Igor Kapišinský (1947), astronóm a teológ, počas svojej dlhoročnej vedeckej činnosti v astronomickom ústave SAV, kde pracoval od roku 1973 do 2009, sa nepretržite venuje aj popularizácii vedných odborov skúmajúcich vesmír.


Okrem vlastných odborných esejí a  štúdií ste publikovali množstvo prekladov populárnych a  encyklopedických kníh o  vesmíre najmä z  angličtiny. prečo podľa vás naše vydavateľstvá uprednostňujú preklady, nemáme na slovensku dostatočný autorský potenciál na popularizáciu poznatkov o vesmíre?

Potenciál by sa azda aj našiel, ale nakoniec všetko skončí na ekonomike a  peniazoch. Viem, o čom hovorím, pretože sám som predložil vydavateľstvám dva projekty, ktorých originálny nápad sa veľmi páčil. A  dodnes z toho nie je nič, hoci jeden z nich bol na 80 % aj napísaný a  dokonca putoval na svetový knižný veľtrh ako ponuka… Pre vydavateľa je asi lacnejšie a osvedčenejšie nájsť cudzojazyčnú knihu osvedčeného a  prípadne aj známeho a atraktívneho autora, kúpiť právo na preklad, nájsť dobrého prekladateľa atď. No riziko je už vo výbere vhodného diela na prípadný preklad, ak sa to robí narýchlo a pri výbere nie je prítomný odborník na danú tému. Nedávno sme napríklad prekladali knihu, ktorá mala skvelú obrázkovú výbavu, avšak text bol veľmi biedny. Iba horko-ťažko sa z nej spravila celkom slušná a aj čitateľná publikácia…

Pre Vydavateľstvo Slovart ste preložili viaceré diela Stephena Hawkinga, naposledy vyšiel vlani jeho Veľký plán a  druhé vydanie Vesmíru v  orechovej škrupinke. aký je váš vzťah k tomuto autorovi, ako by ste charakterizovali jeho prínos v histórii ľudstva?

Práve teraz v „Roku Hawkinga“ (70. výročie jeho narodenia) zbieram, triedim, spracovávam a komentujem niektoré kritické pripomienky z pohľadu fyzikov (tých je najmenej), filozofov i teológov (tu je výhrad celé more) k  jeho najvýznamnejším populárno-vedeckým dielam. Je to pestrá zmes názorov, až sa niekedy nestačím čudovať, ako sa dajú tak (ne)pochopiť jeho základné myšlienky o vzniku vesmíru, jeho evolúcii i prípadnom zániku. Podobne sa dajú ťažko prijať námietky na jeho predstavu „boha“, multivesmíru, antropický princíp a vôbec na miesto či zmysel človeka, resp. biologickej formy hmoty vo vesmíre. Problémom je už aj zbytočný spor o  kompetenciu, ktorá veda dokáže takéto otázky správne (alebo najlepšie) sformulovať a pokúsiť sa ich aspoň čiastočne riešiť. Udivuje ma pritom pýcha filozofov a  teológov, ktorí tvrdia, že je to ich oblasť výskumu atď. A  aj z  toho po provokácii autorov (S. Hawking a  L. Mlodinow) najnovšej knihy Veľký plán vznikol vážny spor medzi prírodovedcami a  hlavne zástancami tzv. „tvrdej vedy“ (hard science) a predstaviteľmi humanitných či spoločenských vied. Možno si niekto všimol moju obhajobu Hawkinga a  Mlodinowa pred pomerne hrubým výpadom Umberta Eca na stránkach nášho nemenovaného denníka.

Môj vzťah k  Hawkingovi je v  podstate neutrálny, chcem byť v  posudzovaní jeho diela a názorov korektný a spravodlivý. Nepatrím k  jeho nekritickým zbožňovateľom, ale ani k  jeho zásadným odporcom. No ak ho niekto nespravodlivo osočuje, navyše bez akéhokoľvek pochopenia problému, budem sa ho zastávať. Tento telesne od mladi hendikepovaný človek pre teoretickú fyziku a špeciálne pre kozmológiu a teóriu čiernych dier spravil nesmierne veľa… Škoda len, že výsledky jeho teoretických prác a výpočtov sa dajú tak ťažko (ak sa vôbec dajú) experimentálne verifikovať. Bol by k  Nobelovej cene určite bližšie….