Ukážka z diela

Bezčasie

KNIHA ŽIVOTA

Stúpal hore. Schody sa dali počítať podľa sluchu. Vŕzgali s každým krokom. Aj drevená podlaha. Spoza regálov plných myšlienok a svetov zhutnených do kníh sa predierali posledné lúče zapadajúceho slnka. V ostrom svetle sa pomaly knísali k zemi drobné čiastočky prachu. Po vymedzenej viditeľnej trase klesali tempom pripomínajúcim rytmus rozprávania, ktorým bola zaplnená miestnosť.

Písmeno za písmenom, slovo za slovom, čiastočka za čiastočkou v nekonečnom množstve. Prach i rozprávanie nebolo počuť, no jestvovali. Nebolo vhodné rušiť. Zvuky utíchli. Stal sa súčasťou tichého tlkotu života, tepu sveta. Jeho viditeľnosť odmeriavala intenzita lúča. Nepatrným pohybom kúsok odkrýval i časť zakrýval. Tak ako rozprávanie.

Biela stena, do ktorej bol vsadený rám okna, zatienila a uzavrela okamih videnia neviditeľného. Bezpredmetné nahradilo predmetné.

Dlhý drevený stôl s tromi prázdnymi stoličkami. Otvorená kniha pred jednou z nich. Kroky k nej znamenajú narušenie rytmu zjaveného. Váha, no neodolá. Narúša ticho i neviditeľný prúd prachu. Pomaly, opatrne berie do rúk stoličku, bezhlučne ju odsúva a neisto si sadá. Rozpačito sa obzerá. Nikde nikoho. Rukou mimovoľne pritiahne k sebe knihu. S pocitom previnenia číta od strany, na ktorej bola otvorená.

Slovo za slovom vstupuje do iného sveta. Odkrýva časť seba, ktorá ho mení. Prúd myšlienok ako prach padajúci na plecia. Postupne si zvykal na ten pocit. Bolesť tela, spomalené reakcie, ťažšie dýchanie a zvieranie pri hrudníku. Desiaty deň bez liekov.

Po prvom vyvrátení dávky pred spaním to bral ako skúsenosť. Začala ho priťahovať. Noc bez spánku, no po prekonaní bolesti s návratom spontánneho myslenia. Skúsenosť, ktorú si už nepamätal.

V oáze, ktorú si vybral po produktívnom veku, všetko fungovalo ako v ponuke. Nemohol sa sťažovať. Bol rád, že ju uprednostnil pred inými. Dôvod pramenil v jeho slabosti. Väčšina ostatných oáz regenerácie, zábavy a oddychu postupovala podľa najnovších vedeckých výsledkov. Vylúčili prirodzene dorobenú stravu, ktorá zbytočne zaťažovala žalúdok. Nahrádzali ju saturovanými šťavami a granulami s komplexom vitamínov. To ho odrádzalo.

Bol konzervatívny a napriek viacerým psychologickým tréningom a školeniam nevedel odolať pevnej dopestovanej strave. Ponuka sa zúžila už počas detstva. V Spoločenstve začali stravu nahrádzať plnohodnotné priemyselne vyrobené polotovary a suroviny. Nevedel im prísť na chuť. Zaručene mali všetky priaznivé hodnoty i stopercentné testovanie, no pokiaľ mohol, nechal si dovážať dopestované suroviny spoza hraníc. Pre nízku kvalitu, nebezpečenstvo žalúdočných ťažkostí, ale i v snahe o sebestačnosť sa táto možnosť postupne redukovala. Členovia Spoločenstva dbali o svoje zdravie, nehovoriac o ušetrenom čase, ktorý priniesli upravené potraviny.

Záujem o dopestované potraviny bol nízky. Dovoz sa prestal vyplácať a postupne túto službu vypustili všetky špedičné korporácie. O opodstatnenosti tohto kroku sa presvedčil nakoniec sám. Dal sa nalákať na ponuku dopestovaných jabĺk a po necelej hodine od ich skonzumovania skončili na toalete. Od začiatku tušil, že žalúdok to už nemôže zniesť. Napriek tomu nebanoval. Dokonca ani to, že nepožiadal o pomoc, ale v bezsennej noci sa dočkal rána. I úplne novej nečakanej skúsenosti. Prekvapený bol z myšlienok, ktoré mu dosiaľ nenapadli.

V oáze bol doteraz plne pohrúžený do života, ktorý mu prostredníctvom simulácií, virtuálnych zážitkov i dopĺňania nových informácií dávkovali v optimálnom množstve. Nikdy sa tu nenudil. Systém bol vypracovaný do detailu. Alternatívne riešil využitie každej minúty, ako aj prípadné riziká starnúceho tela.

