Vyhľadávanie
(úryvky z diptychu – knihy básní Persona a knihy gnómických príbehov Morfeus)
Čistenie striebornej tácne
Čistím striebornú tácňu, za čiernym flórom
dovidím v kruhoch na svoju tvár
myslím na hlavu Márie S.;
vypadla z parochne;
skackajúca lopta na schodoch popraviska;
na hlavu Jána K. na zlatom podnose
pokrm moci, pokrm rozmaru;
hieroglyf, zjavujúci sa počas rovnodennosti
pamäť začína od začiatku;
posvätný oheň treba zhasínať
a nanovo posväcovať v ústach,
maličkom chráme.
Čistenie striebornej tácne
Cez prechod pred múzeom kráča muž s tetovanou hlavou. Na koži má ilustrovanú knihu obrazov, ktoré sa stali. Sú umiestnené tesne vedľa seba. Zemeguľa kontinentov. Jeho duša je celá vonku.
Kaligrafia jemných línií zobrazuje sekery a meče, krívajúcu madonu, hadie vajce, múr od ucha k uchu zakrýva čierne veže. Obrazy prenikajú priestorom, ktorý sa otvára každým ďalším krokom.
Neobzrie sa, ale vie, že kráčam za ním. Úzkou uličkou prejdeme k podzemnej dráhe metra. Na pohyblivých schodoch si všimnem, že na krku má vytetované zrkadielko s rúčkou. Muž na neho siahne, opatrne ho zloží zo zátylku a podá mi ho bez toho, aby pootočil hlavu.
Tesne pred zatvorením dverí vkĺzne do vlaku. Pozriem sa do zrkadla a vidím ruku. Ukazovákom naznačuje vodorovnú priamku pod krkom, sprava doľava.
Perla
Sila sa odpútava z prameňa, vzlieta do rieky nad riekou,
na javisku stojí žena a recituje báseň;
perlou na hrdle otvára tympanón
stratila sa v temnom lese, počuje srdce,
vcelku malé, jemné, lesklé,
tlčúce a zakonzervované
v dedičnej kazete Sama, Rastislava a Štefánika
Caproni a. c. 33 malo o tretinu väčšie krídla ako trup;
jedna z hypotéz, prečo stroskotalo
kedysi som si prepísala do zošita:
stôl je stôl, strom je strom, ale vedela som, že to nestačí;
treba mať o tretinu väčšie krídla ako telo
v každej chvíli vedieť, či hovoríme pravdu alebo klameme;
nepodvádzať dušu, aby nás nezradila;
začať si s perlou.
Perla
Len čo vstúpil, klenotník zamkol. Prešli do zadnej miestnosti. Keď Amadeto perlu uvidel, tvár sa mu rozžiarila, ale zároveň stŕpla hrôzou. Monsieur Štefánik, táto perla je absolútne unikátna. Z jednej strany plochá, z druhej vypuklá, s rozličnými výrastkami. Je ako Sacré coeur v lúčoch slnka. Som obchodník, ale neodporúčam vám ju predať. Má svoj protipól, ktorý nevidieť. Táto perla sa modlí za vás.
Musím to urobiť. Pomôžem vlasti. Je v nej myšlienka, pre ktorú som ochotný zomrieť.
Amadeto sa nadlho odmlčal. Potom sa postavil na stoličku a spod dosky v strope zložil malý trezor. Vybral z neho všetky peniaze a položil ich na stôl. O všetkom bolo rozhodnuté.
Privolávanie orla myšlienky
Vyšedivená fotografia na múre kláštornej pivnice
od pása hore bledne, nedajú sa rozpoznať črty tváre
portrét pripomína človeka, pripútaného k nebu,
volanie prvé predchádza druhému; trpezlivé čakanie
na orla zdvihu; nenavštívi nás myšlienka,
kým v sebe nie sme hlboko; volanie tretieho
z priepasti vynáša mláďa, učiace sa vidieť vo svetle;
nahota bez puzdra; srdce vydané napospas
pribitý spolu s rámom o múr; dva klince, hore a dolu;
ako v nebi tak aj na zemi, s dreveným vrkočom v kruhu.
