Svět knihy Praha 2013 - ľudia

Podujatia – Ľudia – Knihy

 

Viera Anoškinová

Od roku 2001 bola riaditeľkou galérie, zameranej predovšetkým na grafickú tvorbu a knižnú ilustráciu. Je kurátorkou výstav na Slovensku i zahraničí, ako aj autorkou viacerých odborných článkov a spoluautorkou kníh. Je členkou  poroty Najkrajšia kniha Slovenska a poroty Ceny Trojruža a Ceny Ľudovíta Fullu. Od roku 2007 je koordinátorkou Medzinárodného sympózia BIB. V  BIBIANE, medzinárodnom dome pre deti pracuje od roku 2007 na Sekretariáte Bienále ilustrácií Bratislava. Od roku 2010 je vedúcou Sekretariátu Bienále ilustrácií Bratislava.


Antonín Bajaja (1942)

Významný moravský spisovateľ a publicista. Pôvodne zootechik, neskôr rozhlasový a časopisecký redaktor, od r. 2011 člen Rady ČTV. Držiteľ viacerých literárnych ocenení vrátane prestížneho ocenenia Magnezia Litera 2004 za román Zvlčení.


Anton Baláž (1943)

Anton Baláž, prozaik, publicista, autor filmových scenárov a rozhlasových hier. V r. 1993 – 94 bol poradcom prezidenta. Zaoberá sa spoločenskými problémami; po r. 1990 sa v jeho tvorbe odzrkadľuje groteskné vnímanie reality Tábor padlých žien, 1993 (po česky Ivo Železný,1998preklad E. Charous), Kronika šťastnejších zajtrajškov, 1997, neskôr dominuje téma holokaustu a osudov tých, čo prežili (Ofélia nie je mŕtva,  rozhlasová hra, 2003; Transporty nádeje, 2010). V najnovšom románe Prehovor, Ezechiel! (2012) približuje životný a tvorivý príbeh evanjelického kňaza, intelektuála európskeho formátu, sociológa kultúry, spolutvorcu modernej slovenskej orientalistiky, prekladateľa z hebrejčiny a gréčtiny Jána Lajčiaka. Pri jeho písaní využil novoobjavený osobný archív Jána Lajčiaka.


Ireney Baláž (1944)

Slovenský básnik a esejista. V súčasnosti žije v Bratislave a venuje sa písaniu a organizovaniu literárneho života. Knižne debutoval básnickou zbierkou Fresky(1996), ktorá jednoznačne ukázala, že je tvorcom hĺbavej reflexie. Vo svojej ďalšej básnickej tvorbe analyzuje problematiku ľudskej osamelosti, hľadania lásky a porozumenia, neskôr aj fascináciu vesmírnym svetom. Balážove básne boli preložené do viacerých jazykov, naposledy do francúzštiny. Tohto roku mu vychádza ďalšia zbierka poézie, Čas hmatu,  a kniha esejí Otázky v prítmí.


Balla (1967)

Vladimír Balla (1967), literárne meno Balla, slovenský prozaik, laureát Ceny Ivana Kraska, víťaz ceny Anasoft Litera 2012. Osobitý, originálny hlas slovenskej literatúry. Základným a prakticky nemenným stavom postáv jeho poviedok je osamelosť, ktorá sa nestráca ani vo vzťahu muža a ženy. Vydal osem kníh kratších próz a román V mene otca, za ktorý získal cenu Anasoft Litera 2012. V češtine mu vyšiel poviedkový výber Naživu (Kniha Zlín 2008, preklad M. Zelinský).


Ladislav Ballek (1941)

Prozaik, esejista, diplomat. Pôsobil ako rozhlasový a vydavateľský redaktor, v rokoch 2001 – 2008 bol veľvyslancom SR v Českej republike. Do literatúry vstúpil r. 1967 novelou Útek na zelenú lúku. Ocenenie mu priniesli najmä romány Pomocník (1977) a Agáty (1981). Ballek v nich majstrovsky využíva kolorit južného Slovenska a celú galériu plasticky vykreslených postáv. Oba romány patria k najvýznamnejším dielam modernej slovenskej prózy. Jeho zatiaľ posledný román Trinásty mesiac (1995) má opäť reflexívnejší charakter. Ballekove prózy boli preložené do mnohých jazykov vrátane češtiny.


Jozef Banáš (1948) 

Slovenský prozaik, dramatik, diplomat a politik. Jeho literárna tvorba sa začína už roku 1978 televíznymi scenármi, pokračuje filmovými scenármi a divadelnými hrami. Známy je však najmä románmi z posledného obdoba po ukončení politickej kariéry: Idioti v politike (2007), Zóna nadšenia (2008, po česky 2009), Zastavte Dubčeka! (2009, po česky 2011), Kód 9 (2010), Sezóna potkanov(2011), Posledná nevera (2012). Píše aj eseje a politické úvahy. Každá kniha, ktorú napísal, sa zaradila k najpredávanejším na Slovensku. Vďaka románu o Alexandrovi Dubčekovi sa stal aj najpredávanejším slovenským autorom v Čechách. Jeho román Zóna nadšenia vyšiel v nemeckom a hindskom preklade. Aktuálne pracuje na svojej desiatej knihe Kód 1, v ktorej stopuje minulosť Ježišovho pobytu v Indii. Kniha by mala vyjsť na jeseň 2013 vo vydavateľstve Ikar.


Adriena Bartošová

Adriena Bartošová patrí k najrešpektovanejším speváckym a skladateľským osobnostiam na našej hudobnej scéne. Počas svojej dlhoročnej koncertnej praxe konzultuje s významnými speváckymi osobnosťami a pedagógmi, napríklad s džezovou speváčkou Pascal von Wroblevski, profesorkou Lukréciou Bílkovou, Janou Koubkovou, Petrom Lipom a pod. V roku 1991 vyšiel Adriene Bartošovej prvý autorský CD -- album Harmony of Rain (Dážď) a speváčka bola následne v roku 1992 nominovaná na speváčku roku. 
V rozmedzí rokov 1992 - 1998 vydala ďaľšie CD: Blue Afternoon (1992), Mais que nada (1996, Opus) a Adriena (1998, EMI). 
V roku 1994 získala Adriena Bartošová Cenu Ladislava Martoníka, ktorú udeľuje Slovenský hudobný fond za tvorbu a interpretáciu v oblasti slovenského džezu. 
V roku 2000 jej vyšlo CD Confession (EMI) a v roku 2002 CD Už viem (Milénium).


Mária Bátorová (1950)

Mária Bátorová je popredná slovenská literárna vedkyňa, ktorá vo svojich monografiách a štúdiách reflektuje problematiku tabuizovaných tém slovenskej literárnej histórie 20. storočia, novou komparatistickou metódou pomenúva miesto slovenskej literárnej moderny v kontexte európskej literárnej moderny a zaoberá sa aj súčasnou slovenskou a nemeckou literatúrou a kultúrou. Známa je aj ako autorka umeleckej literatúry, v ktorej ako jedna z prvých zobrazila epickým spôsobom udalosti Nežnej revolúcie (november 1989). Diela Márie Bátorovej vyšli nielen v slovenčine, ale aj vo viacerých svetových jazykoch.


Jana Beňová (1974)

Poetka a prozaička, originálny hlas slovenskej literatúry. Študovala divadelnú dramaturgiu na VŠMU v Bratislave, v súčasnosti je v slobodnom povolaní. Vydala tri knihy poézie  a štyri prozaické knihy, medzi nimi  roku 2008 román Plán odprevádzania (Café Hyena), ktorý v druhom vydaní – a s obráteným názvom Café Hyena (Plán odprevádzania) – získal  Cenu Európskej únie za literatúru (2012). V českom preklade  Miroslava Zelinského vyšiel vo vydavateľstve Paseka r. 2010. Beňovej najnovší román sa volá Preč! Preč! (2012).


