Ženy sú silné

Jana Benková (1970) je mediálna poradkyňa a publicistka, napísala 15 knižných titulov: knihy rozhovorov Rozhovory na telo I a II, príbehovú biografiu Alena Heribanová: Vždy s úsmevom, encyklopédiu Slovenské hviezdy v NHL a romány pre ženy, napríklad Pralinky s chilli (2011), Slečna nebezpečná, Máš, čo si chcel, miláčik! (oba 2012). v roku 2012 bola najpredávanejšou autorkou vydavateľstva Motýľ a stala sa autorkou roka 2012 v ankete kníhkupectva Martinus.

V tomto roku jej vyšli knihy Čistá láska, Až po uši, Ben a Maxová I II a na vianočný trh práve dopísala román Zlatíčko. Veľmi úspešná je aj v Českej republike – v českom preklade jej vyšla kniha Máš, čo si chcel, miláčik! a na jeseň sa chystá aj Slečna nebezpečná.

Jana Benková (1970) je mediálna poradkyňa a publicistka, napísala 15 knižných titulov: knihy rozhovorov Rozhovory na telo I a II, príbehovú biografiu Alena Heribanová: Vždy s úsmevom, encyklopédiu Slovenské hviezdy v NHL a romány pre ženy, napríklad Pralinky s chilli (2011), Slečna nebezpečná, Máš, čo si chcel, miláčik! (oba 2012). v roku 2012 bola najpredávanejšou autorkou vydavateľstva Motýľ a stala sa autorkou roka 2012 v ankete kníhkupectva Martinus.

V tomto roku jej vyšli knihy Čistá láska, Až po uši, Ben a Maxová I II a na vianočný trh práve dopísala román Zlatíčko. Veľmi úspešná je aj v Českej republike – v českom preklade jej vyšla kniha Máš, čo si chcel, miláčik! a na jeseň sa chystá aj Slečna nebezpečná.


 

V čitateľskej ankete kniha roka 2012 najväčšieho internetového kníhkupectva Martinus ste zabodovali. oba vaše vlaňajšie bestsellery, Slečna nebezpečnáMáš, čo si chcel, miláčik!, sa umiestnili na 4. a 5. mieste v kategórii kníh, pričom ich predbehli len zahraničné tituly. v rebríčku top 5 slovenských autorov ste dokonca zvíťazili. čomu tento úspech pripisujete?

Výsledky tejto ankety ma veľmi prekvapili, na Slovensku totiž v súčasnosti vydáva knihy množstvo autorov, autoriek, sú ich desiatky… Aj preto sa snažím na sebe neustále tvrdo pracovať, aby som bola o krok pred ostatnými a odlišovala sa. Môj štýl písania je nezameniteľný, ale usilujem sa aj o to, aby reklamné kampane k mojim knihám boli iné, zaujímavé, a stále sa chcem posúvať. Preto sme aj tento rok prichystali veľa prekvapení a ďalšie ešte ponúkneme. J S vydavateľstvom Motýľ sme pred rokom ako prví spustili vlnu bilbordových kampaní na knihy, v ktorých sa spájala osobnostná reklama s produktovou – tak sme odštartovali na knižnom trhu román Slečna nebezpečná. Titul mal veľký úspech, prvý náklad sa vypredal za dva mesiace a už sme museli chystať dotlač.

Dodnes je po knihe vysoký dopyt…

Áno, cítim to aj z reakcií čitateliek, ktoré mi píšu maily alebo názory na Facebooku. Som nesmierne vďačná všetkým, čo si všimli moju tvorbu a poslali mi hlas v ankete Martinusu, znamená to pre mňa veľmi veľa. Hoci si uvedomujem, že úspech je prchavý – dnes je, zajtra byť nemusí – a mám veľkú pokoru pred všetkým, čo sa mi podarí, tento rok sa mi vracia tvrdá práca na knihách, ale aj na reklame, ktorú sme spolu s vydavateľstvom v uplynulých rokoch vynaložili. Román Až po uši, ktorý je čerstvou novinkou, zároveň prináša nový trend – obálky mojich kníh budú vyzerať inak než doteraz. Na titulkách sa predvedú známe osobnosti alebo ich ozdobí fotografia od špičkového fotografa, ktorých tu máme naozaj dosť. Na obálke knihy Až po uši je moderátorka Karin Majtánová, fotografoval ju Martin Fridner. Snažíme sa stále prinášať niečo nové a napredovať, lebo konkurencia je veľká.

