Anjeličkárka. Komentáre

ANJELIČKÁRKA – KOMENTÁRE (básne)

S Bachom som kávu

nikdy nepila

Musím sa k tomu stále vracať.

Akoby sa celuloidová páska

mojej pamäte

zlepila pri vysokej horúčke.

Je to zvláštne,

že ma tak dôverne poznal

tučný páchnuci muž.

Kdesi v pološere,

za točitými schodmi

prázdneho kostola,

udieral prstami

do klávesov organu.

V notách napísal

všetko, čo sa mi stalo

a ešte len stane...

A potom iný muž, v celkom inom čase,

presne podľa jeho pokynov

odovzdáva správu.

Mne,

sediacej v deviatom rade,

vystrašenej a neistej.

Ako sa mám s tým vyrovnať?

Na čo ešte čakám

Príliš slobodná

na to,

aby som sa nestala čajkou...

Ešte stále na hladine,

nohami vrastajúc do vody,

nechávam sa unášať

prúdom.

Čakám

na okamih,

v ktorom vzlietnem

a vrátim sa domov.

Lenže, kde je môj domov?

Ofélia v kláštore

Konečne som pochopila, že toto je vtip

a že ktosi silný

s nami nemiestne žartuje...

Hamlet hrajúci sa na blázna

a Ofélia definitívne šialená

na dne okresnej rieky.

Lenže niekedy sa dajú

veci pozmeniť,

v inej verzii Ofélia

prichádza do kláštora,

píše svoje detské drámy

o zrade,

ktoré presne podľa scenára

prehrávajú poblednutí anjeli z iného neba.

V tesnej cele smrti.

Medea II

Patrila som mu,

hovorím jemu, nie tebe,

pretože ty si len muž

na vzďaľujúcej sa lodi,

úbohý argonaut.

S prstami zaborenými do piesku

pobrežia,

patrím sebe.

O hlavu prevyšujúca

domorodé ženy z chóru.

Jediná.

Prijímam svoje mŕtve deti.

Aráve som s ňou skončil.“