LIC_Oral history

Projekt LIC_Oral history vznikal v rokoch 2014 – 2018 pre potreby Literárneho informačného centra. Realizoval ho spisovateľ Daniel Hevier so synom Danielom. LIC_Oral history je kolekcia viac ako tridsiatich rozhovorov so slovenskými autormi. Poskytuje historické, literárne a osobné informácie, podávané ústne jednotlivcami ako subjektmi i objektmi kultúrnych dejín. Kumuluje tak generačnú aj medzigeneračnú skúsenosť ako ustavičnú cirkuláciu zážitkov, nálad, procesov tvorby a jej reflexie. Jedinečné postoje sú prezentované osobitým jazykom a vnútornými svetmi, ktoré sa v ňom zrkadlia. Podcasty budú pravidelne pokračovať každý piatok na webstránke LIC. Niektoré osobnosti budú mať viacero podcastov, v ktorých postupne poodkryjú svoje bytostné myšlienkové zázemie, skúsenosti a postoje v intencii svojich životov.  

   

 LIC_oral history: Albert Marenčin

 LIC_oral history: Peter Krištúfek

 LIC_oral history: Michaela Jurovská

 LIC_oral history: Dušan Mitana

LIC_oral history: Mila Haugová

 


01 LIC_oral history: Albert Marenčin

„Všetko, čo robím, robím pomaly“ je myšlienkovou pozvánkou do vnútorného sveta prozaika, básnika, scenáristu, surrealistu a kolážistu Alberta Marečina (1922 – 2019). Dozviete sa, že celok môže byť aj koláž, niektoré poznámky majú veršovanú podobu a spontaneita je možná iba z vlastnej vôle. Vypočujte si vyznanie tvorcu, pre ktorého literatúra predstavuje podstatnú časť života.


02 LIC_oral history: Albert Marenčin

Albert Marenčin poslucháčom v ďalšom dieli série LIC_oral history ponúka vhľad do svojho vnútorného bytia cez postavu otca. Otec poznamenal jeho myslenie a cítenie, nielen keď bol malým chlapcom, ale aj keď sa sám stal otcom a neopúšťal ho na celej jeho ceste životom. Rovnako nezastupiteľná bola pre Marenčina aj rodina, ktorá mu napriek peripetiám a útrapám poskytovala azyl. Rodičovská láska bola neviditeľnou istotou, ku ktorej sa často vracal. Ponorte sa do spomienok Alberta Marenčina v našej podcastovej sérii.  


03 LIC_oral history: Albert Marenčin 

V ďalšej časti LIC_oral history, ktorú nahrávali Daniel Hevier a Daniel Hevier ml., Albert Marenčin rozpráva o začiatkoch svojho umeleckého videnia. Kľúčové zážitky sa do neho vpečatili na celý život. Napríklad žlté topánky alebo stretnutie s Deziderom Sternom v Prešove. Pre budúceho scenáristu a filmára, ktorý spolupracoval s takými významnými osobnosťami ako Stanislav Barabáš, Štefan Uher, Martin Hollý, Leopold Lahola, Dušan Hanák, Elo Havetta či Juraj Jakubisko, to boli obrazy, prežité vo vlastnej réžii, v koži autora.


04 LIC_oral history: Albert Marenčin

V ďalšom podcaste série LIC_oral history (podcast č. 4), ktorú nahrávali Daniel Hevier a Daniel Hevier ml. sa dozviete o stretnutí Alberta Marenčina s Allainom Robbe-Grilletom. Film mal premiéru v Paríži, v marci 1968. Grillet bol hlavným predstaviteľom tzv. francúzskeho nového románu. Poukazoval na nejednoznačnosť skutočnosti, popretkávanej klamstvom ako manipulačnou technikou moci. V jednej z filmových scén nemecký dôstojník číta denník Pravda s dátumom bratislavskej premiéry, 21. august 1968, keď Slovensko okupovali vojská Varšavskej zmluvy.

 


05 LIC_oral history: Albert Marenčin

V ďalšej časti LIC_oral history, ktorú nahrávali Daniel Hevier a Daniel Hevier ml. sa dozviete o zaujímavostiach patafyziky, nielen na Slovensku. Hoci Albert Marenčin považoval patafyziku za druh recesie, zároveň bol jej regentom, pretože vytvárala živnú pôdu pre riešenie absurdných situácií absurdnými prostriedkami. Pomyselným vrcholom patafyziky je komédia Alfreda Jarryho Kráľ Ubu, ktorú Marenčin preložil. Kráľ Ubu sedí na smetisku moci, pýchy a obžerstva ako pudových tendencií sveta, z ktorých sa vytráca rozum.


01 LIC_oral history: Peter Krištúfek

Pokračovanie projektu LIC_oral history s Petrom Krištúfkom. Málokedy sa stretnú hneď dva výrazné talenty v jednej osobe v takej miere, ako u Petra Krištúfka (1973 - 2018). Spisovateľ a filmár sa podpísal pod celý rad úspešných dokumentárnych a publicistických formátov, jeden celovečerný film a viacero poviedkových zbierok a románov. Špeciálne postavenie má v jeho literárnej tvorbe dvojica kníh, ktoré spája hlboký záujem o históriu stredoeurópskeho kultúrneho priestoru, ale aj vlastnej rodiny - román Dom hluchého a experimentálny Atlas zabúdania, na ktorých pracoval priebežne popri svojej režijnej práci niekoľko rokov. A práve o podobnostiach a rozdieloch medzi filmovou a literárnou tvorbou, sa zhováral so spisovateľom Danielom Hevierom.


