Vyhľadávanie
Balada o vkladnej knižke
(úryvok)
Naproti predsúmračnej, vyčistenej oblohe, po trojtýždňovom daždi, naproti hrubým kmeňom javorov, čo sa už dlhé roky — ibaže vždy len koncom októbra a len ak sú mokré a je pred súmrakom — podobajú starým sloním nohám, naproti velebným dubom, gaštanom a brezám, naproti rozložitým a starobylým, veľkolepým stromom, ktoré sa dajú obdivovať v akomkoľvek ročnom období zo všetkých troch rozmerných francúzskych okien veľkej haly so zimnou záhradou na vysokom prízemí vily — bezmála už storočnej poschodovej vily, postavenej uprostred bývalej malebnej lúky, na ktorej sa konal takmer každý noblesný prešporský súboj v minulom storočí — v umytom vzduchu, naproti priamemu juhozápadnému svetlu tej pohyblivej predsúmračnej hodiny, naproti nečakanému a nečakateľnému, znenazdania až istrijsky, jadransky jasnému svetlu, čo vídať vo vnútrozemí len v najlepšom lete a už vôbec nie uprostred vodnatej jesene a naproti malilinkému, rýchlemu pavúčikovi — ako zúžená zrenička ľudského oka drobnému pavúčikovi — ktorý uteká povedľa obločného skla a popri dvoch nahých a usmiatych detských bábikách s roztvorenými náručami a s bucľatými rukami v polohách, akoby sa za čímsi načahovali do výšky, alebo akoby nad čímsi užasli, medzi múrmi vily, čo prechádzali z majiteľa na majiteľa, akoby sa ich každý vlastník chcel napokon zbaviť, na pozadí importovaného rakúskeho nábytku, v kreslách potiahnutých kožou, ktorá má farbu mokrých nášľapných vankúšikov na psej labe, sedeli dve ženy, dve ženy na začiatku svojej, ešte vždy letnej jesene a dopíjali kávu. Dívali sa jedna na druhú a vyzerali, akoby sa boli iba teraz, pred štvrť minútou — tesne-tesne predtým, než im to krátke, rýchle a bieliace svetlo zúžilo oči — navzájom a proti vlastnej vôli, nechtiac prudko dohrýzli slovami, dourážali bez rastúcej príčiny a zatým sa zdesili samé seba. Ešte vždy sa sledovali, skôr však striehli, akoby si skúšali overiť, či by obsah daktorej z urážok mohol byť opodstatnený; no zároveň živili aj druhý, nemenej mocný dojem, akoby ich znezrady zaskočila, znenazdajky prepadla a umlčala náhla a veľmi silná tichosť, tá tichosť, ktorá vznikáva len po bezprostrednom doznení ozveny v tele zvona a pôsobí ako sýta osamelosť, tá vyrušujúca tichosť, čo už hneď vzápätí budí zdanie, akoby ju sluch počúval už celé hodiny, tá tichosť, čo vyvoláva chuť prehĺtať sliny pre tlak v ušiach. Tvárili sa, akoby jedna čakala od druhej akúsi rozhodujúcu odpoveď. Hľadeli na seba akoby znenazdania a vedno naraz pocítili čosi, azda nejaký zvratonosný pocit, ktorý im zmenil predchádzajúcu náladu a ktorý by hádam nevedeli nikdy pomenovať, mali pocit, o ktorom by neboli vedeli povedať, či pochádza z nich, alebo či vstupuje cez okná. Obidve sa nevedomky zadívali na okenný parapet, na svetlo ako olivový olej, na nelakované, kedysi azda len fermežou napustené a šúchaním vyhladené červenosmrekové drevo, na miesta, kadiaľ prechádzal pavúčik, na dve detské bábiky a ich tváre pozvoľna dostávali úpenlivý výzor strachu.
„A teraz to najhlavnejšie: peniaze!“ Povedala Dana, akoby sa pokúsila odtajiť tú hlasnú tichosť, čo ich obľahla, a položila na stôl desaťtisíc korún.
„Už ti boli dávať — tú krytinu?“ Spýtala sa Luca, ako keby chcela zakryť náhlu trému a odvrátila sa v tom istom okamihu, keď Dana kládla zväzok stokorunáčok na omrviny z rakúskych vaflí.
„Luci. Prosím ťa, nehnevaj sa: ale tisíc — ti musím ostať ešte visieť, ak dovolíš — lebo Slávo musel ísť na zájazd.“ Povedala Dana, sklonila hlavu a začala si lúpať lak z nechta na takzvanom osudovom prste ľavej ruky. Vtom skrehli konáre vo vybielujúcom lúči a záclony ešte väčšmi spriesvitneli.
„Bez debaty. Jasné. Hovor o inom.“ Povedala Luca veľmi rýchlym hlasom, v ktorom bol prudký dych a náhlenie takmer ako v slovách vyslovovaných pri bežaní na vlak, a jej tvár dostala pritom výraz zahanbenosti.
„Prečo —?“ Spýtala sa Dana a zreničky sa jej zúžili. Hľadela, akoby sa pokúšala rozpoznať, čo Luca práve teraz cíti. Azda sa cítila zaskočená, akoby nečakala takú odozvu, alebo akoby ju premáhal pocit, že sa práve previnila voči Luce, a usilovala sa zistiť čím.