Miroslava Biznárová

Riaditeľka neziskovej organizácie Osmijanko pôsobila ako manažérka vo vydavateľstve BUVIK. V roku 2003 založila so šéfredaktorkou vydavateľstva Máriou Števkovou organizáciu Osmijanko a spoločne vypracovali celoslovenský čitateľský projekt Čítame s Osmijankom – pridaj sa aj ty! zameraný na rozvoj čitateľskej gramotnosti žiakov prvého stupňa ZŠ. Organizuje semináre pre pedagógov cielené na rozvoj zážitkového čítania a čítania s porozumením, tvorivé dielne pre deti.  

V roku 2012 zorganizovala výstavu Osem rokov s Osmijankom, ktorá dokumentuje osem ročníkov úspešného celoslovenského projektu.


 

Petr Borkovec (1970)

Český básnik, prozaik, prekladateľ, vydavateľ. V súčasnosti vyučuje na Literárnej akadémii v Prahe, je redaktorom vydavateľstva Fra a dramaturgom kaviarne Fra, v ktorej od roku 2011 pravidelne vystupujú aj slovenskí autori.


Ivona Březinová (1964)

Pracovala na katedre bohemistiky a venovala sa predovšetkým českej literatúre 19. a 20. storočia a literatúre pre deti a mládež. Napísala niekoľko desiatok úspešných knižiek pre deti a mládež, jej poviedky sú vysielané v detských reláciách na stanici Český rozhlas 2. V súčasnosti vedie seminár tvorivého písania na literárnej akadémii. Od roku 1982 je členkou IBBY a a od roku 1999 členkou Obce českých spisovateľov.

Za knižku O kočce Kačce bola autorke udelená Zlatá stuha 1999. Toto prestížne ocenenie získala aj za knihy Volám sa Ester, Volám sa Alica a Začarovaná trieda, ktorá bola nominovaná na cenu Magna Litera 2003 a zapísaná na Čestnú listinu IBBY.


 

Ľubomír Bukový

Narodil sa v roku 1984 v Martine. Vyštudoval herectvo na VŠMU v Bratislave, na študentskom festivale Zlomvaz v Prahe získal cenu za najlepší herecký výkon. Dva roky bol členom Štátneho divadla v Košiciach, teraz účinkuje vo viacerých divadlách: Slovenskom národnom divadle, v Aréne či Štúdiu 12, ale aj pražskej Arche. Patrí aj k často obsadzovaným filmovým hercom, výraznú rolu stvárnil napr. vo filme Jiřího Chlumského Nedodržaný sľub.


Eva Cíferská (1954)

Pôsobila vo vydavateľstve Mladé letá, ako tajomníčka Kruhu priateľov detskej knihy na Slovensku. V súčasnosti pracuje v BIBIANE ako vedúca Oddelenia knižnej kultúry a Sekretariátu Slovenskej sekcie IBBY. Do jej pôsobnosti patrí organizovanie celoslovenských podujatí Dni detskej knihy, súťaže Najkrajšie knihy Slovenska, Najkrajšie a najlepšie detské knihy jari, leta, jesene a zimy na Slovensku a odborné semináre. Píše recenzie detských kníh, informačné texty o odborných podujatiach, rozhovory v odborných časopisoch, personálne a výberové bibliografie autorov pre deti a mládež. Podieľa sa na príprave výstav, katalógov a odborných publikácií.


Peter Cmorík (1980)

Trojnásobný držitel Zlatého slávika, víťaz súťaže Slovensko hľadá Superstar II  (2006). Po ukončení hudobného vzdelania a štúdia na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici vyučoval hru na klavíri a gitare na umeleckej škole. Po získaní titulu Superstar vydal svoje prvé CD s názvom Nádherný deň. Účinkoval aj v muzikáli Traja mušketieri v postave d´Artagnana. V roku 2007 vydal druhé CD s názvom Žijem, ako viem.


Ján Čarnogurský (1944)

Významný slovenský politik, obhajca náboženských aktivistov a disidentov.  Po nežnej revolúcii založil Kresťanskodemokratické hnutie a v rokoch 1991 – 92 bol predsedom slovenskej vlády.


Peter Čisárik (1958)

Scénograf, ilustrátor, výtvarník, pedagóg.  Študoval scénografiu a bábkarstvo na DAMU v Prahe. Pracoval v Bábkovom divadle v Košiciach ako scénograf, v súčasnosti je pedagógom na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach. Knihy z Čisárikovej ilustračnej dielne sú vždy kultúrnou udalosťou a väčšina z nich získala  ocenenia v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska.  V roku 1990 to bola knižka Snehuliacke ostrovy Jána Uličianskeho, v roku 1993 Máme Emu (Ján Uličiansky), v roku 1996 Veverička Veronka (Ján Uličiansky), v roku 2000 Vkladná knižka rozprávok a básničiek (Jozef Mokoš), v roku 2002 Pán Prváčik (Ján Uličiansky). Knižka Márie Ďuríčkovej O Guľkovi Bombuľkovi (2009) vyšla v anglickej a talianskej jazykovej mutácii.


Dušan Dušek (1946)

Prozaik, básnik, scenárista, autor kníh pre deti. Dušan Dušek patrí k najlepším autorom poviedok. Jeho prozaické umenie je založené na hlbokom poznaní ľudskej duše. Vo svojich prózach využíva humor, iróniu, množstvo slovných hračiek a bonmotov. Je autorom mnohých kníh pre deti a mládež, z nich najznámejšie sú knižky o dobrodružstvách Pištáčika a Babka na rebríku. Napísal dve básnické zbierky. Jeho poviedková kniha Holá veta o láske ho vyniesla medzi finalistov literárnej súťaže Anasoft litera za rok 2011. Kniha Pešo do nebavychádza v českom preklade Miroslava Zelinského (2013). Vo filme spolupracoval s režisérom Dušanom Hanákom, s ktorým napísal scenáre k jeho dvom filmom, Ružové sny a Ja milujem, ty miluješ, s režisérom Martinom Šulíkom je spoluautorom scenára filmu Krajinka.


Magdaléna Fazekašová

 

Vydavateľka, redaktorka. Dvadsať rokov pracovala vo vydavateľstve Perfekt. Od roku  2011 vedie vlastné vydavateľstvo Trio Publishing, v ktorom sa sústreďuje na vydávanie diel pôvodných autorov detskej literatúry aj beletrie a literatúry faktu pre dospelých.  Jej edícia Analfabeta Negramotná/Čítame s porozumením, ktorú pripravuje so známou literárnou vedkyňou Timoteou Vráblovou, pomáha učiteľom, výchovným pracovníkom, rodičom, knihovníkom, ale predovšetkým deťom vnímať čítaný text s porozumením. Viacero jej kníh získalo ocenenia v súťaži BIBIANY.


Ľubomír Feldek (1936)

Básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ Ľubomír Feldek patrí k významným a známym slovenským spisovateľom súčasnosti. V kontexte detskej literatúry je vnímaný ako jeden z vedúcich predstaviteľov generácie detského aspektu, ktorá v 60. rokoch konštituovala modernú slovenskú literatúru pre deti a mládež. Jeho poetika je založená na hravej fantázii a obraznosti. Jeho tvorba je inšpirovaná českým poetizmom, najmä poéziou Vítězslava Nezvala. Okrem vlastnej tvorby sa venoval i prekladom z modernej svetovej poézie a klasických dramatických diel.


