnému jazyku.
* Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen?
– Veľká slovenská encyklopédia (ideálne aj s anglickou, nemeckou a francúzskou mutáciou).
* Aký máte názor na rebríčky bestsellerov?
– Počet predaných kusov, sledovanosť atď. sú dnes rozhodujúcimi kritériami posudzovania. Bestsellermi sa však najlepšie diela stávajú skutočne len zriedka. Také priemerný čitateľ sotva ocení, hoci na druhej strane bestsellery vyrába práve on. A ešte reklama.
* Akú knižku práve čítate?
– V nemčine knihu izraelského autora Ephraima Kishona Der Blaumilchkanal, v slovenčine biografiu francúzskeho spisovateľa Jacqua Perryho Ja Picasso. Obe druhýkrát.
