Vyhľadávanie
Prvá búrka prišla dve nedele pred svätým Jurajom. Podvečer sa nad Pyspekami zhrčili čierne mračná a zdvihol sa vietor, takže všetci sa náhlili do bezpečia a zatvárali dvere i okenice. Agátu zastihli prvé studené kvapky v záhrade, kde akurát vysádzala planty kvaky. Napochytre pratala, čo sa dalo, a vbehla dnu. Vonku sa v priebehu krátkej chvíle rozpútala divoká búrka. Agáta zapálila biele hromničné sviece, do obloka dala chlieb a utiahla sa v modlitbe na lavicu. Keď sa k nej pritúlila mačka, vzala si ju na kolená a bezmyšlienkovite ju hladila po mäkkej teplej srsti. Búrka trvala dlho a vonku sa medzitým celkom zotmelo. Až keď sa mačka zošuchla na zem a vydala sa k svojej miske, Agáta si uvedomila, že hrmenie sa postupne vzďaľuje, hoci prudké údery dažďa do drevenej šindľovej strechy zatiaľ neustávali. Doznievajúca búrka ju naplnila zvláštnou úzkosťou, a tak si zaumienila, že sa radšej poberie spať. Už-už sa chystala zhasnúť sviece, keď sa ozvalo zreteľné zabúchanie na dvere. Agáta zmeravela. Kto sa k nej môže dobýjať takto večer? Váhala, či otvoriť západku, no tu sa okrem opätovného klopania ozval aj úpenlivý ženský hlas: „Agátka! Si tam? To som ja!“ Agáta ten hlas sprvu nepoznala, ale uľavilo sa jej, že za dverami je žena. Keď otvorila nízke dvere do svojho domu, na prahu zbadala zmoknutú a zúboženú Annu Vargovú.
