LIC_Oral history

Projekt LIC_Oral history vznikal v rokoch 2014 – 2018 pre potreby Literárneho informačného centra. Realizoval ho spisovateľ Daniel Hevier so synom Danielom. LIC_Oral history je kolekcia viac ako tridsiatich rozhovorov so slovenskými autormi. Poskytuje historické, literárne a osobné informácie, podávané ústne jednotlivcami ako subjektmi i objektmi kultúrnych dejín. Kumuluje tak generačnú aj medzigeneračnú skúsenosť ako ustavičnú cirkuláciu zážitkov, nálad, procesov tvorby a jej reflexie. Jedinečné postoje sú prezentované osobitým jazykom a vnútornými svetmi, ktoré sa v ňom zrkadlia. Podcasty budú pravidelne pokračovať každý piatok na webstránke LIC. Niektoré osobnosti budú mať viacero podcastov, v ktorých postupne poodkryjú svoje bytostné myšlienkové zázemie, skúsenosti a postoje v intencii svojich životov.  

   

 LIC_oral history: Albert Marenčin

 LIC_oral history: Peter Krištúfek

 LIC_oral history: Michaela Jurovská

 LIC_oral history: Dušan Mitana

LIC_oral history: Mila Haugová

 LIC_oral history: Peter Milčák

 LIC_oral history: Daniela Kapitáňová

 LIC_oral history: Lucia Piussi

LIC_oral history: Ľubomír Feldek

  LIC_oral history: Valér Mikula

  LIC_oral history: Jozef Bžoch

  LIC_oral history: Andrea Bokníková

  LIC_oral history: Ivan Čičmanec

LIC_oral history: Libuša Friedová

   LIC_oral history: Peter Getting

   LIC_oral history: Samo Marec


01 LIC_oral history: Albert Marenčin

„Všetko, čo robím, robím pomaly“ je myšlienkovou pozvánkou do vnútorného sveta prozaika, básnika, scenáristu, surrealistu a kolážistu Alberta Marečina (1922 – 2019). Dozviete sa, že celok môže byť aj koláž, niektoré poznámky majú veršovanú podobu a spontaneita je možná iba z vlastnej vôle. Vypočujte si vyznanie tvorcu, pre ktorého literatúra predstavuje podstatnú časť života.


02 LIC_oral history: Albert Marenčin

Albert Marenčin poslucháčom v ďalšom dieli série LIC_oral history ponúka vhľad do svojho vnútorného bytia cez postavu otca. Otec poznamenal jeho myslenie a cítenie, nielen keď bol malým chlapcom, ale aj keď sa sám stal otcom a neopúšťal ho na celej jeho ceste životom. Rovnako nezastupiteľná bola pre Marenčina aj rodina, ktorá mu napriek peripetiám a útrapám poskytovala azyl. Rodičovská láska bola neviditeľnou istotou, ku ktorej sa často vracal. Ponorte sa do spomienok Alberta Marenčina v našej podcastovej sérii.  


03 LIC_oral history: Albert Marenčin 

V ďalšej časti LIC_oral history, ktorú nahrávali Daniel Hevier a Daniel Hevier ml., Albert Marenčin rozpráva o začiatkoch svojho umeleckého videnia. Kľúčové zážitky sa do neho vpečatili na celý život. Napríklad žlté topánky alebo stretnutie s Deziderom Sternom v Prešove. Pre budúceho scenáristu a filmára, ktorý spolupracoval s takými významnými osobnosťami ako Stanislav Barabáš, Štefan Uher, Martin Hollý, Leopold Lahola, Dušan Hanák, Elo Havetta či Juraj Jakubisko, to boli obrazy, prežité vo vlastnej réžii, v koži autora.


