Ukážka z diela

Alenky a ich zrkadlá

publikované v časopise Romboid 7/2009

V ríši divov

 

Meno Alenka sa mi nepáči,

ale

nepáči sa mi ani meno Alica.

Ani na jednu z nich

sa nepodobám,

pozrite sa,

nepodobám sa

na nikoho z vás...

Prechádzam zrkadlom.

Opakujem donekonečna

tie isté chyby,

na konci chodby

čakám ja

a bežím si v ústrety.

 

 

Budhistický mechanizmus Alenka

 

Tak teda,

niečo medzi výdychom

a nádychom,

tá podstatná medzera,

čo je za tým...

Je potrebné zistiť,

čo to je

a definitívne

sa prestať báť.

 

 

Žiarlivosť

 

Myslíš, že ma pozoruje

anjel?

Môj strach?

Tú nečitateľnú

správu?

Pozoruje ma

zo zrkadla,

keď si češem

vlasy?

Strácaš ma.

Každým pohľadom

ma strácaš

viac...

 

 

Počet nocí je konečný

 

Borges miluje zrkadlá.

Zdvojuje v nich

samotu.

Aj to je jeden spôsob.

Jednoduchšie však bude

sedieť

o polnoci

na parapete

a sledovať hviezdy.

Možno to Borges

nepochopil,

pretože postupne

prestal vidieť.

Zrkadlá zdvojujú.

A počet nocí

je konečný...

 

 

Vynáranie

 

Perly prinášajú slzy.

Predovšetkým pomalé vynáranie...

Šikmá plocha vody.

Bledá tvár, po ktorej steká

zrkadlo.

Siahaš a vyberáš jej

z úst mliečnu

morskú perlu.

Ukladáš ju do

lastúry

uprostred tela.

Vo vode sna,

v sne zrkadla

mních hovorí –

pozri,

spálim papier

a báseň zostane...

prikývnem

a odpovedám –

Tá báseň sa začína vetou –

Perly prinášajú slzy.

Je dôležité naraziť

na dno,

prestať pociťovať

a naučiť sa necítiť.

 

 

Cestovný poriadok anjelov

 

Odvracajú sa od teba zrkadlá...

Ako keď sa vo vlaku

na chvíľu

začítaš do knihy.

Zdvihneš hlavu

a oproti tebe

sedí už niekto

iný...

Ten,

kto tam bol,

zmizol...

Je ti do plaču

a pýtaš sa

toho druhého –

Kedy už,

preboha konečne,

vystupujeme?

 

 

Rodinná fotografia

 

Zarazila ma predovšetkým

obsedantnosť výpovede.

Nepatriť.

Rýchlosť vzďaľovania.

Biela rozmazaná

škvrna.

Podliehajúca

absolútne

odlišnej jurisdikcii.

Zrkadlo.