Ukážka z diela

Anjel s čiernym perím

 

 

Vesmír vesmíru odovzdáva teplo 

Blíži sa polnoc, horúčka stúpa k štyridsiatke,

čelo dieťaťa svedčí, že telo prehráva…

 

Skrčení v kúte vesmíru, kam dopadá svetlo

už iba mŕtvych hviezd.

 

V jednom z prvých životov si bol argonautom,

plavil sa za žiarou kolabujúceho Barana.   

  

Dotknúť sa rúna, nabiť sa energiou, čo vydrží

po celé životy tamdolu v podsvetí…

 

V jednom z posledných životov si bol astronautom,

díval sa Bohu do očí podobných čiernym dieram.

 

Vystretí uprostred Európy, ktorá sa nezadržateľne

blíži k africkým brehom.

 

Nadišlo ráno, slnko prečesáva dieťaťu vlasy,

ortuť sa bojí vyletieť, krčí sa v kúte.

 

……………………………………

 

Vyžaruješ, a rýchlo zabúdaš,

že z teba ubúda, čím

v pohybe udržiavaš

svoj malý vesmír.

 

                                                26. februára 1997

 

 

V pásme totality

– Zatmenie Slnka, slečna?

– Prečo nie? Koľko?

– Za tieto špeciálne okuliare stovku.

Inak je úkaz zdarma.

V našom pásme trvá dve minúty.

– Na to mi stačia moje slnečné.

Veď príde tma a odíde, nemám pravdu?

– Ibaže rovno na poludnie. Schladí sa,

vtáky prestanú lietať, hady zalezú

do dier, zdvihne sa vietor. Moja milá,

šamani z toho vedia vytĺcť kapitál.

Prikážu, skloňte hlavu, inak

oslepnete! A ublížiť sám sebe,

to je rúhanie sa…

– Dnes na to nikto nenaletí.

– Stačí, ak jediný lúč vám dopadne

na sietnicu, a ste slepá, verte mi.

– Nestrašte, chcete mať z toho kšeft…

– Spomeňte na Persea! Len v zrkadle

strieborného štíta smel uvidieť

Medúzu v celej jej ohavnosti…

– Viem. Pochádzam z jej rodu. Som

Eklipsa a týmto pásmom

iba prechádzam,

zanechávajúc

trošku triašky…

 

                                                Mons 2. augusta 1999 / Dunajská Lužná 11. augusta 1999