04 LIC_oral history: Albert Marenčin

V ďalšom podcaste série LIC_oral history (podcast č. 4), ktorú nahrávali Daniel Hevier a Daniel Hevier ml. sa dozviete o stretnutí Alberta Marenčina s Allainom Robbe-Grilletom. Film mal premiéru v Paríži, v marci 1968. Grillet bol hlavným predstaviteľom tzv. francúzskeho nového románu. Poukazoval na nejednoznačnosť skutočnosti, popretkávanej klamstvom ako manipulačnou technikou moci. V jednej z filmových scén nemecký dôstojník číta denník Pravda s dátumom bratislavskej premiéry, 21. august 1968, keď Slovensko okupovali vojská Varšavskej zmluvy.

 


05 LIC_oral history: Albert Marenčin

V ďalšej časti LIC_oral history, ktorú nahrávali Daniel Hevier a Daniel Hevier ml. sa dozviete o zaujímavostiach patafyziky, nielen na Slovensku. Hoci Albert Marenčin považoval patafyziku za druh recesie, zároveň bol jej regentom, pretože vytvárala živnú pôdu pre riešenie absurdných situácií absurdnými prostriedkami. Pomyselným vrcholom patafyziky je komédia Alfreda Jarryho Kráľ Ubu, ktorú Marenčin preložil. Kráľ Ubu sedí na smetisku moci, pýchy a obžerstva ako pudových tendencií sveta, z ktorých sa vytráca rozum.


01 LIC_oral history: Peter Krištúfek

Pokračovanie projektu LIC_oral history s Petrom Krištúfkom. Málokedy sa stretnú hneď dva výrazné talenty v jednej osobe v takej miere, ako u Petra Krištúfka (1973 - 2018). Spisovateľ a filmár sa podpísal pod celý rad úspešných dokumentárnych a publicistických formátov, jeden celovečerný film a viacero poviedkových zbierok a románov. Špeciálne postavenie má v jeho literárnej tvorbe dvojica kníh, ktoré spája hlboký záujem o históriu stredoeurópskeho kultúrneho priestoru, ale aj vlastnej rodiny - román Dom hluchého a experimentálny Atlas zabúdania, na ktorých pracoval priebežne popri svojej režijnej práci niekoľko rokov. A práve o podobnostiach a rozdieloch medzi filmovou a literárnou tvorbou, sa zhováral so spisovateľom Danielom Hevierom.


02 LIC_oral history: Peter Krištúfek

Veľa spisovateľov sa v súvislosti so svojou tvorbou priznáva k istému, veľmi špecifickému, druhu zberateľstva: v ich dielach možno nájsť myšlienky, témy, slová, vety, či celé rozhovory, ktoré "zozbierali" vo svojom bezprostrednom okolí a neskôr použili pri písaní. U Petra Krištúfka však malo zberateľstvo aj iný, tradičnejší rozmer. Záujem o dávne, často až bizarné artefakty a diela, sa koniec koncov tiahne aj celou jeho autorskou tvorbou. Vypočujte si, čo o svojej zberateľskej váčni prezradil Danielovi Hevierovi počas nahrávanie série LIC_oral history.    


03 LIC_oral history: Peter Krištúfek

Hovorí sa, že jedným zo základov spisovateľského remesla je veľa čítať. Peter Krištúfek patril nepochybne k tým, ktorí toto pravidlo vo svojom tvorivom živote potvrdzovali. Jeho knižnica bola bohatá na literárne postavy, žánre, ale aj historické obdobia a rôzne kuriozity. Aké knihy mal najradšej Peter Krištúfek - čitateľ?    


04 LIC_oral history: Peter Krištúfek

V pestrej a bohužiaľ predčasne uzavretej tvorbe spisovateľa a filmového režiséra Petra Krištúfka, sa žánrovým vymedzeniam azda najviac vzpiera jeho Atlas zabúdania. Kniha, ktorá prehovorila o dejinách Slovenska a strednej Európy v 20. storočí celkom novým spôsobom, patrila zároveň k priekopníkom spolufinancovania vydavateľských projektov prostredníctvom fanúšikovských príspevkov, takzvaného crowdfundingu. Odbornú aj laickú obec však zaujala predovšetkým nápaditou hrou s dobovými dokumentami: listami, tlačovinami, ale aj úradnými záznamami. Ako si na zrod tejto idey, ako aj jej rozvíjanie, spomína jej autor?    