Prežívate mimoriadne úspešný rok, v ktorom vám vychádza až sedem knižných titulov…

Pri slove úspech som naozaj veľmi opatrná. Pre mňa písanie kníh ani nie je prácou, lebo ma to veľmi baví a píšem ľahko a relatívne rýchlo. Tento rok mi vyšli už dva nové tituly – Čistá láska a Až po uši – a zdá sa, že sa im darí, z čoho mám veľkú radosť! Veľa pre mňa znamená, ak dostanem na Facebooku správy o tom, že moja kniha niekoho potešila – to je tá najväčšia odmena za prácu. V lete mi takisto vyšiel dvojdielny projekt pre ženský mesačník s názvom Ben a Maxová I a II, sú naň skvelé ohlasy a zvýšený náklad časopisu s knižkou sa vypredal dosť rýchlo. Aj preto sme pripravili pokračovanie prvej časti a tešíme sa zo záujmu čitateliek. Bola pre mňa veľká pocta spojiť svoje meno s týmto ženským mesačníkom a zúčastniť sa na takom veľkom projekte, podporenom výdatnou reklamnou kampaňou. Začiatkom novembra vyjde vo vydavateľstve Motýľ môj posledný tohtoročný román s názvom Zlatíčko. Na Bibliotéke k nemu chystáme pre čitateľky aj veľké prekvapenie, a preto vás už teraz pozývam 15. novembra do bratislavskej Incheby.

Romány Slečna nebezpečnáMáš, čo si chcel, miláčik! vychádzajú aj v českom preklade. ako sa titulom darí na českom trhu? Plánujete vydávať knihy aj v iných krajinách?

Áno, to sú ďalšie dve knihy zo spomínanej sedmičky mojich tohtoročných titulov. V Českej republike mi v Nakladatelství Brána vyšiel vlaňajší bestseller Máš, čo si chcel, miláčik! Román v pražskom Paláci kníh uviedli do života česká spevácka bohyňa Helena Vondráčková s manželom Martinom Michalom. A zdá sa, že úspešne, lebo už mesiac po jeho vydaní mi nakladateľstvo oznámilo, že by na jeseň chceli vydať aj Slečnu nebezpečnú. Mám z toho veľkú radosť. O vydávaní kníh v iných krajinách zatiaľ rokujeme, reálne sa rysujú ďalšie tri.

Napriek tomu, že tento rok vám vychádza tak veľa kníh, ste usmiata a plná energie…

Obklopujem sa len hodnotnými ľuďmi s čistým srdcom a čistou mysľou, to je základ. Svoju prácu vnímam ako hobby a teším sa z nej, vychutnávam si ju, teda ma nezaťažuje, ale napĺňa. Mám okolo seba veľa lásky a úsmevu. Trochu športujem, pijem veľa vody a mlieka, nikdy som nepila alkohol ani kávu, absolútne sa vyhýbam zadymeným priestorom a jem všetko, na čo mám chuť, ale iba do piatej podvečer. Čiže nič špeciálne. :-)

Román Slečna nebezpečná je o hazardovaní s láskou. opisujete v ňom prototyp modernej mladej ženy, rozmaznávanej luxusom veľkomesta, ktorá si zásadne len užíva a na nikoho sa neviaže. napokon to osud zariadi tak, že sa skutočne zamiluje… ako sa podľa vás dá rozpoznať pravá láska? oplatí sa v súčasnosti ešte investovať do vzťahu?

Určite áno, láska je to najviac, do čoho sa oplatí investovať čas a srdce.

Titul Máš, čo si chcel, miláčik! rozpráva príbeh o tom, ako sa zakríknutá, tichá mladá žena môže zmeniť na sebavedomú dámu, ktorá vie, čo chce, ale aj o tom, že ženská pomsta je ešte sladšia než čokoládový bonbón. čo si myslíte – môže byť pomsta naozaj sladká? a dokáže byť liekom na zlomené srdce?

Vzťahy sú to najťažšie, čo v živote riešime… Veľmi si želám, aby bola každá z mojich kníh pre čitateľku ako rozhovor s dobrou kamarátkou, aby ju povzbudila, dodala jej energiu, odvahu riešiť aj zložitejšie životné situácie. V súčasnosti žijeme pod veľkým tlakom, v strese, život je veľmi rýchly – a také sú aj vzťahy. Preto, ak nájdeme jeden čistý, strážme si ho ako oko v hlave. No ak nás to šťastie nepostretne, nemalo by nás to trápiť, život je prikrátky na to, aby sme zúfali a preplakali celé noci kvôli chlapovi. Sklamanie v láske alebo – ako je to aj v spomenutej knižke – nevera partnera by nás nemali položiť, práve naopak, môžu odštartovať novú, krajšiu životnú etapu. Ženy sú predsa silné, nie? No a k týmto žensko-mužským hrám patrí aj naše sladké zadosťučinenie – malá ženská pomsta… :-)

Vo vašej najnovšej knihe Až po uši sa opäť stretávame s améliou – hrdinkou románu Slečna nebezpečná. tentoraz sa táto krásna potvora pokúša dať druhú šancu mužovi, ktorý dal prednosť inej. naozaj dokáže žena odpustiť mužovi, keď ju odmietne? Aký máte názor na tzv. „druhé šance“?

