Vyhľadávanie
Československý svet v Karpatoch (Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, 2018) je výpravná dokumentárna publikácia s rozsiahlou obrazovo-fotografickou časťou. Autor Vladimír Kuštek v knihe na 260 stranách mapuje relatívne krátke, ale po rôznych stránkach zaujímavé obdobie v živote mnohých obcí a miest na Podkarpatskej Rusi, dnešnej Zakarpatskej Ukrajine. Prináša vyše štyridsať miestopisných „portrétov“, ktoré plasticky približujú život na Podkarpatskej Rusi v medzivojnovom Československu.
Pri príležitosti 100. výročia založenia Československa sa vlani uskutočnilo množstvo spomienkových podujatí, vyšlo veľa kníh. Niekedy sa trochu zabúda na to, že svet medzivojnového Československa pokračoval aj za našou dnešnou východnou hranicou. Ako ste sa vy osobne dostali k problematike Podkarpatskej Rusi?
Záujemcov o históriu Podkarpatska je u nás viac, nie som sám. Podkarpatsko vnímam ako krajinu s osobitným svojrázom s množstvom kultúrnych pamiatok a prírodných krás. Je to náš sused, takpovediac za humnami, s ktorým Slovensko zdieľalo spoločný osud v rámci Uhorska i počas prvej Československej republiky. Nezabúdajme tiež, že po oboch stranách hranice žijú Rusíni i Ukrajinci, ktorí nám sú blízki. Mňa zaujalo hlavne medzivojnové obdobie.
Prečo práve toto obdobie?
Chcel som čitateľom pripomenúť a priblížiť odkaz Československa na Podkarpatsku po dvadsiatich rokoch spoločného štátu. Zastávam názor, že v našej historickej pamäti je dôležité skúmať a uchovávať toto dedičstvo. Niet pochýb, že spoločné historické väzby a tradície môžu i v súčasnosti napomôcť pri rozvoji spolupráce na regionálnej úrovni medzi Slovenskom a Podkarpatskom.
Čo podľa vás znamenalo zapojenie Podkarpatskej Rusi do Československa v roku 1919? Ako, v čom sa týmto aktom zmenil život miestnych obyvateľov?
Do 20. storočia Podkarpatsko vstupovalo s menej priaznivými podmienkami pre ďalší rozvoj ako susedné štáty alebo regióny. Meštiansky stav tu prakticky neexistoval, podnikateľská a kapitálotvorná vrstva boli málopočetné, národne orientovaných vzdelancov tiež nebolo mnoho. Napriek prírodnému bohatstvu bol priemysel menej rozvinutý, s výnimkou ťažby soli a spracovania dreva. Aj tu možno hľadať historické korene neľahkých sociálnych podmienok v krajine. Prvá republika svojím demokratickým usporiadaním vytvorila po roku 1919 podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne väčšinového národa.
Podkarpatsko sa otvorilo novým duchovným prúdom, vychádzalo množstvo kníh a časopisov, podkarpatská maliarska škola dosiahla európsku úroveň. Českí odborníci s hŕstkou slovenských špecialistov sa významne podieľali na konsolidácii spoločnosti a rozvoji tamojšieho hospodárstva, priniesli novú kultúru a skúsenosti v podnikaní a obchode. Postupne dochádzalo k modernizácii dopravy a pôšt, zavádzala sa, i keď pomalšie, elektrifikácia. Zlepšovala sa aj zdravotnícka starostlivosť, vo väčších mestách sa postavili moderné nemocnice. Napriek útlmu rozvoja v Československu v dôsledku hospodárskej krízy začiatkom 30. rokov bol badateľný pokrok v živote podkarpatskej spoločnosti. Popri tom je tiež potrebné dodať, že pri zavádzaní autonómie v krajine pražská vláda nepostupovala dostatočne aktívne a riešila túto otázku až pod tlakom udalostí. Domnievam sa, že pri celkovom hodnotení výsledkov československého obdobia na Podkarpatsku prevažujú, aj s odstupom času, kladné výsledky.