Na každú bolesť bol aplikovaný najvhodnejší preparát tesne po prvých náznakoch nástupu nežiaducich príznakov. Organizmus vďaka náplastiam sledovali v pravidelných intervaloch. Počítač každému individuálne spracovával databázu všetkých jeho hodnôt, biologických a genetických informácií od narodenia až po aktuálne ranné merania.

Umožňovalo to preventívne nasadzovať profylaktiká tlmiace všetky potenciálne poruchy. V kombinácii s pravidelným spánkom, pre ktorý bol každý večer aplikovaný ľahký prefabrikát opiátu, sa u klientov podarilo dosiahnuť požadovaný vek. Dĺžka zodpovedala naakumulovanej finančnej čiastke počas produktívneho veku. Vďaka dokonalej genetickej selekcii pred počatím sa už deväť desaťročí v Spoločenstve darilo udržiavať nielen stav bez bolesti, ale aj optimálny počet ľudí, ktorý zodpovedal produkcii a možnostiam Spoločenstva. Vládla tu bezvýhradná dôvera odborníkom. Vieru potvrdzoval do minúty vyplnený čas.

Bral to úplne samozrejme a cítil sa dokonalým hrdým členom spoločnosti i doby. Bolesť v oblasti hlavy došla nečakane a nevedel, či je dôsledkom vydávenej stravy a opiátu alebo myšlienok, ktoré nemohol nasmerovať do vychodených koľají svojho poznania. Rozbehli sa k spomienkam, ktoré súviseli s jeho štúdiom histórie. Ukončením najvyššieho stupňa získal ďalší postup v hierarchii oázy. Po úspešnom absolvovaní záverečných testov dostal bezplatný ročný bonus v najlepšej časti. S plným servisom.

Myšlienky však nenapredovali usporiadane, ale odbiehali k súvislostiam, ktoré mu mali byť dopredu jasné. Komunikácia a reč.

Jeho myšlienky sa nekoncentrovane vracali do tej časti minulosti, ktorá z hľadiska pokroku bola odsunutá do zabudnutia. Vynárali sa mu otázky i zvedavosť, ktoré sa sústreďovali okolo písma a kníh. Na tie pojmy narazil pri štúdiu. Okrem niekoľkých vedeckých prác ich už nikto nepozná. Ani on. Doteraz tomu nevenoval pozornosť. Zabudnuté slovo však od tej noci čoraz viac vzbudzovalo jeho zvedavosť.

Ako absolvent viacerých najvyšších vzdelávacích kurzov vedel, že približne do polovice dvadsiateho prvého storočia sa na svete používala kniha na sprostredkúvanie informácií, kultúry, zábavy a rôznych posolstiev.

Jej nahradenie počítačom prinieslo výrazný posun vo vzdelaní. Všetky dôležité diela boli pretransformované do kybernetických systémov a boli dostupné všetkým. Avšak po rokoch sa z nich čoraz menej čítalo. Dominovali videonahrávky a príležitosť byť naživo vo svete pohybu a diania. V sieti. Ekonomika a efektivita zredukovali nadbytočné nečítané texty.

Postupné ukončenie neekonomickej knižnej formy archivácie a nahradenie sprostredkúvania vecných informácií vizuálnou formou znamenalo zjednotenie kultúr i štátov. Vyradenie kníh pomohlo eliminovať nevedecké postoje a subjektívne emocionálne výlevy, ktoré hlavne v nedokonalom systéme demokracie spomaľovali rýchlejšie aplikovanie pravdivých faktov a modelov do spoločnosti. Virtuálne servery postupne zaplnili svoje databázy všetkými informáciami, ktoré boli pre budúcnosť Spoločenstva dôležité. Vedecká a logická selekcia informácií urýchlila komunikáciu a dostala ju z krízy neporozumenia. Prekonanie písma obrazom a zavedením jednoznačných kódov bolo prínosom. Postupne sa podarilo zredukovať viacvýznamové interpretácie a prijať jednotný význam slova. Spoločná reč bola opäť vystavaná zo slov, ktorým bol priradený jeden význam, a určili sa jednoznačné pravidlá ich používania. Literárny žáner, tak ako iné umelecké smery, sa stal súčasťou zábavy.

Všetky jej formy sa postupne prepracovali do najpoužívanejšej HD podoby v najkvalitnejšom digitálnom zobrazení. Všetky ostatné pomalé formy, zdĺhavé opisy či tlačené časopisy boli ekonomicky nezaujímavé. Dávno už neboli súčasťou života. Nikomu nechýbali.