 

Lucia Gardin

Fotografka známa portrétmi významných hercov, spisovateľov a umelcov. Narodila v Bratislave 31. mája 1968 v slovensko – talianskej rodine. Navštevovala Konzervatórium Santa Cecilia v Ríme a študovala na Filozofickej fakulte Univerzity La Sapienza v Ríme. Od roku 1989 sa naplno venuje fotografovaniu. Jej fotografie boli publikované vo významných talianskych i zahraničných mesačníkoch a týždenníkoch, ako Venerdi di Repubblica, Io Donna a Sette del Corriere della Sera, „A“, Vanity Fair, Time, Marie Claire, Playboy, Grazia, Vogue a v ďaľších. Lucia Gardin získala početné ocenenia v Taliansku aj v zahraničí, medzi nimi v roku 2009 prvú cenu za portrétovú fotografiu na 6. ročníku významnej súťaže Venice Movie Stars-Jaeger-Le Coultre Award. Žije a tvorí medzi Rímom a Bratislavou.


Marián a Martin Geišbergovci

Otec a syn, dvojica charizmatických umelcov -- talentovaný hudobník, spevák a dramaturg Martin Geišberg a jeho otec, herec, spisovateľ, pesničkár, spevák a skladateľ, Marián, tvoria spolu výnimočné hudobné duo. Ich hudba je charakteristická jedinečnou hudobnou poetikou, ktorá rozosmeje, rozplače, roztancuje a zanechá v človeku krásny, nezabudnuteľný zážitok.


Marian Grupač (1973)

Prozaik a básnik, patrí medzi etablovaných autorov. Pracuje ako vedecký pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej v Martine a od roku 2000 je redaktorom časopisu pre mladú literatúru a umenie Dotyky. Básne, poviedky, články a recenzie publikoval vo viacerých literárnych časopisoch. Vydal päť prozaických titulov a štyri básnické zbierky. V roku 2012 mu vyšla najnovšia kniha, zbierka poviedok Poltvin.


Michal Habaj (1974)

Básnik, prozaik a literárny vedec. Od r. 2002 je vedeckým pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, špecializuje sa na modernu a avantgardu. Básnicky debutoval r. 1997 zbierkou 80-967760-4-5. Neskôr publikoval pod pseudonymom Anna Snegina. Typické je preňho erudované a zároveň hravé písanie, podvracanie ustálených básnických konvencií. Ukážky z jeho tvorby boli preložené do angličtiny, češtiny, maďarčiny a slovinčiny.


Mila Haugová (1942)

Významná slovenská poetka a prekladateľka, prvá dáma slovenskej poézie. Hlavnou témou jej básní je láska medzi mužom a ženou. Svoje videnie sveta sprostredkúva čitateľovi prostredníctvom asociácií z ríše rastlín, antiky a európskej kultúry. Vydala viac ako 20 kníh poézie, najnovšou zbierkou je Záhrada, labyrint, hniezdo (2012). Prekladá poéziu najmä z angličtiny a nemčiny (S. Plathovú, I. Bachmannovú, P. Celana, G. Trakla a ďalších básnikov).


Markéta Hejkalová (1960)

V druhej polovici deväťdesiatych rokov bola konzulkou a kultúrnou atašé na českom veľvyslanectve vo Fínsku. Dnes pracuje pre rodinné nakladateľstvo Hejkal, prekladá do češtiny diela Miku Waltariho a každoročne organizuje Podzimní knižní trh v Havlíčkovom Brode. Pod dievčenským menom Pražákovávydala novelu Mimo mysu. V nakladateľstve Hejkal vydala v roku 1994 knižku pre deti Šli myšáci do světa a román Ženy a cizinci na konci tisíciletí (2002), Vždycky jedna noc (2004), Slepičí lásky (2006), Kouzelník z Pekingu (2008).


Daniel Hevier (1955)

Neuveriteľne tvorivý multižánrový umelec -- básnik, prozaik, esejista, textár, autor kníh pre deti, maliar a ilustrátor, prekladateľ, vydavateľ, organizátor literárnych podujatí a seminárov tvorivého písania. Autor nespútanej fantázie a jazykovej imaginácie. Od roku 1992 vedie vlastné vydavateľstvo Hevi. Debutoval zbierkou básní Motýlí kolotoč (1974) a odvtedy vydal desiatky, ba až stovky kníh, medzi nimi je aj Vianočná pošta (2011, po česky Práh 2012, preklad M. Vopěnka) a najnovšie Ťahák na básne (LIC 2013).


Elena Hidvéghyová-Yung (1970)

Poetka, prozaička, prekladateľka, sinologička. Zdrojom jej inšpirácie sú sny, alegórie a rozprávky. Vyštudovala čínštinu a pôsobila v Ústave orientalistiky SAV, kde sa venovala štúdiu čínskej dekadentnej literatúry. Niekoľko rokov strávila na študijnom pobyte v Číne. Vydala zbierky básní Prasestre (2006) a Homme fatal  (2008). Spodný prúd jej poézie odkazuje na kresťanstvo a jeho myšlienkové hodnoty. Napísala aj román s autobiografickými črtami Dážď slivkových kvetov(2011). Venuje sa  prekladom starej i modernej čínskej literatúry (Liu Xie, Gao Xingjian, Yu Hua, Shen Congwen a i.).


Anton Hykisch (1932)

Slovenský prozaik, dramatik a autor literatúry pre deti a mládež. Po okupácii Československa sovietskymi vojskami roku 1968 musel pre svoje politické postoje opustiť pracovisko a nesmel publikovať. V rokoch 1992 – 1997 bol veľvyslancom Slovenskej republiky v Kanade. Do literatúry vstúpil ako príslušník generácie, ktorá zásadne odmietla kánony socialistického realizmu. Spomedzi jeho bohatej prozaickej tvorby, v ktorej sa venuje aj histórii, sú zaujímavé romány Milujte kráľovnú (2012, 4. vyd.), Spomeň si na cára (2007), Rozkoše dávnych čias(2009). Je to historicko-politický román o roku 1968 a o dosahu vtedajších udalostí na spoločnosť.


Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921)

Slovenský básnik, dramatik, prekladateľ a čestný predseda Matice slovenskej. K jeho najznámejším lyrickým cyklom patria Žalmy a hymny (1885 – 96), Stesky (1903) a Krvavé sonety (1914 – 18).  Okrem desiatky zbierok básní sú v povedomí slovenskej kultúry epické diela Hájnikova žena (1884 – 86), Bútora a Čútora (1888), Ežo Vlkolinský (1890) a ďalšie. Z dramatickej tvorby je jeho poslednou dráma Herodes a Herodias (1909). Hviezdoslav patrí k emblematickým tvorcom slovenskej klasiky.


Zuzana Jarošová

Výtvarná publicistka, kritička, scenáristka a filmová dokumentaristka, od roku 2006  Generálna komisárka  BIB a Predseda Medzinárodného komitétu  BIB.  Ako výtvarná kritička a publicistka pôsobila vo viacerých masmédiách (Literárny týždenník, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia ). Pre Slovenskú televíziu ako scenáristka a producentka  realizovala viacero magazínov a dokumentárnych filmov o výtvarnom umení. Magazín ATELIÉR bol ocenený na festivale ART FILM TRENČIANSKE TEPLICE v roku 2004  ako  najkreatívnejší TV program. Jej ďalší autorský projekt  – dokumentárny  film SVET JE KRKVÁŽ získal v roku 2012  PRIX JURY na Medzinárodnom festivale v Telči. Realizovala aj dokumentárne  filmy o BIB.