01 LIC_oral history: Michaela Jurovská

Michaela Jurovská patrí k našim popredným prekladateľkám z francúzštiny. Jej podpis nájdeme pod celým radom vynikajúcich prozaických a esejistických diel, ale aj divadelných hier a na konte má množstvo ocenení. Vypočujte si, ako v seriáli LIC_oral history spomína na svoju cestu k francúzštine.


02 LIC_oral history: Michaela Jurovská

Cesta Michaely Jurovskej k prekladateľskému povolaniu odráža v značnej miere aj situáciu prekladovej literatúry na Slovensku v druhej polovici 20. storočia. O tom, že to najmä po roku 1968 nebolo s vydávaním zahraničnej literatúry u nás jednoduché, svedčia aj autentické spomienky tejto uznávanej prekladateľky a milovníčky francúzskej kultúry.


01 LIC_oral history: Dušan Mitana

Spisovateľ Dušan Mitana sa do slovenskej kultúry zapísal nielen svojimi nezabudnuteľnými poviedkami a románmi, ale aj silnými priateľstvami, ktorých sila a význam ďaleko presiahli hranice literatúry. Medzi tie najintenzívnejšie a najpevnejšie patrilo jeho celoživotné priateľstvo s hudobníkom Mariánom Vargom. V pokračovaní projektu LIC_oral history, v ktorom prinášame autentické svedectvá výrazných postáv literárneho života u nás, Dušan Mitana spomína na chvíľu, kedy sa s legendárnym hudobníkom spoznali, aj na ich nekonečné nočné telefonáty.


02 LIC_oral history: Dušan Mitana

To, že hudobník Dežo Ursiny našiel svoj zrelý umelecký výraz v slovách Ivana Štrpku, je dobre známe. Menej známe je už to, kto za týmto vzácnym hudobným spojením stál...  Vypočujte si pokračovanie seriálu LIC_oral history s Dušanom Mitanom.


03 LIC_oral history: Dušan Mitana

Literárne začiatky Dušana Mitanu sa spájajú s časopisom Mladá tvorba. V rovnakom období, koncom šesťdesiatych rokov, sa u spisovateľa rodí blízky vzťah k básnickej skupine Osamelí bežci, na obranu ktorej vystúpi ešte ako prakticky neznámy autor. Vypočujte si, ako o tomto intenzívnom období rozpráva sám Dušan Mitana v pokračovaní seriálu LIC_oral history.


03 LIC_oral history: Dušan Mitana

Literárne začiatky Dušana Mitanu sa spájajú s časopisom Mladá tvorba. V rovnakom období, koncom šesťdesiatych rokov, sa u spisovateľa rodí blízky vzťah k básnickej skupine Osamelí bežci, na obranu ktorej vystúpi ešte ako prakticky neznámy autor. Vypočujte si, ako o tomto intenzívnom období rozpráva sám Dušan Mitana v pokračovaní seriálu LIC_oral history.


01 LIC_oral history: Mila Haugová

Len nedávno si poetka Mila Haugová prebrala prestížnu cenu, ktorú udeľujú organizátori literárneho festivalu Vilenica v Slovinsku. Zaradila sa tak medzi také spisovateľské osobnosti ako Milan Kundera, Claudio Magris, či Olga Tokarczuk. Napriek medzinárodným úspechom však trávi Mila Haugová svoj čas najradšej vo svojom dome a záhrade v Zajačej doline, na mieste, ktoré zohralo zásadnú úlohu nielen v jej osobnom dozrievaní, ale aj v tvorbe. 

 


02 LIC_oral history: Mila Haugová

Významnou časťou literárneho života je  - alebo skôr bolo - dianie v redakciách kultúrnych časopisov. Práve tam dochádzalo viac ako hocikde inde k živej výmene názorov, utváraniu koncepcií a umeleckých východísk a v neposlednom rade priateľstiev. V pokračovaní seriálu LIC_oral history si dnes vypočujeme, ako si na viaceré z týchto stretnutí a spoluprác spomína poetka Mila Haugová.