Privolávanie orla myšlienky
Pozri sa na túto Bielikovu fotografiu. Je na nej muž pred tankom. Vodorovná hlaveň mieri na jeho hruď. Rozhrnul si košeľu a čaká.
Svetlo je priame. Nepozná vytáčky ani okľuky, aj sa láme priamo.
Originál je priamy. Orol myšlienky je vertikála. Krivé je iba falzum, ako sú krivé: svedectvá, obžaloby, zrady.
Vezmi si ju. Láme sa v nej láme pravda o tebe.
Poklona rebríku
Chcela by som sa zoznámiť
s niekým starým, veľmi starým,
starším ako duša vo mne,
kto dokáže byť sám a bol by mi verný,
lebo takého daru sa mi nedostalo
od žiadneho muža.
Chcela by som bývať
neďaleko kostola Márie Magdalény,
do ktorého sa vchádza zboku,
pretože vchod naproti oltáru
je mužským chápaním Boha
ako soka.
Chcela by som mať kameň
pod hlavu, keď budem na ceste
ako Jakub do Cháranu,
aby som v spánku videla rebrík,
ktorému som sa v detstve
klaňala v tráve.
Bol to môj prvý svätý,
dvíhal ma šteblík po šteblíku,
ukazoval mi druhý a tretí horizont,
učil ma levitovať
na drevených nohách,
vbitých do zeme.
Poklona rebríku
Za zákrutou vbehla do cesty srna. Zastala a z kužeľa sa dívala do svetla. Pod srnčou tvárou mala ešte jednu tvár, ktorá prenikala spod mlčanlivej masky. Bola v nimbe.
Prudko zabrzdil, ale aj tak ju zasiahol diaľkovým svetlom do pravého boka. Vymrštila sa a dopadla na kapotu ako krvavý meteor. Pocítil náraz. Vystrelili airbegy. Objal ho snežný oblak zvrúcnenia. Zamieral bolesťou. Z dotyku zrážky, spod ľavého rebra, vyšla žena.
Znútra odistila dvere, z kufra vybrala výstražný trojuholník a lekárničku, obviazala mu ranu a mobilom privolala diaľničnú políciu. Keď všetko urobila, začala miznúť. Siahol si pod rebrá, vystupoval po nich ako po rebríku a hľadal otvor, ktorým vyšla von. Nádejal sa, že by ju tak mohol zadržať. Pocítil pach krvi. Premkla ho myšlienka, že sa ukryla do nehybnej srny. Nazrel jej do očí, ale uvidel len svoju tvár.
Tma sa podobala žene, ktorá sa nevrátila domov.
Modlitba za komparz
Odpusť im, Pane, že aspoň na chvíľu
chcú byť vo veľkej hre,
v magickej šošovke Veľkého brata
a potom sa dozvedať od známych,
že boli zahliadnutí pred kamerou
vo veľkom defilé, bez štábu.
Dopraj im šťastný návrat domov,
do svetla rúk,
kde do dubového stola vrastá ústava,
chránená svätým,
pribitým o hradu
a kde staršina v protisvetle
navíja zvitok bez strihačky,
nevynechávajúc biele tiene mŕtvych.
Daruj im vieru v seba,
strom aj studničnú vodu,
v ktorej sa príbeh lomí
na dúhu.
Modlitba za komparz
Vodnou dŕžavou preplával žralok. Splašené ryby posielajú hologram správy: Je tu predátor. Z hraničných diaľok plávajú na miesto ďalšie ryby. Komparz narastá, masa tiel vytvára trojrozmerný obrazec omnoho väčšej ryby ako predátor. Zmnožená obeť sa chveje mihotavým strieborným svetlom.
Predátor zneistie. Zvažuje sily. Cúvne, ale z dostupnej diaľky ukazuje svoje zbrane. Vycerí zuby. Pláva a zboku oslepuje protivníka plutvovým zrkadlom. Vracia sa a to isté zopakuje z odvrátenej strany.