Jana Juráňová (1957)

Slovenská spisovateľka, dramaturgička, prekladateľka. Je autorkou viacerých rozhlasových hier a pásiem, divadelných hier. Kniha Orodovnice (Aspekt 2006) bola nominovaná na literárnu cenu Anasoft, podobne ako aj ďalšie dve knihy román Žila som s Hviezdoslavom (2008) a Lásky nebeské (2010). V roku 2012 vydala knihu rozhovor s Agnešou Kalinovou pod názvom Mojich 7 životov. V roku 1992 s Janou Cvikovou a ďalšími ženami založila feministický vzdelávací a publikačný projekt Aspekt. Pôsobí aj ako externá odborná a jazyková redaktorka v Divadelnom ústave.


Rudolf Jurolek (1956)

Básnik a vydavateľ, osobitý zjav v slovenskej poézii. V roku 1992 založil v Námestove vydavateľstvo poézie Solitudo. Vydavateľskej činnosti sa venuje dodnes. Knižne vydal sedem zbierok básní, naposledy Smrekový les (2009). Jeho poézia sa vyznačuje introspektívnym pozorovaním sveta a je pokusom o nepretržitý kontakt s neviditeľnými vecami.


Jozef Karika (1978)

Slovenský prozaik a novinár. Zameriaval sa na politické a investigatívne reportáže. Je autorom desiatich kníh. Najnovším románom je titul Na smrť(2012). Je držiteľom Ceny Literárneho fondu za publicistiku a niekoľkých ďalších novinárskych i literárnych ocenení. Na Slovensku a v Čechách mu vyšli knihy Zóny tieňa (2005), Mágia peňazí (2007), Kurz praktickej mágie pre začiatočníkov(2007), KPMPZ (2007) a Brány Meonu (2009). V USA mu vyšla kniha esejí Liber 767.


Ľubica Kepštová (1960)

Spisovateľka, prekladateľka, redaktorka, literárna kritička. Študovala filozofiu a estetiku na FFUK v Bratislave. Od roku 1989 pracuje ako redaktorka časopisu Slniečko. Je autorkou knižiek poézie pre deti: Komínový panáčik (2001) a Bola raz jedna škola a iné školoviny (2012). Ako autorka a prekladateľka sa podieľala na tvorbe leporel, obrázkových knižiek a antológií pre deti. Napísala aj knihu poézie pre dospelých  Moje srdce má prázdniny (2008). Je spoluautorkou albumu tvorcov detskej knihy Umenie pre deti (1999) a Slovníka slovenských spisovateľov pre deti a mládež (2005). Je zostavovateľkou a spoluautorkou odbornej publikácie Slovenská detská kniha (2008), ktorá vyšla v anglickej a talianskej mutácii. Publikuje recenzie, rozhovory a eseje v odborných časopisoch.


Laco Kerata (1961)

Básnik, spisovateľ, herec, režisér, kabaretiér. V roku 1991 s Blahom Uhlárom a M. Karáskom založili v Bratislave alternatívne a kultové Divadlo Stoka. Okrem práce v divadle spolupracuje so Slovenským rozhlasom. Vydal dve básnické zbierky: Hriešny spánok (1991) a autorský výber Prišiel som, videl som... (2000), zbierok humoristických próz Mám sa (2004) a Malé domov (2013). V roku 2009 mu vyšiel románový debut Zlý herec (po česky Větrné mlýny 2012, preklad Miroslav Zelinský).


Ivan Klíma (1931)

Prozaik, dramatik a publicista, významná osobnosť českej literatúry 20. storočia. Bol redaktorom Literárnych listov a Listov a po roku 1968 nesmel pracovať vo svojom povolaní a bol na zozname zakázaných autorov. Od svojho debutu v roku 1960 napísal niekoľko desiatok prozaických diel a desať divadelných hier.


Jozef Kollár (1960)

Vyštudoval žurnalistiku na FFUK v Bratislave. Bol reportérom týždenníka Kamarát a neskôr reportérom denníka Nový čas. V súčasnosti pracuje ako editor.


Monika Kompaníková (1979)

Prozaička, novinárka, výtvarníčka. Absolvovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, v súčasnosti je v slobodnom povolaní.  Začala publikovať časopisecky a zúčastnila sa súťaže Poviedka (2001). Knižne debutovala v roku 2002 knihou krátkych próz s názvom Miesto pre samotu, za ktorú získala Cenu Ivana Kraska. Novela Biele miesta bola nominovaná na cenu Anasoft litera 2007. V roku 2008 získala Cenu Nadácie Tatra banky pre mladých tvorcov. V roku 2010 vydala svoj prvý román s názvom Piata loď (po česky Pátá loď, Větrné mlýny 2012, preklad Kateřina Tučková), za ktorý získala prestížnu cenu Anasoft litera 2011. Poviedky M. Kompaníkovej boli preložené a publikované v Nemecku, Poľsku, Srbsku, Chorvátsku, Bulharsku, Rakúsku, Maďarsku a v Čechách.


Vladimír Král (1974)

Ilustrátor, scénický výtvarník, grafický dizajnér a režisér animovaných televíznych spotov. Študoval na Katedre animovanej tvorby  FTF VŠMU v Bratislave. Ako autor bábkovej scénografie a priestorového riešenia sa predstavil na pôde BIBIANY, medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave, v bábkových predstaveniach Betlehémske rozprávky (1998), Veľký primáš Baro (2002),  pri realizácii výstav Naše Vianoce na skle maľované (1999) a  Najkrajšie knihy Slovenska 2000 – 2007. Medzi jeho najúspešnejšie ilustrované knihy patria Astík a Obík  Kristíny Vulganovej (2001),  Analfabeta Negramotná  Jána Uličianskeho (2011) a Vianočné mystérium Josteina  Gaardera (2012).


Peter Krištúfek (1973)

Prozaik, scenárista a režisér. Vyštudoval filmovú a televíznu réžiu, pracoval ako moderátor vo viacerých rádiách, v súčasnosti sa venuje režijnej a literárnej tvorbe. Vydal tri zbierky poviedok, zbierku poézie a tri romány. Prvý román Šepkár (2008) bol nominovaný na Cenu európskej únie za literatúru a na cenu Anasoft Litera 2008. Druhý román, Blíženci a protinožci (2010), bol finalistom súťaže Anasoft Litera 2010. Najnovší román Dom hluchého, ktorý  rozpráva o búrlivých dejinách Slovenska v 20. storočí, vyšiel v decembri 2012. Krištúfek nakrútil vyše 20 autorských televíznych dokumentárnych filmov, dlhometrážny dokument Momentky o  Dežovi Ursinym a celovečerný film Viditeľný svets Ivanom Trojanom v hlavnej úlohe. Za svoju režijnú tvorbu získal viacero ocenení.


Martin Kučera (1958)

Bohemista a slovakista Historického ústavu Akademie věd ČR v Prahe, preložil Proglas do češtiny. Vydal: Blýskání nad Tatrou: subjektivní antologie moderní slovenské poezie (2002), Zprávy tajným inkoustem (2003), Slovenská katolická moderna jako kulturněhistorický fenomén (2003), Dialektika poezie a života. - In: V tenkej koži básnika (Laco Novomeský 1904-2004). - Bratislava : Literárne informačné centrum (2004) a ďalšie.


Juraj Kuniak (1955)

Slovenský básnik a prozaik. V roku 1990 založil vydavateľstvo Skalná ruža. Debutoval zbierkou básní Premietanie na viečka (1983), za ktorú získal Cenu Ivana Kraska. Ďalšiu zbierku, Kúsok svetového priestoru (1994), vydal o desať rokov už ako zrelý básnik. Nasledovalo ešte šesť básnických zbierok, naposledy Zápisník lyrického spravodajcu / Notebook of a Lyrical Correspondent (2008). Z prozaických titulov sú najznámejšie: Súkromný skanzen. Etudy o etniku (1993), Nadmorská výška 23 rokov (2002), Púť k sebe (2003) a  Mystérium krajiny / Mystery of Landscape (2008, spoluautor maliar Ján Kudlička). Píše aj pre deti.


