Ukážka z diela

Beztvárie

(možno) budem sa o seba pokúšať

ale ako a o akú?

nemám žiadnu istotu v tejto veci

napriek tomu

budem sa chcieť sebaisto presadiť

najprv vykoreniť – potom presadiť

presadiť sa do slov / presadiť sa medzi slovami

zo slova sa prehovoriť / preklíčiť sa ku koreňom

 

podobná slovu –

v istom zmysle presná

a v neistom –

presne zranená/odkrívam na vlastných koreňoch

                              postavím sa na koreňoch slova

 

odkrytá a na koreni slova

postavím sa proti vlastným pokusom

 

: nebudem chcieť

 

 

 

Nemôžem sa zmýliť v tvojom oslovení: Čitateľka svojho oslovenia!, keď toto čítaš Viem o tebe Aj to, že sa sem pozeráš Sem tiež Aj sem Sem, kde som toto napísala Čítaš okamih Rovnaký, ako práve prežívaš Ak by si sa sem nepozerala, nezistila by si, že o tebe viem Ak by si sa sem ani len nepozrela, nevedela by som…iba tým prechádzaš Prvá voda, ktorá ťa zasklila – prechádzaš pocitmi: neprecitáš – Neskôr ďalšia a ďalšia Necítiš, ale vieš, že sa to už začalo Prechádzaš sklom Samospúšť Úryvok pohybu, a nič, čo by mu predchádzalo Nič, čomu by predchádzal Len necudná choreografia Ruky a nohy roztiahnuté do výkriku bábky Zárodky zvukov spod kože Oleje svetiel rozprsknuté – zatavené do kalného toku

 

 

 

budem projekčnou plochou tvojich predstáv

budem aj tým čomu sa najmenej podobám

budem sa najúprimnejšie – najzručnejšie predstierať

nenamietnem, nevzbúrim sa, nepocítim strach

nechám sa tebou predstierať

 

 

 

od nositeľky obrazu k nositeľke odrazu

od nositeľky mena k nositeľke oslovenia

od hovoriacej k víťazovi

čokoľvek poviem zdvojím sa / čokoľvek poviem

od do siaham presne ale neprilieham

 

červená najčernejšia červená

 

ihla ktorá nabodáva prameň

 

len trochu poodstúpi a už sa

k sebe nebude môcť vrátiť

 

prelud

prelud narážajúci do napnutej nepriechodnej

blany tvojho príbehu

 

kroky tikot dych

tikot v dychu a hlasy

zachytené v zvukolapke

ešte skôr

ešte

nepovynárané z beztvarostí

 

 

 

je mi ráno akoby mi celú noc snežilo cez roztiahnuté prsty akoby do mňa celú noc bdel sneh akoby som celú tú cukrárenskú nádheru vyšľahala do spenenia z bielkovín svojho slabnúceho žabieho tela akoby som celú noc, v pevne zomknutej dlani ukrývala (pred sebou) niečo mrazivé

 

… nepresne si spomeniem

 

 

 

keď hovorím mením sa na mením sa na mením sa na

 

 

 

pohľad cez oči inej bytosti, ale nie tak akoby si bola ňou, ale tak, akoby si bola v nej a pozerala sa z nej, tvoj pohľad vsadený v jej pohľade

 

 

 

stávam sa – nepriechodná pre slová Zaklínam sa do čiary a rozpínam ju sebou Kto by mnou prechádzal hovoriac?

 

 

 

vykázaná zo seba, ale aj – odkázaná prebývať vo svojej najtesnejšej – neprehľadnej blízkosti; beztvarý strach oka znovu a znovu prehĺtaného vlastným viečkom; rozptýlenie oka, ktoré sa zazrkadlí a uzrie v sebe samom

 

 

 

zrkadlá

zdroje svetiel

miereného naslepo

 

obrazy vo svetle iných obrazov

doliehajú ale nedotýkajú sa

 

v nepretržito plynúcom slede

zrnitých a hladkých povrchov

ktoré obrusujú a leštia

protiľahlú tvár

 

klzké matne tušené objemy

bod po bode

prenášané zo dna

na transparentnú hladinu

 

analogické situácie

ob-doby

 

amnézia/premena

zaľadňovanie

začína svoj pohyb

zo všetkých bodov

odrazu

 

pnutia/skreslenia

 

 

 

zrkadlím sa: dotýkam sa krajnosti (osamenia)

               ako narušiteľ v neznámej krajine

ustupujem v sebe hlbšie a hlbšie

               nachádza vo mne posledné útočisko

slová, ktorými sa pokúšam

vymedziť

               priestor:

zdôveriť

               obklopujúc ma zahaľuje

tuhnú

               splývam s ním, lebo tu nie je nik

               kto by ma mohol od neho odlíšiť

menia sa na nepoddajné

               vysústreďujem sa k okrajom

na štít

               ako ulitník: som (v) sebe cudzorodá

               mäkká beztvará hmota a pevne priliehajúci obal