Predstavuje jeho riaditeľ Ing. Martin Chovanec

Slovenský spisovateľ , a. s.

Adresa: Miletičova 23,  821 09 Bratislava
tel.:  02/49 104 333
e-mail:
    slovenskyspisovatel@slovenskyspisovatel.sk

Riaditeľ:    Ing. Martin Chovanec

Vznik:         1951

Zameranie, profilové edície:

-         pôvodná a preložená poézia a próza

-         najznámejšie edície: Zelená knižnica (ZK), Kruh milovníkov poézie (KMP), Spoločnosť priateľov krásnych kníh (SPKK)

Distribučné spoločnosti, ktoré rozširujú tituly vydavateľstva Slovenský spisovateľ:

Slovart-Store, Ikar, Belimex, Marsab, Modul, Marčan, Artforum a ďalšie. Z knižných klubov Media klub, Index a, pravdaže, naša vlastná dobierková služba a vlastná predajňa v Bratislave na Laurinskej ulici.

·        Koľko titulov ste vydali od založenia vydavateľstva, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov?

– Celkovo sme vydali 4850 knižných titulov, pôvodné diela slovenských autorov z nich tvoria zhruba tretinu.

·        Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2003?

– Vlani sme vydali 59 knižných titulov.

* S akými edičnými zámermi vstupujete do roku 2004?

– S takými, aby sme ako vždy doteraz boli úspešní na našom knižnom trhu. V Zelenej knižnici vyjdú napríklad v prvom slovenskom vydaní Príbehy slečny Marplovej Karibské tajomstvoVražda na fare od Agathy Christie, ďalej najnovší román Eda McBaina Detektív Ollie, či prvé vydanie ďalšieho prípadu Gulikovho Sudcu Ti – Vražda v Kantone. V poézii uvedieme v druhom vydaní Knihu polomŕtvych od Jozefa Urbana, nový výber z ľúbostných veršov Jána Kostru pod názvom Chuť po bozkoch, Prévertovu zbierku Slnko noci, Žáryho najnovšiu zbierku Orchidea nostalgis a Podrackej Kazematy. V Kruhu milovníkov poézie vyjde pri príležitosti  40. výročia (1964 – 2004) tejto najstaršej edície prekladovej poézie na Slovensku nový výber z poézie Williama Blakea. Do slovenčiny ho preložil Marián Andričík a bude sa volať Počul som spievať anjela. V Spoločnosti priateľov krásnych kníh predstavíme novú nástupkyňu Rosamunde Pilcherovej – Marciu Willettovú s jej románom Týždeň v zime. Čitateľky Danielle Steelovej potešíme už vo februári vydaním jej najnovšieho románu Anjel Johnny. Milovníci klasiky sa budú môcť začítať do románu E. M. Remarqua Miluj blížneho svojho, Londonovho Tuláka po hviezdach a Hemingwayovho Starca a more. Nebude chýbať Roald Dahl s Ľúbostnými rošádami. Slovenský historický román bude reprezentovať Hykischova Trinásta hodina, mladšiu generáciu Haratíkova najnovšia  knižka pod názvom MUDr. Láska.  Čitateľom tento rok dokonca predstavíme aj novú pôvodnú slovenskú autorku Katarínu Gillerovú, ktorej román Láska si nevyberá má všetky predpoklady stať sa tohtoročným bestsellerom.

·        Ktorý zo svojich vlaňajších titulov pokladáte za najlepší?

– V poézii zbierku básní Milana Rúfusa Čakanka, v próze román Svätý z Handľov od Petra Kováčika a v prekladovej literatúre Príbeh Neda Kellyho, ktorého autorom je austrálsky spisovateľ Peter Carey.

·        A, naopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl?

– Žiadny, aj keď na niektoré knihy nezareagovali slovenskí čitatelia podľa mojich očakávaní. Ale to sú skôr nenaplnené túžby alebo nezohľadnenie reality ako vyslovené omyly.

·        Čo vás najviac trápi na knižnom trhu?

– DPH vo výške 19%, teda jedna z najvyšších na svete, vysoké poplatky za poštovné pri knižných zásielkach, najvyšší počet povinných výtlačkov na svete, zdecimovaná sieť knižníc. Ďalej nízka kúpyschopnosť obyvateľstva, škôl a kultúrnych inštitúcií, absencia kompletných informácií o vydávaných knihách v dennej tlači, v rozhlase a v televízii. A, samozrejme, prirodzené prekážky, ako obmedzený trh limitovaný malou populáciou, excentrická poloha hlavného mesta a prevaha vidieckych sídiel či absencia väčších kultúrnych centier. A v neposlednom rade aj nižšia národná a kultúrna uvedomelosť daná naším zložitým historickým vývojom a vysoká vyspelosť blízkeho českého knižného trhu.

·        Čo by podľa vás  pomohlo slovenskému knižnému trhu?

– Keby mali naši dôchodcovia dôchodky na úrovni rakúskych a nemeckých dôchodcov, alebo keby náš štát uplatňoval rozumnú kultúrnu politiku, ktorou by sa dali eliminovať prirodzené prekážky. To znamená nízka alebo nulová DPH, ktorú už má Nórsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, ale aj Veľká Británia, Česko a Poľsko. Ďalej nízke alebo žiadne poplatky za poštové doručovanie kníh, ako  je to v USA. Pomohla by aj masívnejšia podpora nákupu kníh knižnicami, ktorú uplatňujú Holanďania, Dáni a Nóri. Týmto smerom sa však, žiaľ, naša štátna kultúrna politika neuberá. A tak už dnes nájdeme v slovenských kníhkupectvách viac knižných titulov v češtine ako v slovenčine, kniha sa stáva čoraz luxusnejším tovarom a  sortiment vydávaných kníh v slovenčine sa zužuje.

·        Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen?

– Veľmi rád by som vydával dejiny národov a štátov v slovenčine a knihy na rozhraní fikcie a literatúry faktu pre mužov napríklad z oblasti horolezectva, či prírodných objavov. To je však nesplniteľný sen. Tých zhruba 500 záujemcov na Slovensku si tieto knihy pokojne kúpi v češtine.

·        Aký máte názor na rebríčky bestsellerov?

– Každý knižný rebríček je dobrý, lebo je o knihách. Máloktorý z nich je však objektívny. Vydavatelia, kníhkupci či spisovatelia vidia v rebríčkoch hlavne zriedkavú možnosť vlastnej reklamy a sebaprezentácie. Teda rebríčky sú dobré, ale mali by existovať súčasne s kompletnými informáciami o všetkých vydávaných knihách.

* Akú knižku práve čítate?

Ján Kollár: Spomienky z mladších rokov života. Vynikajúca kniha o realite rodinného študentského a spoločenského života na Slovensku,  v Uhorsku a v Európe v 19. storočí. Je to súčasť jeho súborného diela, ktoré vydal Slovenský Tatran v roku 2001.