(možno) budem sa o seba pokúšať
ale ako a o akú?
nemám žiadnu istotu v tejto veci
napriek tomu
budem sa chcieť sebaisto presadiť
najprv vykoreniť – potom presadiť
presadiť sa do slov / presadiť sa medzi slovami
zo slova sa prehovoriť / preklíčiť sa ku koreňom
podobná slovu –
v istom zmysle presná
a v neistom –
presne zranená/odkrívam na vlastných koreňoch
postavím sa na koreňoch slova
odkrytá a na koreni slova
postavím sa proti vlastným pokusom
: nebudem chcieť
―
Nemôžem sa zmýliť v tvojom oslovení: Čitateľka svojho oslovenia!, keď toto čítaš Viem o tebe Aj to, že sa sem pozeráš Sem tiež Aj sem Sem, kde som toto napísala Čítaš okamih Rovnaký, ako práve prežívaš Ak by si sa sem nepozerala, nezistila by si, že o tebe viem Ak by si sa sem ani len nepozrela, nevedela by som…iba tým prechádzaš Prvá voda, ktorá ťa zasklila – prechádzaš pocitmi: neprecitáš – Neskôr ďalšia a ďalšia Necítiš, ale vieš, že sa to už začalo Prechádzaš sklom Samospúšť Úryvok pohybu, a nič, čo by mu predchádzalo Nič, čomu by predchádzal Len necudná choreografia Ruky a nohy roztiahnuté do výkriku bábky Zárodky zvukov spod kože Oleje svetiel rozprsknuté – zatavené do kalného toku
―
budem projekčnou plochou tvojich predstáv
budem aj tým čomu sa najmenej podobám
budem sa najúprimnejšie – najzručnejšie predstierať
nenamietnem, nevzbúrim sa, nepocítim strach
nechám sa tebou predstierať
―
od nositeľky obrazu k nositeľke odrazu
od nositeľky mena k nositeľke oslovenia
od hovoriacej k víťazovi
čokoľvek poviem zdvojím sa / čokoľvek poviem
od do siaham presne ale neprilieham
červená najčernejšia červená
ihla ktorá nabodáva prameň
len trochu poodstúpi a už sa
k sebe nebude môcť vrátiť
prelud
prelud narážajúci do napnutej nepriechodnej
blany tvojho príbehu
kroky tikot dych
tikot v dychu a hlasy
zachytené v zvukolapke
ešte skôr
ešte
nepovynárané z beztvarostí
―
je mi ráno akoby mi celú noc snežilo cez roztiahnuté prsty akoby do mňa celú noc bdel sneh akoby som celú tú cukrárenskú nádheru vyšľahala do spenenia z bielkovín svojho slabnúceho žabieho tela akoby som celú noc, v pevne zomknutej dlani ukrývala (pred sebou) niečo mrazivé
… nepresne si spomeniem
―
keď hovorím mením sa na mením sa na mením sa na
―
pohľad cez oči inej bytosti, ale nie tak akoby si bola ňou, ale tak, akoby si bola v nej a pozerala sa z nej, tvoj pohľad vsadený v jej pohľade
―
stávam sa – nepriechodná pre slová Zaklínam sa do čiary a rozpínam ju sebou Kto by mnou prechádzal hovoriac?
―
vykázaná zo seba, ale aj – odkázaná prebývať vo svojej najtesnejšej – neprehľadnej blízkosti; beztvarý strach oka znovu a znovu prehĺtaného vlastným viečkom; rozptýlenie oka, ktoré sa zazrkadlí a uzrie v sebe samom
―
zrkadlá
zdroje svetiel
miereného naslepo
obrazy vo svetle iných obrazov
doliehajú ale nedotýkajú sa
v nepretržito plynúcom slede
zrnitých a hladkých povrchov
ktoré obrusujú a leštia
protiľahlú tvár
klzké matne tušené objemy
bod po bode
prenášané zo dna
na transparentnú hladinu
analogické situácie
ob-doby
amnézia/premena
zaľadňovanie
začína svoj pohyb
zo všetkých bodov
odrazu
pnutia/skreslenia
―
zrkadlím sa: dotýkam sa krajnosti (osamenia)
ako narušiteľ v neznámej krajine
ustupujem v sebe hlbšie a hlbšie
nachádza vo mne posledné útočisko
slová, ktorými sa pokúšam
vymedziť
priestor:
zdôveriť
obklopujúc ma zahaľuje
tuhnú
splývam s ním, lebo tu nie je nik
kto by ma mohol od neho odlíšiť
menia sa na nepoddajné
vysústreďujem sa k okrajom
na štít
ako ulitník: som (v) sebe cudzorodá
mäkká beztvará hmota a pevne priliehajúci obal