Valerij Kupka (1962)

Významný rusista, básnik, prekladateľ a vysokoškolský učiteľ, neúnavný propagátor toho najlepšieho z ruskej a ukrajinskej literatúry. Pôsobí na Katedre rusistiky a translatológie Prešovskej univerzity, je významným organizátorom kultúrnych a literárnych podujatí v regióne. Doteraz vydal päť básnických zbierok, z nich dve v slovenčine (debut Nestálosť, 1994 a Líza tichšia ako kláštor, 2000), dve v ruštine a jednu v ukrajinčine. Zostavil antológiu ruskej poézie 19. a 20. storočia, ktorá pod názvom Ruská moderna (2012) prináša reprezentatívny výber z tvorby 25 básnikov. Preklady a eseje publikuje aj v literárnych časopisoch, v rozhlase a televízii.


Silvester Lavrík (1964)

Prozaik, básnik, esejista, dramatik, scenárista, textár a režisér, v súčasnosti spolupracuje ako režisér s divadlami na Slovensku aj v Čechách a ako projektový manažér Rádia Litera a Rádia Klasika. Napísal deväť divadelných hier, vydal zbierku poviedok  Allegro Barbaro (2002) a ďalšie prózy. Jeho prvý román pod názvom Zu (2011) bol nominovaný na prestížnu cenu Anasoft litera za rok 2012. Lavrík je mnohostranná tvorivá osobnosť, ktorá na seba upozorňuje nielen šírkou záberu. 

Ako hovorí jeho kolega a kamarát prozaik Karol D. Horváth: „Už som ho videl robiť všeličo. Kresliť, maľovať, modelovať, rúbať drevo, murovať, kosiť, kŕmiť, hrať, spievať, režírovať, biť sa, ženiť sa, plávať, behať… Naozaj všeličo. Všetko, pri čom som mal možnosť byť spolu s ním, malo niečo spoločné – robil to na pohľad ľahko a graciózne, ale v skutočnosti s veľkým vnútorným zaujatím a energickým vkladom. Akoby to, čo práve robí, malo vydržať naveky. No a presne tak aj píše.“


 

Jozef Leikert (1955)

Básnik, autor literatúry faktu. V rokoch 2000 – 2004 pracoval v Kancelárii prezidenta SR R. Schustera. V súčasnosti pôsobí v Historickom ústave SAV a na Katedre kulturológie FF Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Vyšlo mu deväť básnických zbierok a jedenásť titulov literatúry faktu, o. i. Miesto T. G. Masaryka v česko-slovenských dejinách (2007) a Taký bol Ladislav Mňačko (2008, po česky Slovenský literárny klub v ČR 2013, preklad M. Poláková), za ktoré získal viacero literárnych ocenení.


Boris Lenko

Absolvent Konzervatória v Žiline a VŠMU v Bratislave, vyhľadávaný sólista, ansámblový hráč a propagátor pôvodnej akordeónovej literatúry. Je víťazom a laureátom viacerých akordeónových súťaží. Od r. 1989 pôsobí na VŠMU, pravidelne koncertuje na domácich podujatiach (Melos-Étos, Večery novej hudby, BHS a ď.) i v zahraničí.


Ľuba Lesná (1954)

Novinárka, politická komentátorka, autorka kníh literatúry faktu a prozaička. Študovala na FFUK v Bratislave. Po páde totality sa stala investigatívnou novinárkou a politickou komentátorkou (o. i. v Rádiu Slobodná Európa). Za knihu Únos prezidentovho syna (1998) získala Cenu E. E. Kischa za literatúru faktu. V knihe Únos demokracie (2001) sa zaoberá kauzami, v ktorých bola zapojená SIS. V detektívnom románe Prípad medička (2007) spracovala známy prípad vraždy študentky. Vo vydavateľstve Ikar jej vychádza kniha Rozhovory s expremiérkou (2013), ktorá je kombináciou rozhovorov, ktoré vedie s Ivetou Radičovou ako jej bývalá poradkyňa, doplnených o jej vlastné postrehy, myšlienky a názory.


Věra Ludíková (1943)

Česká poetka, prozaička a esperantistka. Píše poviedky a básne, v ktorých presadzuje duchovnú poéziu. Niekoľko jej básnických zbierok bolo zhudobnených. Zbierky básní: Váhy (1992), Oni netuší (1993), Uslyšet duši (1997, v nasledujúcich rokoch preložené do 16 jazykov), Kantáta (2001), Je jaro (2002, preklad do 36 jazykov), Pošli to dál (2003), Až jednou budu se s tebou loučit, Praho (2011), Otisky vesmíru (2012), Malý básník (2013, výber z detskej poézie).


Eva Luka (1965) 

Originálny hlas slovenskej poézie, prekladateľka, vysokoškolská učiteľka. Vyštudovala japončinu a angličtinu na FF UK v Bratislave, šesť rokov strávila v Japonsku na postgradulálnych štúdiách (Sapporo a Ósaka) a tri roky učila japončinu a angličtinu v Španielsku.  V súčasnosti učí na Trnavskej univerzite.  Vydala tri zbierky poézie, najnovšia, Havranjel, vyšla r. 2011. Získala mnohé ocenenia, napríklad Cenu Ivana Kraska za debut (Divosestra, 1999), cenu Rubato či Cenu Maše Haľamovej za básnickú tvorbu. Jej poézia je vášnivá a citlivá, žensky jemná a poetická, „sníma masky z ľudí, dejov a obrazov sveta, aby sa dotkla bolesti a nehy pod nimi". Ako prekladateľka má na svojom konte preklady diel významných japonských a po anglicky píšucich autorov, ako sú  Kóbó Abe, Džiró Nitta, Mači Tawara, Jošimoto Banana, Edgar Allan Poe či Gallway Kinnell.


Jozef Lupták

Absolvent VŠMU v Bratislave a Royal Academy of Music v Londýne. Je spoluzakladateľom súboru Opera Aperta, iniciátorom a umeleckým riaditeľom festivalu Konvergencie. Pravidelne koncertuje na pódiách v Európe i zámorí, vedie majstrovské kurzy. Okrem klasickej hudby sa venuje tiež improvizácii a alternatívnym hudobným projektom.


Martina Matlovičová – Králová (1975)

Maliarka, ilustrátorka.. V roku 2000 ilustrovala knihu Jaroslavy Blažkovej Ohňostroj pre deduška,  ktorá získala Cenu BIBIANY v súťaži  Najkrajšie  knihy Slovenska 2000. Neskôr vyšli ďalšie knihy s jej ilustráciami  – Všetky moje zvieratká (2001), Keď sa lieta na veľrybe (2003),  Mačky vo vreci (2005),  Denis a jeho sestry (2007). Ilustrátorskou udalosťou sa stala kniha Drevený tato  Tomáša Janovica (2007), ktorá získala Cenu BIBIANY v súťaži  Najkrajšie knihy Slovenska 2007.  Za ilustrácie knihy Tracyho tiger získala Zlaté jablko BIB ´09.  V roku 2010 ilustrovala  pre vydavateľstvo Albatros knihu Ester Starej A pak se to stalo.


Radoslav Passia (1977)

Literárny vedec. Vyštudoval slovenčinu a estetiku na FF PU v Prešove, po doktorandskom štúdiu na FF UK v Prahe (2005 – 2008) nastúpil do Ústavu slovenskej literatúry SAV. Venuje sa najmä výskumu slovenskej literatúry 20. storočia v stredoeurópskych súvislostiach a je redaktorom revue pre literárnu vedu Slovenská literatúra. Od roku 2010 je šéfredaktorom časopisu Romboid. Články, recenzie, preklady a pôvodnú tvorbu publikuje v slovenských aj českých periodikách (Týdeník A2, Dotyky, Kultúrny život, Literární noviny, OS – Fórum občianskej spoločnosti, Rak, Romboid, Slovenská literatúra, Tvorba a Zrkadlenie/Zrcadlení).