Ja druhé šance v živote nedávam. Ak ma ktokoľvek – partner, kolega či kamarátka – sklame raz, urobí to znova, preto pri akomkoľvek podraze končím a viac sa tým človekom nezaoberám. Nikdy som to neľutovala, ale treba dodať, že som to v živote zažila naozaj iba niekoľko ráz, lebo si k sebe len tak hocikoho nepustím. Mám však okolo seba toľko úžasných ľudí, že to vnímam ako veľký dar osudu, že sa medzi nimi môžem pohybovať a učiť sa od nich.

Súhlasíte s názorom, že muži si kladú otázku, či majú vo vzťahu pokračovať, a ženy sa, naopak, pýtajú, k čomu vzťah vedie?

Áno, je to jeden z rozdielov medzi mužským a ženským svetom. Veľmi ma baví tieto rozdiely skúmať, ohýbať ich vo svojich riadkoch a hľadať ich zmysel, smerovanie… A nachádzať spoločné body týchto dvoch odlišných svetov. Nementorujem, neradím, nevnucujem svoje názory, naopak – ponúkam možnosti. A vlievam energiu. Je to nádherné poslanie.

Do konca roka chystáte ešte jeden román s názvom Zlatíčko. Mohli by ste o knihe prezradiť trochu viac?

Je to príbeh Júlie, ktorá príde z malej dedinky do veľkomesta. Zisťuje, že sa pohybuje v prostredí, kde úsmev nemusí vždy znamenať radosť, ani láska skutočnú lásku, ale ak chce prežiť, prispôsobí sa a rýchlo sa stáva typickou mestskou slečinkou so vždy dokonalým účesom a manikúrou. Keď stretne Tomáša, je presvedčená, že má vedľa seba muža svojho života. Je krásny, inteligentný, úspešný a galantný, priam dokonalý. Každá z nás by asi spozornela, no Júliu unáša láska v ružových oblakoch, kým nezistí, že jej Tomáš nehovorí tak celkom pravdu. Dokonca ju klame každým slovom a to, čo o ňom napokon zistí, je šokujúce… Viac nech si dámy prečítajú samy. :-)

Prečo je dnes na trhu toľko ženských románov? Čítate ich?

Rada čítam ženské romány, odkedy mám medzi ich autorkami kamarátky. Vzájomne si pomáhame, motivujeme sa, tešíme sa, keď nám vyjdú nové knihy… Mojou najlepšou kamarátkou spomedzi nich je Adriana Macháčová a už sa veľmi teším na jej novinku Striptíz duší. Okrem románov rada čítam politické knihy a životopisy úspešných osobností. A prečo je trh zaplavený románmi pre ženy? Lebo v súčasnosti potrebujeme viac než inokedy lásku, nehu, blízkeho človeka – a to všetko v týchto románoch čitateľky nájdu.

Čo podľa vás musí mať bestseller?

Hlbokú emóciu. Ak kniha v čitateľovi nevyvolá žiadnu emóciu, je to zlé. Ak ju však vyvolá a podčiarkne ju správna reklamná línia, emócia sa šíri a knihu ľudia vyhľadávajú. Témy svojich románov si vyberám podľa toho, čo sa dozviem na čitateľských besedách – píšem o tom, čo ženy zaujíma, trápi. Sú to vzťahy s partnerom, milenecké vzťahy na pracovisku, partnerská nevera… Vyhýbam sa však tomu – a v podstate som taká aj vnútri – aby som čitateľku poúčala, deprimovala. Depresívne situácie prežívame často, načo o nich ešte aj čítať? Preto chcem, aby moje knihy boli balzamom pre ženskú dušu, oddychom pri rannej káve, lahodným bonbónom, ktorý im osladí deň, poteší ich, rozosmeje a nabije pozitívnou energiou a nádejou. Ak sa to podarí a ak v čitateľke vyvolajú hlbšiu emóciu, veľmi sa z toho teším a je to pre mňa motivácia do ďalšieho písania.