Povedzme si niečo o tom, ako táto kniha vznikala. Jednotlivé kapitoly mali pôvodne podobu časopiseckých článkov...
Mojím pôvodným zámerom bolo napísať iba niekoľko článkov do časopisu pražskej Spoločnosti priateľov Podkarpatskej Rusi (SPPR), venovaných väčším mestám ako Užhorod, Mukačevo, Chust alebo Berehovo. Pri bližšom štúdiu archívnych materiálov a dobovej tlače, ako aj v priebehu rozhovorov s pamätníkmi, som postupne získaval širšie poznatky k ďalším regiónom a menším obciam. Tak vzniklo celkom 38 pokračovaní seriálu História podkarpatských miest, uverejňovaných v časopise SPPR. Písanie jednotlivých kapitol si však vyžiadalo svoj čas, celý proces trval desať rokov. Chcem podotknúť, že som nebol spisovateľom na voľnej nohe. Ten seriál som písal možno vo voľnejšom tempe, ale o to s väčším vnútorným zaujatím a radosťou. Po menších záverečných úpravách a doplneniach niektorých kapitol vznikol základ pre knižné vydanie.
Zaujímavá je jazyková podoba tejto publikácie. Knihu vydalo Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, ale je napísaná po česky, aj keď nie úplne, sú tam aj dvojjazyčné kapitoly, v ktorých k češtine pribúda slovenčina a rusínčina. Mohli by ste to objasniť?
Jednotlivé kapitoly boli určené pre prevažne českého čitateľa, preto bol napísané v češtine. Ďalšie dve z nich sú v slovenčine. Symbolicky, ako výraz pripomenutia si 100. výročia vzniku Československa sme do knihy zaradili rusínsky preklad troch kapitol, týkajúcich sa histórie miest Veľký Berezný, Svaljava a Teresva.
Samostatnou kapitolou je rozsiahla fotografická príloha pozostávajúca z množstva cenných dobových fotografií. Kde a ako ste ich získavali a akým spôsobom ste robili ich výber do knihy?
Príprave fotografickej časti knihy, ktorej súčasťou sú zberateľské predmety (pohľadnice, rôzne písomnosti, reklamy, odznaky, plakety, turistické štítky, staré železničné lístky, známky, poštové pečiatky a pod.) som venoval náležitú pozornosť vzhľadom na ich cennú výpovednú hodnotu. Často mi pri ich získaní na výmenných burzách alebo v antikvariátoch pomohla šťastná náhoda. Do užšieho výberu vo fotografickej časti knihy boli zaradené hlavne fotografie a iné artefakty priamo súvisiace s obsahom jednotlivých kapitol. Kritériom bola vzácnosť artefaktu – napr. v kapitole o Koločave vidíme vzácnu vyhlášku z r. 1921 o vypísaní odmeny za chytenie zbojníckeho vodcu Nikolu Šuhaja, ktorá je dnes prakticky nedostupná. Ležala u jedného učiteľa desiatky rokov, podarilo sa mi ju získať u obchodníka na internete. Áno, rád by som zdôraznil, že fotografická a dokumentačná časť tvorí významnú pridanú hodnotu publikácie. Dovoľte mi na záver poďakovať vydavateľovi knihy J. Lipinskému za významnú pomoc pri príprave knihy.
"Musíme zdôrazniť ešte jednu nadmieru pozitívnu stránku autorovej práce. Je to jeho precíznosť a nestrannosť pri opise dejín rusínskych miest, mestečiek a obcí. V. Kuštek fakticky vytvoril ich zvláštnu plnohodnotnú encyklopédiu, zostavil unikátny cestopis Podkarpatskej Rusi."
Ivan Pop, rusínsky historik
Vladimír Kuštek (1956) sa dlhodobo zaoberá modernými dejinami Podkarpatskej Rusi. Kniha Československý svet v Karpatoch je jeho prvou publikáciou. Pracoval v zahraničnej službe SR, pôsobil v niekoľkých krajinách juhovýchodnej Ázie a subsaharskej Afriky.