Vedecký opis sveta sa stal dominantný a postupne prenikol i do zábavy. Veda výrazne pomohla redukovať neproduktívnu zábavu na uspokojenie všetkých ľudských zmyslov. Podarilo sa nasimulovať taký druh informácií, ktoré pod kontrolou neprinášali žiadne negatívne dôsledky pre Spoločenstvo a cielene uspokojovali biologické potreby. Vyradili sa nadbytočné komunikačné šumy, zredukovali negatívne stránky vášní či ich nekontrolovateľný priebeh. V primeranej forme boli stimulované i uspokojované tak, aby sa docielil súzvuk tela s psychickými možnosťami. Vedel to. Až dosiaľ to bolo pre neho úplne samozrejmé, že sa celý život s knihou nestretol. Nevedel prečo, ale dnes ho to znepokojovalo. Pocit, na ktorý si v Spoločenstve, kde všetko malo svoje vyhradené miesto s najmenšou energetickou stratou, nepamätal.

S dôverou do podrobností na psychologicko--hygienickom stretnutí prerozprával svoje pocity a myšlienky. Uskutočnilo sa ihneď po spracovaní jeho hodnôt po prebdenej noci. Centrála sumarizujúca a koordinujúca jeho zdravotný stav zaznamenala bolesti i nežiaduci tok energií v nervovej časti mozgu.

Po úvodnom monológu postrehol na druhej strane veľkoplošnej projekcie znepokojenie v očiach konzultantky, ktorá ho sprevádzala od nástupu do oázy.

„Je to nezvyčajné. S túžbou porozumieť zmyslu slov v knihách, ktoré pevne neuchopia skutočnosť, som sa nestretla. Po neurotickom vyšetrení a zistení hladiny dopamínu nasimulujeme utlmenie nežiaducich vplyvov na mozgové receptory.“

„Ja nechcem utlmenia. Pri štúdiu som narazil na písmo a knihu. Zaujíma ma systém komunikácie a odovzdávania informácií v dávnej minulosti.“

„Viete, že je to cesta späť? Nemá zmysel strácať čas s tým, čo bolo úspešne prekonané.“

„Nejde len o vedecký záujem. Spomienka na slovo kniha a to, že slová mali viaceré významy, vo mne vyvoláva zvedavosť. Rád by som sa s tým zoznámil.“

„Ide o iracionálnu túžbu. Kniha u nás už nie je skutočnosťou. Všetko dôležité je v archívoch, ktoré sú dostupné priamo z vašej izby. Nemá zmysel živiť myšlienku, ktorá nemá opodstatnený základ.“

„O to práve ide. Láka ma to, čo je za tým. O to viac, že v rámci Spoločenstva nie je možné získať knihu. Iba v štúdiách o kultúre civilizácií som sa dočítal o knižnici v blízkosti územia Spoločenstva.“

„Viete, že potlačením iracionálneho sme sa dostali najďalej počas celej histórie ľudstva? Prinieslo to všeobecnú spokojnosť. Návrat späť vám neprospeje a z bezpečnostných dôvodov je nemožný.“

„Čo ak spôsob komunikácie písaním pomáhal odkrývať aj ďalšie faktory života?“

„Skôr väčšia časť takejto formy sprostredkúvania bránila rýchlejšiemu napredovaniu a prijatiu overených skutočností. Iba v prvých fázach používania písma priniesol tento spôsob rozšírenie vedomostí. Neskôr sa preto, že všetci mali možnosť písať a do všetkého hovoriť, nedalo rozlíšiť, čo je skutočnosť, čo subjektívny pocit a čo je medzi tým. Takto používané slová odtrhnuté od svojho základu, od toho, čo mali naznačovať, stratili zmysel. A s nimi aj to, čo bolo nimi napísané. Písmo sa stalo prázdnou formou. To predsa viete.“

„Áno, ale túžba je stále väčšia a čoraz viac sa mi zdá, že ju nechcem zatlačiť. Chcem sa dostať k tej forme sprostredkúvania, ku knihám. Pochopiť starý fenomén, ktorý v dávnej minulosti výrazne posunul civilizáciu.“

„V Spoločenstve už nepotrebujeme knihy. Rozhodnutie predchádzajúcich generácií bolo správne. Vybrali si myslenie, ktoré posúva ďalej. Voľba pre exaktný a vizuálny prístup bola správna. Potvrdzuje to skúsenosť. Sám viete, ako zaostali tí, ktorí sa nestali súčasťou Spoločenstva.“

Pokúsil sa namietať.