V bruchu rybieho komparzu sa modlí Jonáš pri malej sardinke svetla.
Snímanie sochy diktátora
Iskry vybuchovali ako kokardy,
keď ho pílili na tri časti,
spútali do popruhov a naložili na vlečné člny
najprv hlavu, potom korpus, nohy bez kolien
vypla som televízor a napustila vaňu,
ale rieka vo mne splavovala ďalej;
hľadala som v sebe smetisko
akoby sa slepý démon dotkol trigónu
a nanovo sa stvoril
z kriku robotníkov sa dalo vyrozumieť,
že pohol prstom; báli sa, že sa nevrátia domov;
niekedy sa dozvedáme o tom, kto sme,
cez zločiny niekoho iného
spoznala by som ho, keby nanovo vstúpil?
povedala by som nie?; naozaj je iba láska
skrúteným hadom dozvedania sa
kadiaľ vedie cesta?
rieka zabudnutia, vlievajúca sa do pamäti;
dôkazom očisťovania môže byť len špina,
ktorú treba očistiť,
kým sa krajina zmení na nepoznanie.
Snímanie sochy diktátora
Igelitové vrece som odhodila na smetisko. Spoza hory odpadkov sa vynoril muž s opuchnutou tvárou. Ponúkal mi reflektor, zoznamy spolupracovníkov štátnej bezpečnosti, prepis súdneho procesu s Tisom, zástavu, Mein Kampf aj plynovú bombu s nápisom Cyklón B.
Obišla som skládku. Na druhej strane boli veci, ktoré dôverne poznám. Môj poznámkový blok, obľúbená šálka, Ondreičkov obraz Márnotratného syna, Kafkov portrét z roku 1924, nový europas.
Načiahla som sa rukou po občianskom preukaze. Urobil rázne odmietavé gesto. Všetko alebo nič.
Večer s Judášom
Priďaleko drží pohár od úst;
medzi ním a tvárou
je už odstup
medzera
otvára priezor za oknom,
kde havran hojdá
zľadovatený strom
horknú prvotiny priznaní:
– všetci sme zapletení do veľkej lži
– rozum je domino
– čo ak si Boh
zvolil bezvýznamný osud
a stal sa Judášom
Borges? Súhlasne prikyvuje,
okázalo platí,
čašníčka s mandľovými očami
prijíma drobné
mráz na ulici
nevynecháva bozk.
Večer s Judášom
Nie, prečo by čakal na zjavenie celé roky, postil sa, čítal, hľadal. Je to pracné, zdĺhavé a efekt nie je zaručený. Pozná skratku. Stačí maličká tabletka Extázy. Stačí pár minút počkať a všetko sa stane.
Napríklad kentaur. Napoly kôň, ktorému zo šije vyrastá mužský trup s hlavou. Obraz sa premietne v tvojej hlave, zasekne sa v slučke, prešmykuje na mieste ako v pokazenej premietačke a ty máš možnosť rozdeliť telo na dve polovice. Ty môžeš rozhodnúť, či sa kentaur stane koňom alebo človekom. Stačí bez slov vydať rozkaz: Buď koňom a stane sa koňom. Alebo: Buď človekom a stane sa človekom.
Predstava sa prispôsobí vôli. Uzdu držíš pevne v rukách. Stačí jediná tabletka. Chápeš?
Ráno cíti ľahkú nevoľnosť, nevládze sa postaviť na nohy. Treba sústrediť všetky sily a zadovážiť si ďalšiu tabletku. Do tela sa mu nasťahoval Judáš.
Alfabetický žalm
Krok sun krok,
ešte raz sa zlaďme
kým kosák noci zotne moje vlasy,
najprv od kolien, potom po ramená
zabalím do nich tvoje dlane,
sväteničky na súmrak a na svitanie.
Alef
V chaluhách srdca vzbĺkol plameň,
mojou dušou kmáše strom, popísaný znútra
plameniak čerí hviezdicu
štvorramenného hlasu
zostala krv len na báseň,
len za náprstok jasu.