03 LIC_oral history: Mila Haugová

Šetsnásta časť seriálu LIC_oral history bude trochu iná ako predchádzajúce: namiesto rozprávania Mily Haugovej si v nej vypočujeme verše, ktoré poetka čítala na svojom najobľúbenejšom mieste - doma, v záhrade v Zajačej doline.


04 LIC_oral history: Mila Haugová

Má súčasná slovenská literatúra výrazné ženské postavy? Túto otázku si na pozadí úvah o tvorbe Dominika Tatarku a ďalších slovenských autorov kladie poetka Mila Haugová. Vypočujte si, ako v pokračovaní seriálu LIC_oral history rozpráva o (ne)prítomnosti výrazných hrdiniek v knihách, ktoré uzreli svetlo sveta za ostatných dvadsať rokov.


05 LIC_oral history: Mila Haugová

Život a tvorba Mily Haugovej sa spája predovšetkým s jej záhradou v Zajačom údolí. Dnes nám však poetka v seriály LIC_oral history porozpráva o inom magickom mieste slovenskej literatúry, ktoré v minulosti často navštevovala - dome legendárneho Rudolfa Slobodu v Devínskej Novej Vsi.

01 LIC_oral history: Peter Milčák

Ďalšou z osobností slovenského literárneho života, ktorá nám do seriálu LIC_oral history poskytla svoje autentické svedectvo, je Peter Milčák. Básnik a vydavateľ strávil dlhšie obdobia mimo Slovenska, najmä na zahraničných lektorátoch, kde sa venoval výučbe slovenčiny ako cudzieho jazyka. Ešte predtým si však prešiel skúsenosťou, ktorá nemá s literatúrou či jazykom až tak veľa spoločného...   


02 LIC_oral history: Peter Milčák

Peter Milčák priviedol za roky fungovania jeho vydavateľstva Modrý Peter na svet celý rad hodnotných a krásnych kníh. Vedeli ste však, že s vydávaním slovenských autorov a autoriek skúšal šťastie aj v Kanade? Vypočujte si jeho rozprávanie v pokračovaní seriálu LIC_oral history.

03 LIC_oral history: Peter Milčák

Básnik a vydavateľ Peter Milčák strávil niekoľko rokov na slovenských lektorátoch v zahraničí. O tom, aké to je učiť slovenčinu ako cudzí jazyk nám porozpráva v pokračovaní cyklu LIC_oral history.

 


01 LIC_oral history: Daniela Kapitáňová

V cykle LIC_oral history budeme pokračovať v počúvaní autentických svedectiev spisovateľky Daniely Kapitáňovej, ktorú poznáme ako autorku nesmrteľného Samka Tále z Knihy o cintoríne, ale aj ako vášnivú ctiteľku detektívneho žánru. Vypočujte si ako vyzeral jej pomerne neskorý vstup do literatúry.

 


02 LIC_oral history: Daniela Kapitáňová

Keď vyšla 1. apríla roku 2000 Kniha o cintoríne, málokto vedel, kto sa skrýva za tajomným pseudonymom Samko Tále. K všeobecnému prekvapeniu sa k jej autorstvu čoskoro prihlásila dovtedy málo známa divadelná režisérka z Komárna. Odvtedy je však meno Daniela Kapitáňová pevnou súčasťou slovenskej literárnej scény. Vypočujte si, ako vyzeral jej vstup do tejto spoločnosti.


01 LIC_oral history: Lucia Piussi

Bratislavské 90-te roky sú v slovenskej literatúre späté najmä s dielami Petra Pišťanka. Svoje o nich vie však aj Lucia Piussi, spisovateľka a speváčka skupiny Živé kvety, ktorá sa v tomto období realizovala na pôde legendárneho Divadla Stoka. Vypočujte si jej rozprávanie v poračovaní seriálu LIC_oral history. 


