23. ulica sa končí v nebi
Stojíš pri okne a svetlá prebleskujú
ulicou. Rachotí trolejbus, čo v podvečernom
sabate zváža domov predavačky
a úradníkov. Nad zatvorenou nádobou
na odpadky zakvíli túlavá mačka. Vyrážajú kameloti
a správy o vraždách vymieňajú za pár drobných.
A my dnu, zamknutí, na chvíľu v bezpečí,
do zajtra. Vykĺzneš zo šiat, stočíš si
pančuchy, opatrne proti pustenému očku. Taká
nahá, s hebkým svetlom na hebkej koži, na chvíľu
zaváhaš. Potom sa ku mne otočíš a
usmeješ tak, ako to vedia iba ženy,
ktorým po dlhom ležaní so svojím milencom
pribúda panenskosti.
Naša večera je prostá, ale my sme úžasní.
Srnka a had
Srnka je pokorná a prostá, ako ju Boh stvoril.
Pozorujem jej oči a myslím na zázrak, ktorý patril
tým zvláštnym kňazom vstupujúcim do katedrály lesa.
A sedem Márií si čistí ruky a baží po priazni jej
podvihnutých nôh, ako dýka ostrých uší
zužujúcich sa dohora ako špička listu.
Ale had útočí, v zamatovom oblúku
smrteľnej rýchlosti – vrah krásny
ako horská voda, z ktorej pil srnček.
Stáť tam, naveky, kým jed pôsobí.
Ja zatiaľ stojím a počítam ramená tvojho Kríža.
Myslím, že veľa Kristov by na nich mohlo visieť a plakať.
Levy ohňa budú ďalej loviť
Levy ohňa
budú ďalej loviť v tejto čiernej krajine.
Ich zuby sa vám zahryznú do mäkkých hrdiel.
Ich pazúry budú zabíjať.
Ó, levy ohňa budú v strehu
a údolia splanú ich zúrivosťou.
Lebo ste ochoreli zo špiny svojich peňazí,
lebo ste svine ryjúce v pomyjach vlastnej vojny,
lebo ste podlí a zlomyseľní a plní hnisu
z vašich farizejských vrážd,
lebo ste odvrátili svoje tváre od Boha,
lebo ste všade rozniesli tú svoju prašivinu.
Ó, levy ohňa
čakajú v plazivých tieňoch vášho sveta
a ich desivé oči vás pozorujú.
Oranžoví medvedíci
Oranžoví medvedíci s mäkkými priateľskými očami,
ktorí sa so mnou hrali, keď som mal desať,
Kriste, predtým než som odišiel z domu, labky
mali skrútené do rolky, chrbty
spálené od horúcej škvary, mäkké dôverčivé
brušká vkopnuté, jazyky celkom
vytrhnuté, a ja som sa vybral cez lesy
k páchnucemu potoku s Whitmanom
v Haldemanovom a Juliusovom vydaní.
Len som tam tak sedel a ryl nechtom palca
do obalu – čo on mohol vedieť o oranžových medvedíkoch
s kožúškami nasmradnutými dechtovým uhlím
a o Národnej garde, ktorá sa blížila
z Wheelingu, aby zastala pred bránami továrne
a s nastoknutými bajonetmi sa vysmievala štrajkujúcim?
Pamätám si, že keď si položila sedmokrásky
v noci na okno,
ráno boli také pokryté sadzou,
že sa vôbec nedalo určiť, čo to tam leží.
Moji oranžoví medvedíci tu nemali ani len mizernú šancu!