Vyhľadávanie
Dávid Kičin (1989) pochádza z Popradu, vyštudoval obchodnú akadémiu, momentálne pracuje v obchode s nábytkom. Spolupráca s Gustávom Murínom na knihe Mikuláš Černák. Boss všetkých bossov v rozhovoroch (2010) ho priviedla k myšlienke spracovať príbehy väzňov odsúdených na doživotie. Desať autentických spovedí najťažších slovenských zločincov vyšlo v týchto dňoch v knihe Zatratení (Dixit), ktorú autor predstavuje v rozhovore.
Kedy ste sa začali zaujímať o príbehy doživotne odsúdených väzňov?
Začalo sa to v roku 2003, mal som vtedy 14 rokov. V novinách ma tak zaujal článok o Ondrejovi Rigovi, že si ho pamätám dodnes. Neskôr som uzrel časopis, v ktorom sa písalo o viacerých doživotných väzňoch. Článok mal názov Spovede bez ľútosti. Odvtedy som kupoval všetko, čo o odsúdených na doživotie vyšlo. Dnes mám taký archív, že by som o nich mohol napísať niekoľko detektívnych románov. Ale ja som sa rozhodol, že vytvorím výnimočnú knihu, aká tu ešte nebola. Ešte nikto na Slovensku nenapísal knihu spolu s väzňom, a ak aj áno, nie s doživotne odsúdeným. Rozhodol som sa ich osloviť a opýtať sa ich, či ľutujú svoje skutky, ako prežili dlhé roky za mrežami... Doživotie ma zaujíma aj preto, lebo je to najvyšší možný trest a dáva sa naozaj len tým najhorším. Dnes máme 41 doživotných väzňov. Priemerne každého pol roka odsúdia jedného človeka na doživotie.
Ako vyzeral proces prípravy tejto publikácie?
Najprv som len dlhé roky uvažoval. Potom som sa skontaktoval s generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže. Keď som mal k dispozícii mená všetkých doživotne odsúdených väzňov, začal som im postupne písať. Ako prvého som oslovil najväčšieho vraha Ondreja Riga s tým, že chcem napísať knihu rozhovorov s doživotne odsúdeným. Rigo súhlasil, a tak som pre neho pripravil prvú sériu otázok. Postupne som oslovoval všetkých doživotne odsúdených. Z nich definitívne 10 súhlasilo s rozhovorom. Niektoré otázky sú pre všetkých rovnaké, iné sú individuálne. Každý z nich odpovedal asi na 50 otázok. Po dokončení som začal hľadať vydavateľa a našiel som Dixit. S niektorými väzňami som sa stretol aj osobne, keď mi povolili návštevu. Škoda, že sa tam nesmie natáčať ani nahrávať, ale aj tak som v priamom kontakte získal mnoho zaujímavých informácií.
Kniha nie je len záznamom trestných činov, ktoré odsúdení spáchali, ale predovšetkým akousi psychologickou sondou do ich vnútra. Ako sa zmenilo ich vnímanie sveta, ako väzenie vplýva na ich povahu, zmýšľanie?
Ako u koho. Niektorí sú možno ešte horší, ako boli vonku. Iných výrazne negatívne poznačilo prostredie a okolnosti, v ktorých vyrastali. Napríklad Zoltán Keka sa nejaví ako zlý človek. Jeho mama sa upila k smrti, otec a dedo ho bili ako žito, keď sa opili, až skončil na psychiatrii. Nakoniec začal piť aj on a pod vplyvom alkoholu v afekte zabil deda. Odsedel si 12 rokov a po návrate čoskoro, zase opitý, zabil aj otca. Alkoholická rodina z neho spravila zločinca. Keby vyrastal v riadnej rodine, iste by dnes nesedel za mrežami.
V knihe čitatelia určite nájdu množstvo prekvapivých, až šokujúcich faktov a výpovedí. Čo najviac prekvapilo vás ako autora?
Spoveď Ľubora Masára. Pri čítaní jeho odpovedí sa dokážete preniesť medzi štyri steny a mreže. Svoj život na slobode a potom vo väzení opisuje tak detailne, že v určitom momente sa vžijete do jeho osoby a prežívate to, čo on.
Anotácia knihy uvádza, že niektorí väzni, ktorí sa rozhodli neprispieť do vašej publikácie, píšu svoje príbehy sami inou formou. Môžeme teda očakávať aj ďalšie svedectvá odsúdených?
Dvaja väzni svoj príbeh napísali inak, širšie, ale nechceli byť v tejto knihe. Ich materiály mám pripravené v priečinku do budúcnosti. Verím, že blízkej. Jeden z nich je Jozef Slovák – pred časom vyšla kniha Dominika Dána Mucholapka, inšpirovaná jeho zločinmi. Slovák, ktorý v rokoch 1990 – 1991 zaškrtil štyri ženy, si túto knihu prečítal a bol prekvapený, že na konci si autor vymyslel rozhovor s ním! Nielen otázky, ale aj odpovede! Spolu teraz píšeme dve knihy. Prvú, len o ňom, práve dokončujeme. Druhá bude o väzenskom prostredí, v ktorom Slovák prežil väčšinu svojho života.
