Vyhľadávanie
Štefan Chrappa je autorom viacerých básnických zbierok, cestopisu o Brazílii, prozaickej knihy Pekelná muzika, prekladá z poľštiny, účinkuje v skupine Vandali a rozhlasoví poslucháči ho poznajú najmä z náboženského vysielania, kde zaujímavo propaguje misionársku činnosť našich kňazov vo svete. V knihe Skutočný človek, ktorú vydal koncom vlaňajšieho roka vo vlastnom vydavateľstve Limerick, pútavo zoznamuje čitateľov so životom a dielom saleziána Karola Nižňanského.
Na životnom príbehu kňaza, misionára a básnika odkrývate aj detaily o represiách minulého režimu voči kňazom. ako sa vám podarilo získať bohatú dokumentáciu aj rukopisné básnické dielo?
Pri práci rozhlasového redaktora náboženskej publicistiky som sa zoznámil so saleziánmi. Sú to dobrí chlapi, takí obetaví a nezištní, absolútne neodtrhnutí od reality. A raz mi vtedajší vedúci misií Daniel Pravda hovorí: „Reku, Štefan, máme v archíve asi tisíc strán o jednom našom spolubratovi. Bol misionárom v Indii, veľa si pretrpel, vybudoval tam školy, písal básne, vydával časopis, prekladal, skladal pesničky. Bol smrteľne chorý a napriek tomu celý žil iba pre druhých. Indovia na neho doteraz spomínajú ako na svätého muža.“ A že by to potrebovali spracovať do knižnej podoby, aby životný príbeh tohto veľkého človeka nezapadol prachom, že či by som sa na to nepodujal. Jasná vec, prečo nie. Ale ľahšie sa sľúbi, než urobí. Nakoniec s Božou pomocou motyka vystrelila a kniha je na svete.
Možno nájsť podobný príklad obetovania a nezlomnej vôle medzi našimi misionármi aj v súčasnosti?
Osud Karola Nižňanského bol špecifický aj tým, že keď koncom štyridsiatych rokov odchádzal zo Slovenska, tak sa ho ošetrujúci lekár pokúsil zabiť. Do chorého miesta mu strekol jed. Následkom toho musel otec Nižňanský podstupovať bolestivé operácie. Keď v roku 1984 zomrel, mal ich za sebou takmer sto. Jed mu celkom zničil sietnice, a napriek tomu videl. Dokonca redigoval a vydával časopis v angličtine (Our Lady Of Bandel). Mal náklad osemtisíc kusov a išiel do celého sveta. Samozrejme, aj v dnešnej dobe máme kvalitné misionárske „želiezka v ohni“. Veľa na tomto poli robia práve saleziáni, ale nezaostávajú ani verbisti či lazaristi. Stretol som sa s mnohými, ktorí v exotických krajinách pretrpeli najrôznejšie nástrahy, choroby, zemetrasenia a pod. Široká verejnosť sa o nich zrejme nikdy nedozvie. Kopanie studní na Sahare nie je také príťažlivé ako silikónové implantáty speváckych hviezd, ale je to oveľa potrebnejšie. Slovenských misionárov nájdete po celom svete a povedal by som, že sú etablovanejší než naši hokejisti v NHL.
Dramatické situácie, ktoré počas 18-ročného pôsobenia v indii karol nižňanský prežil, ako zemetrasenie, záplavy, choroby, dokresľujú podmienky, v akých pôsobil, približujú krajinu. čitateľ sa napríklad dozvie, že zakladateľom mesta Batangar je Baťa, o politických vzťahoch indie k bývalému československu a pod. aké máte informácie o miestach, kde tento misionár pôsobil?
Informácie som čerpal hlavne z jeho listov. Iné boli listy adresované rodine na Slovensko a iné boli tie, ktoré adresoval ľuďom do Ríma či Ameriky. Všemocná cenzúra v socialistickom svete cibrila „konšpiračné metafory“ v korešpondencii. Listy do slobodného sveta boli priame, bez inotajov. Bolo v nich však menej vtipu a viac horkosti. Takto nejako vznikla pestrá mozaika jeho života a práce. Potom sa to zasadilo do indických „exteriérov“. Všetko som si však pre istotu overoval. Mnohé politické, súvislosti mi boli nejasné, preto som „miesta s otáznikom“ konzultoval s odborníkmi – s historikmi i diplomatmi. Za to im touto cestou ďakujem.
