Austrálska spisovateľka Liane Moriarty (1966) má na konte šesť úspešných románov pre dospelých a tri knihy pre deti. Jej titul Manželovo tajomstvo sa dva týždne po vydaní v USA stal bestsellerom podľa rebríčka New York Times. Román bol preložený do 35 jazykov a pripravuje sa jeho sfilmovanie. U nás vyšiel v preklade Tamary Chovanovej vo vydavateľstve Ikar.


Prvú knihu ste napísali po tom, ako vaša mladšia sestra zožala veľký úspech debutovým románom. Vyzerá to tak, že spisovateľský talent je pre vašu rodinu príznačný... Aký ste mali v detstve vzťah k literatúre? Kedy ste sa začali pohrávať s myšlienkou, že raz napíšete vlastnú knihu?

Už od útleho veku som úplne zbožňovala čítanie a myslím, že svoju prvú „knihu“ som vytvorila už ako desaťročná. Je však pravda, že titul, ktorý najviac ovplyvnil moju tvorbu, bol román Feeling Sorry for Celia (Ľutovať Celiu) od mojej mladšej sestry Jaclyn Moriarty. Prečítala som prvú polovicu tohto skvelého príbehu pre mladých dospelých, keď som sestru navštívila na Univerzite v Cambridgei, kde študovala doktorandské štúdium. Obe sme vždy veľmi túžili stať sa spisovateľkami (keď sme boli malé, zvykli sme písať „romány“ na objednávku nášho otca), ale ako som vyrastala, postupne som strácala to úžasné detské sebavedomie – vždy som napísala zopár prvých kapitol, no potom som s nimi už nevedela pohnúť ďalej. Niekoľko rokov po mojej návšteve Cambridgeu mi zavolala sestra a oznámila mi, že dostala ponuku na publikovanie románu. Jej úspech ma, samozrejme, veľmi potešil, ale zároveň bol pre mňa tým posledným podnetom, ktorý som potrebovala, aby som konečne dokončila môj prvý román – Three Wishes (Tri želania). Trochu sa hanbím priznať si to, no veľmi dobre si uvedomujem, že keby nebolo románu Ľutovať Celiu, stále by som iba túžobne opakovala: „Vždy som dúfala, že sa raz stanem spisovateľkou.“

Témy vašich príbehov sú skutočne rozmanité: láska a romantika, tajomstvo, strata pamäti a istý druh cestovania v čase... Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?

Inšpiráciu nachádzam úplne všade v mojom každodennom živote: v novinových článkoch, blogoch, televízii, v knihách, ktoré čítam, rozhovoroch vypočutých v kaviarňach, anekdotách od ďalších mamičiek v škôlke, v rodinných historkách (hoci, keďže mám dve sestry, ktoré sú tiež spisovateľkami, musím byť rýchla, aby som si pre seba rezervovala tie najlepšie príbehy), v snoch, vetách, ktoré povedia moje deti, telefonátoch s priateľmi, osobných skúsenostiach – zo všetkého si viem nazbierať množstvo materiálu na knihy.

Zdá sa, že vás fascinujú záhady ľudskej mysle: strata pamäti, hypnóza, ale aj viac „každodenné“ záležitosti, ako napríklad ľudské reakcie v neočakávaných situáciách. To zohráva dôležitú úlohu aj v knihe Manželovo tajomstvo...

Áno, som jednoznačne fascinovaná spôsobom, akým pracuje ľudská myseľ. Mojou obľúbenou metódou pri písaní je umiestniť obyčajných ľudí do neobyčajných situácií a zisťovať, čo sa s nimi stane ďalej.

Jednou z dôležitých tém Manželovho tajomstva je „čo keby“ – ako by sa niektoré veci vyvíjali, keby sa isté udalosti stali inak alebo nestali vôbec. Keby ste nezačali písať knihy, ako by sa váš život odlišoval od toho dnešného?

Asi by som pokračovala vo svojej predošlej práci v oblasti reklamy a marketingu. Hoci viem, že by som vždy mala akýsi nejasný pocit nespokojnosti, že nie som spisovateľkou.

Okrem šiestich románov pre dospelých ste vydali aj tri knihy pre deti. Čo máte radšej – vytváranie imaginárnych svetov alebo písanie o tom skutočnom?

Bolo veľmi zábavné vymýšľať si fiktívne svety, ale moje knihy pre deti nemali taký úspech ako tie pre dospelých, takže pravdepodobne budem musieť zostať v reálnom svete...

Aký odkaz chcete tlmočiť svojim čitateľom?

Nikdy nemám jeden konkrétny odkaz, ktorý by som chcela čitateľom odovzdať. Mojím jediným cieľom je, aby im kniha priniesla radosť a aby vďaka tomu siahli aj po ďalších mojich dielach.

Vaša najnovšia kniha Big Little Lies (Veľké malé lži) rozoberá hneď niekoľko závažných otázok: šikanovanie, ohováranie a domáce násilie. Prečo ste sa začali zaoberať takými temnými témami? Z vašich doterajších kníh cítiť zmysel pre humor a odľahčenie ťažkých situácií...

Myslím si, že Veľké malé lži majú v sebe stále aj množstvo humoru. Čitatelia však zareagovali veľmi dobre, keď som humornú stránku oživila vážnymi témami už v predošlom románe Manželovo tajomstvo. Tak som to urobila znovu!

Vaše knihy Manželovo tajomstvo a Veľké malé lži boli veľmi úspešné nielen medzi čitateľmi v Austrálii, ale po celom svete, a obe by mali byť aj sfilmované...

Je to pre mňa úžasná pocta a privilégium, že som schopná vyžiť z toho, že vymýšľam príbehy. Ešte stále nemôžem uveriť tomu, že to je moja práca, a nikdy ma neprestane tešiť, keď počujem od čitateľov na druhej strane sveta, že sa im moje diela páčia.