Petr Pithart (1941)

Významný český politik, signatár Charty 77, predseda českej vlády v rokoch 1990 – 92 za ČSFR, člen Kresťanskej a demokratickej únie.


Dana Podracká (1954)

Poetka a esejistka. Vyštudovala psychológiu na FFUK v Bratislave. Bola redaktorkou Literárneho týždenníka, v súčasnosti vedie literárne oddelenie LIC. Reprezentuje intelektuálny prúd modernej slovenskej poézie. Hľadá celistvosť a manifestuje ju na širokom historickom a kultúrnom pozadí. Vydala básnické zbierky Mesačná milenka (1981), Zimní hostia (1984), Rubikon (1988), Grizly v spiacom dome (1991), Písmo (1993), Hriech, (1996), Meno (1999), Vysoká zver (2001), Persona & Morfeus (2007), Kupola (2008) a  Slovenské elégie(2011). Napísala osem esejistických kníh, napríklad: Mytológia súkromia (1995), Paradiso (1998), Mytológia slovenských rozprávok (2002), Hystéria siberiana(2009). Píše aj pre deti. Jej básne vyšli v angličtine, francúzštine, češtine a ďalších jazykoch.


Iveta Radičová (1956)

Sociologička, vedecká pracovníčka, univerzitná pedagogička. Študovala sociológiu na FF UK v Bratislave. Pôsobila na FF UK a v Sociologickom ústave SAV. V rokoch 2005 až 2006 sa stala ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny, v rokoch 2010 až 2012 predsedníčkou vlády SR. Po ukončení aktívnej politickej kariéry sa Iveta Radičová vracia na svoju alma mater. V súčasnosti prednáša na St Anthony College Oxfordskej univerzity, kde sa zaoberá digitalizáciou spoločnosti, vzťahom etiky a médií a možnosti kontroly médií. Venuje sa aj publikačnej činnosti, v roku 2013 jej vychádza vo vydavateľstve Ikar v Bratislave titul Rozhovory s expremiérkou v spolupráci s Ľubou Lesnou.


Pavol Rankov (1964)

Pavol Rankov patrí k najvýznamnejším súčasným slovenským spisovateľom. Je oceňovaným autorom próz S odstupom času (1995, Cena Ivana Krasku, My a Oni/Oni a My a V tesnej blízkosti. Úspešný bol už jeho prvý román Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy), 2008, Cena EU za literatúru, ktorého dramatizáciu uviedla činohra SND, aj druhý román Matky (2011). Jeho poviedky a romány vyšli aj v cudzojazyčných prekladoch – švédsky, maďarsky, arabsky, nemecky, poľsky, chorvátsky, slovinsky, bulharsky aj česky – Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy), v preklade Miroslava Zelinského, 2010, a román Matky, 2013, v preklade J. Faschingbauerovej.


Milan Richter (1948)

Básnik, dramatik, prekladateľ, vydavateľ. Po r.1992 pôsobil v diplomacii, po r.1996 v LIC, tu založil SLOLIU, šíriacu slovenskú literatúru v zahraničí. Vydal deväť zbierok poézie, napríklad Spoza zamatových opôn (1997), Anjel s čiernym perím (2000), knižné výbery vyšli aj v nórčine, španielčine, hebrejčine, čínštine, češtine (Protis 2002, J. Štroblová). Autor troch divadelných hier: Z Kafkovho pekloraja (2006), Kafkov druhý život (2006), Krátky nešťastný život Marilyn Monroe (2013). Hry o Kafkovi preložili do siedmich jazykov. Preložil 74 kníh a hier z nemčiny, angličtiny, švédčiny, nórčiny, dánčiny a španielčiny. Držiteľ Ceny Švédskej akadémie a Björnsonovej ceny (Nórsko). Básne T. Tranströmera laureáta Nobelovej ceny za literatúru, preložil do češtiny s Jiřím Žáčkom (Dauphin 2013).


Dušan Roll

Pôsobil v BIBIANE. Ťažisko jeho aktivity spočíva najmä v založení Bienále ilustrácií Bratislava v roku 1967, ktoré priviedol k vysokému medzinárodnému postaveniu. Prostredníctvom BIB pomáhal začleňovať slovenskú ilustračnú školu do medzinárodného kontextu. Na základe tohto úspechu ho IBBY, medzinárodná nevládna organizácia pôsobiaca v rámci UNESCO, prizvala na spoluprácu na svojich projektoch. V roku 1978 bol zvolený za predsedu poroty udeľujúcej Ceny H. Ch. Andersena a na kongrese v Tokiu ho v roku 1986 uviedli do funkcie prezidenta IBBY. Ako generálny komisár BIB garantoval  podujatiu vysokú profesionálnu úroveň.


Jaroslav Rumpli (1971)

Slovenský prozaik. Študoval slovenčinu a angličtinu na Vysokej škole pedagogickej v Nitre. Vystriedal viacero povolaní, dlhší čas pôsobil v zahraničí (Anglicko, Izrael, Španielsko, Írsko), hrá aj v kapele Ground Zero. Doteraz vydal tri romány, z toho dva, V znamení hovna (2008) a Kruhy v obilí. Krátke dejiny death metalu (2010) ho zaradili medzi finalistov prestížnej súťaže Anasoft litera. (2009, 2011). Rumpli je originálny hlas súčasnej slovenskej prózy.


Vladimír Skalský (1972)

Publicista, vydavateľ, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí (od 2006) a šéfredaktor portálu www.slovacivosvete.sk


Rudolf Sloboda (1963 - 1995)

Prozaik, básnik, dramatik, scenárista. Patrí k najzaujímavejším a najvýznamnejším majstrov slovenského písaného slova druhej polovice 20. storočia. Dôležitou súčasťou jeho spisovateľskej osobnosti bolo písanie denníkov. Jeho román Rozum (2005), až na niekoľko epizód, je silne autobiografický. Namiesto záznamov v denníku voľne začal písať román o svojom živote. Je to úprimné a autentické rozprávanie nielen o rodinnom živote, ale o spoločnosti v období socializmu. V románe je cítiť jeho depresie, ktoré naňho doliehali čoraz viac, až na vrchole svojej slávy, celkom neočakávane, svoj život v roku 1995 dobrovoľne tragicky ukončil.


Ladislav Snopko (1949)

Známy aktivista, jeden zo zakladajúcich členov VPN. Po nežnej revolúcii bol  ministrom kultúry v troch vládach (1990 – 1992). V súčasnosti je riaditeľom Slovenského inštitútu v Prahe.


Juliana Sokolová (1981)

Poetka, prozaička, filozofka. Študovala filozofiu na University of York a do roku 2009 pôsobila v Londýne, Sarajeve a Berlíne. Od r. 2010 učí filozofiu na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Poéziu, prózu a filozofiu píše po anglicky, slovensky a maďarsky. V roku 2011 publikovala štúdiu o antickom kynizme Štýly jestvovania: pravdivý život a iný svet (Filozofia, 6/2011). Vo svojej publicistickej činnosti sa venuje okrem iného aj problematike a poetike priestoru a fenomenológii zodpovednosti. Na jar 2013 jej v pražskom vydavateľstve Fra vychádza zbierka básní Môj dom bude mať strechu / My House Will Have a Roof.


Ľubica Somolayová (1979)

Pôsobí v Ústave slovenskej literatúry SAV, kde sa venuje literatúre 19. storočia (romantizmus a mesianizmus), dejinám a teórii poézie, ako aj kritickej reflexii súčasnej literatúry. V roku 2007 vydala básnickú zbierku Prižmúrenými očami.


