Vyhľadávanie
István Vörös (1964 Budapešť) – maďarský spisovateľ, dramatik a prekladateľ. Spočiatku pracoval ako knihovník a múzejník, pričom sa mu podarilo roku 1988 publikovať prvú básnickú (Soľ, chlieb) i poviedkovú zbierku (Svet odtiaľto). po páde komunizmu sa venoval štúdiu maďarčiny a češtiny a dnes vyučuje český jazyk na Inštitúte českej filológie na Katolíckej univerzite v Budapešti.
István Vörös patrí k etablovaným maďarským spisovateľom. Za svoje diela (Prázdny grapefruit, 2004; Heidegger, pracovník pošty, 2004; Zlodej na svitaní, 2004) a preklady dostal viacero literárnych cien – Cena Milana Füsta, Premia Bohemica, Vilenica Crystal Award. Jeho knihy boli preložené do viacerých cudzích jazykov, vrátane angličtiny, francúzštiny, taliančiny či slovenčiny. Vďaka svojej znalosti češtiny István Vörös prenikol aj do ostatných stredoeurópskych literatúr. O svojom stredoeurópanstve a pohľade na literatúru tohto regiónu sa rozhovoril na knižnom veľtrhu v Budapešti, kde prezentoval maďarský preklad knihy Pavla Vilikovského Vlastný životopis zla.
Čitatelia v Maďarsku, ako aj v okolitých krajinách vás poznajú ako usilovného básnika, prozaika, esejistu, autora divadelných hier i prekladateľa. Čomu sa venujete práve teraz?
Ako každý autor mám rozpracovaných viacero aktivít zároveň. Snažím sa venovať prekladaniu, predovšetkým poézie z češtiny a poľštiny. Veľmi ma zaujíma dielo Jaroslava Vrchlického. Z vlastnej tvorby mám rozpracovaný román, ktorý som začal písať ešte v 80. rokoch minulého storočia, niečo na spôsob Tarkovského. Po dlhej dobe som text znovu objavil, a teraz, s odstupom času, sa ho snažím komentovaním dokončiť. Dej sa odohráva v Budapešti osemdesiatych rokov, no ja sa na príbeh snažím pozerať dnešnými očami. Druhou náplňou je písanie básnického románu pre deti a mládež. Ide o akési sci-fi plné dinosaurov a iných kreatúr, kde sa prelína veľmi vzdialená minulosť s budúcnosťou. Kniha, ktorú by som chcel urobiť vo forme komiksu, by mala vyjsť niekedy na jeseň tohto roku.
AKo stredoeurópsky literát a bohemista dôverne poznáte predovšetkým českú a poľskú literatúru. Čo vás najviac zaujalo z ďalšej literatúry tohto regiónu – slovenskej?
Slovenskú literatúru poznám predovšetkým z prekladov, a to viac poéziu ako prózu. Nedávno ma však zaujala kniha Pavla Vilikovského Vlastný životopis zla, ktorá vyšla aj v maďarčine. Čítať Vilikovského bol skutočný zážitok a myslím, že ide o jeho najlepšiu knihu. Autor v nej pomáha riešiť viaceré veľké problémy strednej Európy. Zaujímavo a korektne opísal kritické momenty 50., ale aj 90. rokov, ktoré ovplyvnili tvár nášho regiónu. Pre čitateľov v Maďarsku sa touto knihou naskytuje možnosť porovnania so situáciou na Slovensku.
Ako uvedomelý stredoeurópan a prekladateľ vyzdvihujete prínos a potrebu prekladania kníh autorov z tejto časti Európy. aká je teda situácia s prekladaním v Maďarsku?
Myslím, že sme na tom s prekladmi veľmi dobre. Pokiaľ ide o českých, poľských alebo slovenských autorov, čitatelia v Maďarsku môžu siahnuť po najdôležitejších dielach vo svojom jazyku. Nemyslím, že by nejaký z významných autorov strednej Európy chýbal v ponuke maďarských vydavateľstiev.
Minulý rok ste sa zúčastnili na medzinárodnom poetickom festivale Capalest. Stretnú sa s vami čitatelia v Banskej Štiavnici aj tento rok?
V Banskej Štiavnici sa mi veľmi páčilo. Ak pôjde všetko podľa plánu, veľmi rád na festival zavítam aj tento rok.