02 LIC_oral history: Peter Krištúfek

Veľa spisovateľov sa v súvislosti so svojou tvorbou priznáva k istému, veľmi špecifickému, druhu zberateľstva: v ich dielach možno nájsť myšlienky, témy, slová, vety, či celé rozhovory, ktoré "zozbierali" vo svojom bezprostrednom okolí a neskôr použili pri písaní. U Petra Krištúfka však malo zberateľstvo aj iný, tradičnejší rozmer. Záujem o dávne, často až bizarné artefakty a diela, sa koniec koncov tiahne aj celou jeho autorskou tvorbou. Vypočujte si, čo o svojej zberateľskej váčni prezradil Danielovi Hevierovi počas nahrávanie série LIC_oral history.    


03 LIC_oral history: Peter Krištúfek

Hovorí sa, že jedným zo základov spisovateľského remesla je veľa čítať. Peter Krištúfek patril nepochybne k tým, ktorí toto pravidlo vo svojom tvorivom živote potvrdzovali. Jeho knižnica bola bohatá na literárne postavy, žánre, ale aj historické obdobia a rôzne kuriozity. Aké knihy mal najradšej Peter Krištúfek - čitateľ?    


04 LIC_oral history: Peter Krištúfek

V pestrej a bohužiaľ predčasne uzavretej tvorbe spisovateľa a filmového režiséra Petra Krištúfka, sa žánrovým vymedzeniam azda najviac vzpiera jeho Atlas zabúdania. Kniha, ktorá prehovorila o dejinách Slovenska a strednej Európy v 20. storočí celkom novým spôsobom, patrila zároveň k priekopníkom spolufinancovania vydavateľských projektov prostredníctvom fanúšikovských príspevkov, takzvaného crowdfundingu. Odbornú aj laickú obec však zaujala predovšetkým nápaditou hrou s dobovými dokumentami: listami, tlačovinami, ale aj úradnými záznamami. Ako si na zrod tejto idey, ako aj jej rozvíjanie, spomína jej autor?    


01 LIC_oral history: Michaela Jurovská

Michaela Jurovská patrí k našim popredným prekladateľkám z francúzštiny. Jej podpis nájdeme pod celým radom vynikajúcich prozaických a esejistických diel, ale aj divadelných hier a na konte má množstvo ocenení. Vypočujte si, ako v seriáli LIC_oral history spomína na svoju cestu k francúzštine.


02 LIC_oral history: Michaela Jurovská

Cesta Michaely Jurovskej k prekladateľskému povolaniu odráža v značnej miere aj situáciu prekladovej literatúry na Slovensku v druhej polovici 20. storočia. O tom, že to najmä po roku 1968 nebolo s vydávaním zahraničnej literatúry u nás jednoduché, svedčia aj autentické spomienky tejto uznávanej prekladateľky a milovníčky francúzskej kultúry.


01 LIC_oral history: Dušan Mitana

Spisovateľ Dušan Mitana sa do slovenskej kultúry zapísal nielen svojimi nezabudnuteľnými poviedkami a románmi, ale aj silnými priateľstvami, ktorých sila a význam ďaleko presiahli hranice literatúry. Medzi tie najintenzívnejšie a najpevnejšie patrilo jeho celoživotné priateľstvo s hudobníkom Mariánom Vargom. V pokračovaní projektu LIC_oral history, v ktorom prinášame autentické svedectvá výrazných postáv literárneho života u nás, Dušan Mitana spomína na chvíľu, kedy sa s legendárnym hudobníkom spoznali, aj na ich nekonečné nočné telefonáty.


02 LIC_oral history: Dušan Mitana

To, že hudobník Dežo Ursiny našiel svoj zrelý umelecký výraz v slovách Ivana Štrpku, je dobre známe. Menej známe je už to, kto za týmto vzácnym hudobným spojením stál...  Vypočujte si pokračovanie seriálu LIC_oral history s Dušanom Mitanom.


03 LIC_oral history: Dušan Mitana

Literárne začiatky Dušana Mitanu sa spájajú s časopisom Mladá tvorba. V rovnakom období, koncom šesťdesiatych rokov, sa u spisovateľa rodí blízky vzťah k básnickej skupine Osamelí bežci, na obranu ktorej vystúpi ešte ako prakticky neznámy autor. Vypočujte si, ako o tomto intenzívnom období rozpráva sám Dušan Mitana v pokračovaní seriálu LIC_oral history.


03 LIC_oral history: Dušan Mitana

Literárne začiatky Dušana Mitanu sa spájajú s časopisom Mladá tvorba. V rovnakom období, koncom šesťdesiatych rokov, sa u spisovateľa rodí blízky vzťah k básnickej skupine Osamelí bežci, na obranu ktorej vystúpi ešte ako prakticky neznámy autor. Vypočujte si, ako o tomto intenzívnom období rozpráva sám Dušan Mitana v pokračovaní seriálu LIC_oral history.


01 LIC_oral history: Mila Haugová

 

Len nedávno si poetka Mila Haugová prebrala prestížnu cenu, ktorú udeľujú organizátori literárneho festivalu Vilenica v Slovinsku. Zaradila sa tak medzi také spisovateľské osobnosti ako Milan Kundera, Claudio Magris, či Olga Tokarczuk. Napriek medzinárodným úspechom však trávi Mila Haugová svoj čas najradšej vo svojom dome a záhrade v Zajačej doline, na mieste, ktoré zohralo zásadnú úlohu nielen v jej osobnom dozrievaní, ale aj v tvorbe.  

 

  • LIC_Oral history - 0