02 LIC_oral history: Lucia Piussi

Meno Lucie Piussi, úspešnej hudobníčky a spisovateľky, bolo v deväťdesiatych rokoch späté najmä s Divadlom Stoka. Na doskách tejto legendárnej bratislavskej scény sa predstavila ako výrazná herečka, no nebolo to tak vždy. Vypočujte si, ako si na toto obdobie spomína samotná autorka. 


01 LIC_oral history: Ľubomír Feldek

Hra pre tvoje modré oči, Kuchárska kniha pre deti, ale aj Modrá a Zelená kniha rozprávok. Mnohí čitatelia spoznali tvorbu Ľubomíra Feldeka cez jeho detské veršíky a rozprávky. Táto vetva autorovej nesmierne širokej a plodnej tvorby, patrí k zlatému fondu slovenskej knižnej kultúry aj vďaka intenzívnej spolupráci so špičkovými ilustrátormi, napríklad Miroslavom Cipárom či Albínom Brunovským. Ľubomír Feldek je ďalším z autorov, ktorých autentické spomienky vám prinášame v seriály LIC_oral history. Vypočujte si, ako vyzerali jeho spisovateľské začiatky v redakcii vydavateľstva Mladé letá.  


02 LIC_oral history: Ľubomír Feldek
Je potrebné prekladať knihy z češtiny do slovenčiny? Vypočujte si, čo si o tom myslí spisovateľ Ľubomír Feldek, ktorý sa okrem vlastných prozaických a básnických kníh, podpísal pod celý rad náročných prekladov, okrem iných aj Shakespearových hier. 

 


01 LIC_oral history: Valér Mikula

Dejiny literatúry patria k hlavnej línii výskumu literárnych historikov, vedcov a kritikov. Ako však takéto dejiny písať? Vypočujte si autentické rozprávanie poprednej osobnosti našej literárnej kritiky Valéra Mikulu, ktoré vám prinášame v pokračovaní seriálu LIC_oral history.


02 LIC_oral history: Valér Mikula

Literatúra a šport? Priznajme si, že toto spojenie nepatrí medzi práve typické. Človek si možno vybaví básnickú skupinu Osamelí bežci, tým sa však prvotné asociácie pomaly končia. Vypočujte si, ako sa pohyb a práca s knihami spája u literárneho kritika Valéra Mikulu, ktorý je ďalšou z osobností, ktorých autentické svedectvá vám prinášame v cykle LIC_oral history.


01 LIC_oral history: Jozef Bžoch

Dva týždne vo väzení – takýmto, ba aj podstatne horším trestom, sa mohlo v totalitnej minulosti skončiť prechovávanie zakázaného textu. Svoje o tom vedel aj literárny vedec Jozef Bžoch, ktorý si to zažil na vlastnej koži. Záznam jeho autentických spomienkom vám prinášame v seriáli LIC_oral history.


02 LIC_oral history: Jozef Bžoch

Mohol by to byť začiatok vtipu: Príde literárny vedec do Uruguaja... Jozef Bžoch však takúto netradičnú výpravu s literárnym poslaním skutočne absolvoval. Vypočujte si, čo ho zaviedlo do týchto ďalekých končín. Autentické spomienky osobností slovenskej literatúry vám prinášame v seriáli LIC_oral history.


01 LIC_oral history: Andrea Bokníková

Jednou z literárnych udalostí roka 2017 na Slovensku bolo nepochybne vydanie antológie Potopené duše. Zostavovateľka tejto pozoruhodnej publikácie, literárna historička Andrea Bokníková, v nej odkryla životné osudy a najmä verše dvanástich málo známych slovenských poetiek, pôsobiacich predovšetkým v 30-tych a 40-tych rokov 20. storočia. V čase nahrávania projektu LIC_oral history sa nápad na antológiu ešte len kreoval, no už v tomto zázname cítiť fasciáciu zostavovateľky básnickou tvorbou zabudnutých autoriek. 