Ester Stará

Spisovateľka, logopédka a špeciálna pedagogička Ester Stará je autorkou krásnych  a užitočných detských knižiek. Jej kniha A pak se to stalo s ilustráciami Martiny Matlovičovej získala Zlatú stuhu a prestížne ocenenie White Raven udeľovanej  Internationalen Jugendbibliothek v Mníchove. V knihe je desať rozprávok o maličkostiach, z ktorých si deti nič nerobia a rodičia z nich šalejú. Táto kniha! patrí k najpredávanejším detským  knihám v Čechách.

V nadčasovej a zrozumiteľnej rozprávke Chrochtík a Kvíkalka na cestě za blýskavým prasátkem prináša  akčné dobrodružstvo a posolstvo láskavého humoru.


 

Juraj Šebesta (1964)

Prozaik, publicista, prekladateľ. Prekladá divadelné hry z angličtiny, zostavil výbery z tvorby amerických dramatikov S. Sheparda a D. Mameta. Úspech získal tínedžerským románom Keď sa pes smeje (2008), za ktorý získal viaceré ocenenia: finalista súťaže Anasoft Litera 2008. Vyšla po česky v preklade M. Žáčka (CooBoo 2011). Komiksový román Venussha: Ťažký týždeň (2011), sonda do duše tínedžera, napísaná mládežníckym slangom, vyjde po česky (CooBoo 2013) opäť v preklade Milana Žáčka.


Juraj Šebo (1943)

Autor literatúry faktu. Vo svojej literárnej tvorbe autenticky zachytáva udalosti, každodenný život a pocity ľudí v dobách uplynulého storočia. Jeho knihy mapujú jednotlivé dekády: Budovateľské 50. roky (2010), Zlaté 60. roky (2008), Normálne 70. roky (2009), Reálne 80. roky (2010), Také bolo PKO (2010),  Slobodné 90. roky (2011) a Turbo milénium (2012).  Spolupracoval na scenári o histórii STV v rokoch 1975 – 1989 Takí sme boli. V Čechách mu vyšla kniha O socializme s láskou a v súčasnosti sa pripravuje vydanie všetkých jeho kníh mapujúcich jednotlivé dekády v českom jazyku. V roky 2011 získal cenu kritiky Zlaté pero za knihu Budovateľské 50. roky.


Veronika Šikulová (1967)

Prozaička, publicistka. Študovala žurnalistiku na FF UK v Bratislave. Po zbierke poviedok Domček jedným ťahom (2009) jej vyšiel román Miesta v sieti (2011), za ktorý získala v súťaži Anasoft litera 2012 cenu čitateľov denníka SME. Vlani jej vyšiel druhý román Diera do svetra (Slovart, 2012). Jej výpoveď vyznieva veľmi úprimne, až priamočiaro a miestami naivne, hoci za všetkým je ukrytá zrelá ženská múdrosť a znalosť literatúry stredoeurópskeho regiónu. Originálny je aj jej literárny jazyk popretkávaný západoslovenským nárečím, nevyhýba sa ani argotu, ani žargónu, je otvorená novým slovám, ktoré zakomponúva do svojej tvorby.


Dušan Šimko (1945)

Slovenský prozaik žijúci od roku 1968 vo Švajčiarsku. Vyštudoval geológiu a mineralógiu na PF UK v Bratislave, po emigrácii r. 1968 pokračoval v štúdiu na univerzite v Bazileji, kde sa na Geografickom inštitúte habilitoval na docenta. Jeho najnovšou knihou je román Gubbio. Kniha udavačov (2009). Publikuje v prestížnych nemeckých a švajčiarskych periodikách (Neue Zürcher Zeitung, Die Weltwoche, Frankfurter Rundschau a i.).


Barbora Škovierová (1977)

Novinárka, spisovateľka a prekladateľka. Od roku 2002 žije a pracuje v Brne ako lektorka angličtiny a venuje sa prekladateľskej a publicistickej činnosti. Intenzívne sa zaujíma o problematiku bilingvizmu. Prekladá z anglického jazyka. Je autorkou prvého slovensko-českého a česko-slovenského detského slovníka Pozri, ako je dnes pekne! / Podívej, jak je dnes hezky! Koncom roka 2012 jej vyšla vo vydavateľstve Kontakt druhá, opäť dvojjazyčná autorská kniha pre deti s názvom Pyžamový týden / Pyžamový týždeň. V súčasnosti pripravuje v spolupráci s novinárkou a vydavateľkou Danicou Janiakovou knihu portrétov kovačických insitných maliarov.


Mária Števková (1940)

Editorka, scenáristka, prekladateľka, vydavateľka. V r. 1991 založila spolu s Danielom Hevierom vydavateľstvo Buvik, špecializované na vydávanie umeleckej literatúry pre malé deti. V súčasnosti je jeho riaditeľkou a editorkou. V r. 1983 vydala svoj prvý autorský projekt Prvá knižka pre Barborku a Abeceda pre Barborku. V oboch obrázkových knižkách na riekankovom princípe aktivovala zmysel dieťaťa pre rytmus. V nasledujúcej tvorbe Čo uvidel vrabček (1989), Viem ja jeden strom (1989), Rýmovačky (1998), Už sme tu (2002) sa zamerala na rozvoj poznávacích schopností dieťaťa.  Deťom predškolského veku adresovala knižku rozprávok Slovákov žijúcich v Maďarsku Klbôčko, dobre ma veď (1991). Do slovenčiny preložila niekoľko českých a maďarských detských kníh.


Peter Šulej (1967)

Básnik, prozaik, vydavateľ a redaktor. Roku 1994 založil vydavateľstvo Drewo a srd, je aj šéfredaktorom kultúrno-umeleckého časopisu Vlna a od roku 2003 organizátorom a dramaturgom poetického festivalu Ars poetica. Peter Šulej napísal tri prozaické diela vrátane románu História (2009) a vyšlo mu sedem básnických zbierok, najnovšia Koniec modrého obdobia (2008). Za sci-fi prózu Misia (1994) dostal Cenu Karla Čapka.


Dominik Tatarka (1913 - 1989)

Patrí k najvýznamnejším slovenským prozaikom, esejistom a publicistom 20. Storočia. Venoval sa aj prekladom z francúzštiny, napísal niekoľko filmových scenárov. Nesúhlasil s okupáciou Československa  vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 a neskôr sa stal signatárom Charty 77. Jeho politické postoje mu znemožnili publikovať knihy v oficiálnych médiách, a tak začali vychádzať samizdatom alebo v zahraničí.  V r. 1986 mu bola udelená Cena Jaroslava Seiferta za trilógiu Písačky. Pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia po prvý raz vyšli na Slovensku Písačky pre  milovanú Lutéciu (LIC 2013) a spomienková spoveď Navrávačky (Artforum 2013), ktoré vznikli z prepisov jeho rozhovorov s Evou Štolbovou.


Peter Tvrdoň

Po absolvovaní Vysokej školy ekonomickej v Bratislave pracoval na rôznych miestach v oblasti kultúry. Pôsobil vo vydavateľstvách Mladé letá, Obzor a Tatran, kde zastával rôzne funkcie. Je jedným zo zakladateľov vydavateľstva IKAR. Bol prvým predsedom Združenia vydavateľov a kníhkupcov na Slovensku. Od roku 2007 pôsobí vo funkcii riaditeľa Medzinárodného umenia pre deti BIBIANA v Bratislave.


