Vydavateľstvo PECTUS

Vydavateľstvo PECTUS

Adresa: Starozagorská 7

 040 23 Košice

tel./fax: +421 907 287 843

e-mail: pectus@pectus.sk

www: www.pectus.sk

Riaditeľ/majiteľ: Radovan Brenkus

Vznik: 1. 11. 2006

Zameranie, profilové edície: pôvodná a prekladová tvorba, edície Dali a Externum

* Ktoré distribučné spoločnosti rozširujú tituly vášho vydavateľstva?

– V tejto chvíli žiadne, keďže vydavateľstvo vzniklo len pred necelým rokom a až teraz sa po mnohých finančných peripetiách podarilo zmobilizovať sily na vydanie prvého titulu. Mám prehľad o slovenských distribučných firmách, viem, koho môžem osloviť a koho nie. Keďže poznám reálnu situáciu slovenskej distribučnej siete, možno sa budeme sami stavať do pozície takejto spoločnosti – formou predaja na literárnych podujatiach či vo virtuálnom kníhkupectve, prostredníctvom katalógových ponúk pre vybrané subjekty. Možno sa nám od mesta pošťastí získať priestor na literárnu kaviareň spojenú s kníhkupectvom.

* Ktorý je váš prvý titul?

– Zbierka jedenástich poviedok Už nepíšete? od francúzskej autorky Laurence Cossé. Knihu do slovenčiny preložila Vladimíra Komorovská. Všetky poviedky sú na tú istú tému, autorka sa zaoberá problémom, prečo mnohí spisovatelia zavesili pero na klinec. Niektorí vydali jednu-dve knihy a potom zapadli prachom zabudnutia. Knihu veľmi oceňuje francúzska literárna kritika.

* S akými edičnými zámermi ste vstúpili do roku 2007, ktoré sa vám podarili už splniť?

– Podľa edičného plánu na rok 2007 mali v edícii Dali, zameranej na slovenskú pôvodnú tvorbu, vyjsť najmä básnické zbierky debutantov. Keďže Ministerstvo kultúry SR nepodporilo vydanie týchto kníh, hoci jednou z jeho priorít bola podpora kvalitných začínajúcich autorov, upustili sme od ich vydania tento rok. Nekomerčné vydavateľstvo si jednoducho nemôže dovoliť porušiť jednu zo základných zásad – ak nie sú peniaze na vydanie knihy, netreba ju realizovať. Vydavateľstvo, najmä začínajúce, v terajších podmienkach môže prežiť, len keď bude rátať s možnosťou, že z predaja nedosiahne zisk. V edícii Externum, zameranej na prekladovú tvorbu, v roku 2007 mali vyjsť knihy od autorov z Veľkej Británie, Francúzska, Poľska, Ukrajiny a Bulharska. Ako už viete, podarilo sa finančne zabezpečiť vydanie jedinej francúzskej knihy, ktorá by určite nevyšla iba s podporou Ministerstva kultúry SR. Verím, že rok 2008 bude plodnejší, hoci človek mieni, a život mení.

* Čo vás najviac trápi na knižnom trhu?

– Samozrejme, roztrieštenosť distribučnej siete a rabaty jej spoločností, ktoré ťažia len z predaja, rozdielu nákupnej a predajnej ceny. Nemusím dodávať, že firmy, ktoré sa nepodieľajú na výrobe, de facto netvoria nijakú hodnotu – ani ekonomickú. Vieme totiž, v čom spočíva skutočná tvorba peňazí ako všeobecného ekvivalentu výmennej hodnoty. Vydavateľom nevonia tzv. komisionálny predaj, ktorého požadovanie zo strany distributérov je zasa pochopiteľné vzhľadom na ich cieľ maximalizovať zisk.

* Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu?

– Keby si vydavatelia uvedomili, že existujú aj iné formy predaja ako komisionálny. Realizovaním vlastných distribučných ciest môžu „prinútiť“ distributérov, aby od nich prípadne brali knihy v hotovosti. Ak klesnú ponuky vydavateľstiev, isto sa objaví dopyt distributérov po knihách vo forme prijateľnej pre vydavateľstvá. Viem, nie je to jednoduché, pretože do hry vstupuje množstvo iných faktorov – inak sú na tom napr. distribučné firmy, ktoré vlastnia kníhkupectvá. Zároveň by slovenskému knižnému trhu pomohla aspoň taká propagácia nekomerčných titulov, aká sa deje v prípade komerčných kníh, hoci tie sú určené pre širší okruh čitateľov. Toto je však iný problém s iným pozadím.

* Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen?

– Nemám nijaký špeciálny vydavateľský sen. Prajem si len, aby ľudia združení okolo Pectusu, podieľajúci sa na tvorbe kníh, pocítili v budúcnosti zadosťučinenie v adekvátnych finančných odmenách.

* Aký máte názor na rebríčky bestsellerov?

– Nemám nič proti nim. Jednoducho sú a informujú o predajnosti jednotlivých kníh. Druhá vec, do akej miery objektívne. V stredoveku záľahy jednotlivcov uznávali jedno zo scholastických pravidiel – pravda je mierou množstva ľudí, ktorí ju uznávajú. Dnes toto pravidlo vyznieva smiešne. Podobne rebríčky bestsellerov určite neurčujú literárnu kvalitu diel, ktorá je relatívne nezávislá od miery ich čítanosti. Nájdu sa síce čitatelia, podľa ktorých existujú leda knihy, ktoré sa buď čítajú alebo nečítajú, a teda neuznávajú literárnu hodnotu, objektívnu kvalitu umeleckého textu, no s popieraním literárnej vedy v súčasnosti už neuspejú. Áno, i psychológii možno veľa vyčítať, ale existencia mnohých kváziodborníkov na rozdiel od niekoľkých erudovaných a svetovo uznávaných nepoukazuje na to, že daná veda nemá zmysel.

* Akú knižku práve čítate?

– Teraz čítam Parfum (príbeh vraha) od Patricka Süskinda. Zaujímavý, rafinovaný a naozaj inšpirujúci príbeh, ktorý bol aj sfilmovaný.