„Celé storočia vraj viacvýznamové slová a literatúra boli priestorom na širšie vnímanie reality.“

„No najčastejšie to zdržovalo. Rôzni pseudovedci, politici či iní manipulátori využívali písmo na krátkodobé ciele a miatli ľudí. Jasne stanovený význam slov a príklon k vedeckej interpretácii nás posunul a zbavil zbytočných rečí, ale aj chorôb a nepriateľov. Skvalitnil život. Nebolo dôležité skladovať starú skúsenosť v haldách kníh, ktoré obsahom v drvivej väčšine nezodpovedali stavu vyspelého poznania a vedomostí. Najdôležitejšie informácie, ktoré zapadli do systému a posunuli ďalej spoločnosť, boli pretransformované do elektronickej a vizuálnej podoby. Všetko máte k dispozícii a môžete to i virtuálne zažiť.“

„Len to čítanie z knihy nie. A o to mi ide.“

„Ten proces je zbytočný. Tak ako sme vytesnili bolesť, tak je nadbytočné strácať čas s tým, čo nevedie k jednoznačnému napredovaniu. Nemôžeme bezcieľne postávať.“

„V tom procese i postávaní sa však človek stotožňuje alebo vymedzuje a môže dospieť k hlbšiemu porozumeniu.“

„Interpretácia postavená na overených podkladoch prináša stotožnenie sa s realitou. Realita je to, čo vidíte. Prijatím reality získate porozumenie. Žili ste z neho celé roky a dnes plným priehrštím môžete prežívať všetky nuansy života.“

„Len ten proces odkrývania nie!“

„Zdá sa, že ste emocionálne premotivovaný. Nepôjdem proti vašej vôli. Zvoláme telemostom vedecké konzorcium a preberieme vašu snahu.“

„Ale ja nežiadam zvolať žiadne konzorcium ani vedeckú radu. Proste ma zaujala komunikácia písmom a chcel by som ju spoznať. Nie teoreticky, ale prakticky.“

„No takýmto individualistickým postupom sa dostanete do konfliktu s predpismi Spoločenstva. Musím vás upozorniť, že bez schválenia radou nemôžete pokračovať na výskume v rámci oázy.“

„Vycestujem na obdobie potrebné na porozumenie čítaniu a podstate kníh.“

„Odchod z oázy bez poverenia konzorciom znamená stratu všetkých bonusov, finančných tokov a ohrozenie vášho stabilizovaného zdravotného stavu. Váš vek vám umožňuje opustiť Spoločenstvo, no strácate nárok na akúkoľvek zdravotnú podporu. Nerada by som sa s vami lúčila naposledy.“

„Ani ja. No podobnú túžbu som ešte nezažil. Nepoznávam sa.“

„Mám obavy o vaše zdravie. Vždy ste reagovali konzistentne. Iba vek a vaše vyradenie z permanentne ochraňovaných osôb umožňuje ponechať vašu iracionálnu voľbu na vás. Centrála to počas rozhovoru potvrdila. Zosumarizovali všetky vaše údaje. Prídete o možnosť prežiť skoro dvadsať rokov v oáze.“

„Paradoxne napriek celoživotnému úsiliu ma to nemrzí.“

„O to viac mňa. Rozmyslite si to. Ak som vás nepresvedčila ja, pozrite si Šťastné žitie v základnej ponuke.“

„Neberte to osobne a verím, že z tohto dôvodu nebudete mať problémy. Ale tá túžba je vo mne väčšia.“

„Každú biologickú túžbu ste mali naplnenú. Neviem si vysvetliť, kde nastala porucha. Rozhodne to budeme musieť celé rozanalyzovať a zistiť, z čoho vznikla chybná reakcia. Nahrajte potrebné vyhlásenie.“

„Ďakujem za všetko!“ a vypol spojenie.

Nemal chuť pokračovať v rozhovore. Dvakrát s ním ešte nadviazala kontakt. Čoraz viac sa sústreďoval na získanie informácií o knihách a knižnici. To ho znepokojovalo najviac.

Celý život vedel, že je súčasťou dokonalej spoločnosti, kde počas niekoľkých sekúnd získal akúkoľvek informáciu so všetkými relevantnými súvislosťami.

Prvýkrát za sedemdesiatpäť rokov narazil na trhlinu. Je pravdou, že kniha dnes reálne nepatrí k životu, no nerozumel, prečo sa takmer úplne vytratila z údajov súvisiacich s minulosťou. Iste to bola nepodstatná informácia, ale predsa...

Dopracoval sa k poslednému prístupnému záznamu o knižnici spred tridsiatich rokov. Po definitívnom rozhodnutí ju vyhľadal cez satelit. Ležala v horách na neveľkom ostrove dvesto kilometrov vzdušnou čiarou za vymedzeným územím Spoločenstva.

Úryvok z poviedky, ktorá vyšla v knihe Bezčasie vo vydavateľstve Spolku sv. Vojtecha – Vojtech.