02 LIC_oral history: Andrea Bokníková

Andrea Bokníková oživila v antológii Potopené duše hlasy dvanástich poetiek, tvorba ktorých spadala do prvej polovice 20. storočia. Ako však vyzerala jej vlastná cesta k poézii? Ktoré osobnosti formovali jej vlastnú básnickú skúsenosť? Vypočujte si rozprávanie našej poprednej literárnej historičky v pokračovaní seriálu LIC_oral history.


01 LIC_oral history: Ivan Čičmanec

Spisovateľ, básnik, esejista a prekladateľ Ivan Čičmanec našiel svoj druhý domov koncom 60-tych rokov 20. storočia v Nórsku. V hlavnom meste Oslo vyštudoval ruštinu, angličtinu a divadelnú vedu a zažil tam aj svoje prvé publikačné a prekladateľské úspechy. Vypočujte si priamo z úst tohto slovensko-nórskeho autora, ako vyzerala jeho cesta k literatúre a aké to je, žiť medzi dvoma jazykmi. Autentické spomienky osobností slovenského literárneho života vám prinášame v seriáli LIC_oral history.


02 LIC_oral history: Ivan Čičmanec

Ako sa dá žiť medzi dvoma jazykmi? V seriáli LIC_oral history pokračujeme v počúvaní autencických svedectiev spisovateľa, básnika a prekladateľa Ivana Čičmanca, ktorý žije od konca šesťdesiatych rokov v nórskom Osle.


03 LIC_oral history: Ivan Čičmanec

Moderný evanjelista, mystik absurdizmu. Tak vidí básnika Ján Ondruša spisovateľ a prekladateľ Ivan Čičmanec. Vypočujte si rozprávanie tohto v Nórsku žijúceho autora o Ondrušovej poézii, ktorú prirovnáva k Bachovej hudbe. Autentické spomienky výrazných osobností slovenskej literatúry vám prinášame v seriáli LIC_oral history.


01 LIC_oral history: Libuša Friedová

Jej meno by ste našli v tiráži prakticky všetkých významejších detských časopisov. Tvorbe pre deti a mládež sa však Libuša Friedová (1925 – 2017) venovala aj v rozhlase a televízii – a tiež ako autorka knižných príbehov. Jeden by sa dal nepochybne napísať aj na základe jej bohatého a pestrého života. Vypočujte si rozprávanie Libuše Friedovej v pokračovaní seriálu LIC_oral history.


01 LIC_oral history: Peter Getting

Publicista a prozaik Peter Getting je výrazný, nonkonformný a odvážny hlas súčasnej slovenskej literatúry. Taký je aj jeho projekt Studne mútne, v ktorom sa venoval postojom osobností slovenského umenia zoči-voči totalitnej moci v období druhej svetovej vojny. Jeho rozprávanie vám prinášame v pokračovaní seriálu LIC_oral history.


02 LIC_oral history: Peter Getting

V prvej časti seriálu LIC_oral history s Petrom Gettingom sme si vypočuli rozprávanie autora o projekte Studne mútne, v ktorom autor spracoval tému kolaborácie slovenských umelcov s predstaviteľmi totalitnej moci počas druhej svetovej vojny. Dnes si vypočujeme spisovateľovo svedectvo o tvorcoch, ktorí, naopak, zoči-voči totalitnej hrozbe obstáli.   


01 LIC_oral history: Samo Marec

Jeho trefné, úderné texty poznáte najmä z blogov, sociálnych sietí a novín. Samo Marec aj však veľmi aktívny aj v oblasti literárneho prekladu a pod nejednu knihu sa podpísal aj ako autor. Vyrastal v Tatrách, vďaka ktorým spoznal už ako malý pravý význam „sloboda“. A hoci žije už veľa rokov v Bratislave, pri nahrávaní seriálu LIC_oral history sa rozrozprával najmä o živote pod našimi veľhorami. 

  • LIC_Oral history - 0