Ján Uličiansky (1955)

Hviezda modernej slovenskej literatúry pre deti a mládež. Vyštudoval dramaturgiu a réžiu bábkového divadla na DAMU v Prahe. V súčasnosti pracuje ako dramaturg hier pre deti a mládež v Slovenskom rozhlase. Zároveň pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na VŠMU v Bratislave. Bol prezidentom slovenskej sekcie IBBY. Napísal pätnásť kníh pre deti -- k najúspešnejším titulom patria Podivuhodné príbehy siedmich morí (2003, po česky Práh 2012, preklad J. Čenková), Malá princezná(2009, po česky Práh 2010, preklad A. Novotná) či najnovšia knižka Analfabeta Negramotná (2011, po česky Práh 2013, preklad Jana Čenková). Okrem toho má na svojom konte rozsiahlu rozhlasovú tvorbu pre deti (15 hier) a píše scenáre pre bábkové divadlo.


Marek Vadas (1971)

Slovenský prozaik. V súčasnosti pôsobí v reklame a venuje sa aj canisterapii. Debutoval prózou Malý román (1994) s výraznými prvkami postmodernizmu a dekonštrukcie, ktorým oslovil svojich rovesníkov. Ďalšie dve knihy napísal spolu s Emanom Erdélyim. Jeho najúspešnejšou knihou je zbierka poviedok Liečiteľ(2006), za ktorú získal cenu Anasoft Litera 2007. Kniha je úzko spätá s jeho pobytmi v Afrike (Kamerun, Čad, Gabun, Nigéria) a klasickejšou formou rozprávania podáva príbehy o láske, zrade, nádeji a smrti. Pre deti napísal Rozprávky z čiernej Afriky (2004).


Igor Válek (1967)

Básnik a publicista. Od roku 1987 pracuje v Matici slovenskej. Básne publikoval časopisecky v Slovenských pohľadoch, Slovenských národných novinách – v Orlovi tatranskom. Knižne vydal zbierku veršov Starinské nezábudky (1993). Venuje sa kultúrnej publicistike a recenzistike, podieľa sa na znovuobjavovaní mien i súvislostí v zamlčiavanej časti slovenskej literatúry. V tejto súvislosti publikoval knihu Fragmenty desaťročí (1998).


Pavel Vilikovský (1941)

Významný slovenský prozaik a prekladateľ. Debutoval knihou Citová výchova v marci roku 1965 a po takmer dvadsaťročnej odmlke, keď sa venoval najmä prekladu anglickej a americkej literatúry (K. Vonnegut, W. Faulkner, T. S. Eliot, W. Woolfová) a písaniu „do šuflíka“, pokračoval v prozaickej tvorbe. Dodnes vydal pätnásť titulov, naposledy Pes na ceste (2010, po česky Větrné mlýny 2013, preklad M. Zelinský). Jeho tvorbu charakterizuje premyslený príbeh, jemná paródia aj ironická skepsa. Cenu Anasoft litera 2005 získal za knihu Čarovný papagáj a iné gýče.


Ladislav Volko (1944)

Básnik, prekladateľ, esejista, publicista a diplomat

Po roku 1989 pracoval ako diplomat v Poľsku a v rokoch 1999 – 2004 bol veľvyslancom SR v Indii. Pracuje na Ministerstve zahraničných vecí SR. V jeho prvej básnickej zbierke Ma, teda matka vyšli básne nielen v slovenčine, ale aj v hindu, poľštine a angličtine. Druhá kniha Žltý anjel a Budha vyšla tiež v jazyku hindu. Druhou knihou bol Výber z diel 22 slovenských básnikov – Stopy v rose. Pod názvom Slovenské rozprávky a príbehy už vyšiel výber z Dobšinského rozprávok, doplnených o niekoľko ďalších ,,moderných“ od J.C.Hronského, Vincenta Šikulu, Márie Ďuríčkovej a Jany Šrámkovej.

Po roku 1989 pracoval ako diplomat v Poľsku a v rokoch 1999 – 2004 bol veľvyslancom.


Martin Vopěnka (1963)

Známy český spisovateľ a vydavateľ. Do povedomia verejnosti sa dostal aj ako publicista a cestovateľ. Vo svojom vydavateľstve Práh vydal už takmer 500 titulov, medzi nimi aj veľa ocenených kníh pre deti. Zo slovenských autorov vydáva knihy Jána Uličianskeho a Daniela Heviera. Úzko spolupracuje so slovenským vydavateľstvom Trio. Vopěnkova literárna tvorba pre dospelých sa vyznačuje do hĺbky prepracovanou psychológiou hlavných hrdinov, ktorých mimoriadne okolnosti nútia uvažovať o zmysle ľudskej existencie. V posledných rokoch sa autor venoval predovšetkým tvorbe pre deti a mládež. Jeho trilógia Spiace mesto, Spiaca spravodlivosť a Spiace tajomstvo (Fragment, Trio, 2011, 2012, 2013) získala veľa nadšených priaznivcov v Čechách i na Slovensku.


Timotea Vráblová

Ako literárna vedkyňa pôsobí v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave, kde sa venuje staršej slovenskej a detskej  literatúre. Prednáša detskú literatúru a psychológiu detského diváka na Katedre bábkarskej tvorby VŠMU v Bratislave. Lektoruje semináre a workshopy tvorivého čítania a písania doma i v zahraničí. Je zakladateľkou festivalu Knižné hody. Autorsky spolupracuje s vydavateľstvom Trio Publishing na tvorbe príručiek Čítanie s porozumením v projekte Analfabeta Negramotná. Od roku 2010 pôsobí ako prezidentka Slovenskej sekcie Medzinárodnej únie pre detskú knihu (IBBY) a od roku 2012 pracuje aj vo Výkonnom výbore IBBY.


Alena Wagnerová (1959)

Maliarka, ilustrátorka. Študovala na SUPŠ v Bratislave. Ilustruje detské časopisy SlniečkoAdamko, Včielka, Zornička a Maxík a knihy pre deti rôznych vekových kategórií, napríklad: Uspávanka (1989), Meduška (1996), O muške svetluške(1997), Komínový panáčik (2001), Rozprávky štrbavej opičky (2007), Bola raz jedna škola a iné školoviny (2012). Vo voľnej tvorbe sa venuje akvarelu, olejomaľbe, suchému pastelu, snaží sa stvárniť svet ženy a jej duchovnú regeneráciu. Venuje sa arteterapii, vedie výtvarné dielne pre ženy a tvorivé dielne pre zdravé aj postihnuté deti.


Ján Zambor (1947)

Básnik, prekladateľ, literárny vedec. Pôsobil ako redaktor v rozhlase, vedecký pracovník, zakladateľ a šéfredaktor literárneho časopisu Dotyky. Od roku 1991 prednáša na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy FF UK v Bratislave. Vydal osem zbierok poézie, napríklad: Pod jedovatým stromom (1995), Soprán dažďových kvapiek (2000), Melancholický žrebecVybrané básne (obe 2003),  Sťahovavé srdce (2007). Z literárnovednej oblasti vydal päť kníh. Prekladá zo španielčiny a ruštiny (J. Lermontov, A. Achmatovová, M. Cvetajevová, B. Pasternak, J. J. Padrón, G. Ajgi, M. Hernández, J. L. Borges, F. G. Lorca, J. Manriquez a ďalší).


Miroslav Zelinský (1961)

Literárny historik, rozhlasový redaktor, režisér a vysokoškolský pedagóg. Patrí k najvýznamnejším českým slovakistom a k významným prekladateľom slovenskej literatúry do češtiny  (Kapitáňová, Vilikovský, Pišťanek, Kerata, Balla, Rankov, Beňová, Taragel, Štrasser a i.). Okrem literatúry sa venuje estetike reklamy a teórii kultúrneho priemyslu. Na Slovensku pôsobí na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. Najnovšie preložil knihu Juraja Šebu Zlaté 60. roky (2012) a Dušana Dušeka Pešo do neba (2013).