Bét
Diablik tieňa
stojí mlčky pri mne, dáva do pohybu skaly
z vrcholcov padajú kamene
do priepasti vo mne
kúsok odtiaľto sa dvíha môj hlas:
ľahkonohé vtáča.
Gimel
Prikladám si na prsia
tvoje nenapísané básne
jadro so mnou komunikuje, krúti točňou,
po orbite tela sa osievajú slová
nebo je tak nízko,
že dýcha v kameňoch.
Dalet
Svietim si tvárou na tvoje chodidlá,
podložky na písanie,
dlaňami sa dotýkam dráhy
živých nervov,
navíjaných z úst
na špirálu.
Hé
Zaplietla som sa osudom,
uzly patria mne, oká Bohu
v stave uchopenia sa vymaňujem zo siete,
úplne odovzdaná do cudzích rúk
vidím ťa v soľnej jaskyni,
v tme vyžaruješ blankyt.
Vau
Moiry medzi granátovníkmi
naťahujú slnečné šnúry
nečudujem sa, že tá s nožnicami
z mojej nite strihá a pridáva k tvojej
predlžuje to, čo mi bude odňaté navždy:
sny s tebou, sny o tebe.
Zajin
Mráz kreslí na okno štít hory,
púta ma k sebe lanom
nemôžem sa vrátiť,
narušila by som vertikálu,
zničila by som
stigmu za sklom.
Chét
Hrdlom sa spúšťam do tmy džbánu,
do pramora fosforeskujúcich rýb
svetlo chráni svet pod tlakom,
určuje mieru daru
neprebolené do dna
začalo by krívať v krvi.
Tét
Čaša určuje hĺbku,
olovničku ponížených
okrajom
preteká cez úsmev
z úst do úst,
z grálu do grálu.
Jód
Bolesť si oblieka hermelínový plášť,
bieli ľaliový kalich jazyka,
ktorýkoľvek úder od chrbta
môže spustiť ceremoniál,
keď duch chôdze
nesie žezlo.
Kaf
Naozaj som sa videla?
zimné zviera
obhrýza kôru,
v bielom ováli pod zubami
hľadá iné zviera,
s očami bez zreníc.
Lamed
Ešte je čas zastaviť to, nevystaviť na posmech
svoje najvnútornejšie túžby
vypočuť krikľavé
volanie čajok
alebo zostať nahá,
dorásť na hodváb.
Mem
Pod gilotínou srdca
tvoja hlava
uteč zadnou bránou,
bež búšiacou krvou,
pretni mi aortu,
zachráň sa.
Nún
Nemysli na mňa,
splyniem s postavou na dne riečiska
košieľka so železným krídlom ma už ťahá
dolu, slepú a žiarivú
ryby ma postriebria šupinami,
prijme ma mesačný svit.
Samech
Vietor veje znútra, vydychuje na kožu
olivový háj
moja láska je príliš vznešená,
aby bola opustená
telo je archa,
pripravená na olej.
Ain
Zachrániť sa značí neprestať,
vojsť do studne, v ktorej sa dá bývať
lyžicou, požičanou od smrti
hĺbiť hlinu k inej studni
uchom uvidieť oko,
prichýlené z druhej strany.
Pe
Rečou, ktorá presahuje reč, písať,
hovoriť do plameňa a nezhasínať,
naučiť sa to od úsvitu: vypustiť holubice:
vzlietnu a je ich sedem,
ale keď ich za súmraku rátam na nebi,
je tam ôsma.
Sade
Všetky oči vo mne zaspali,
len ja bdiem
presýpam piesok zo suchého lístia,
túto jeseň všetky stromy opadali odrazu
papierové kresielko origami
nečujne hojdá hladných duchov.
Kóf
Múr z farieb vytvára azyl,
perina je z tej istej látky ako sny
visutá záhrada mysle očisťuje a prikrýva,
jazyk, do ktorého ťa schovám
popamäti nájde cestu
k porazeným.
Réš
Lúč slnka
oslepil dvoje okuliarí na stole
svetlo stvorilo košík z prstov,
dotýkam sa tajomstva
veci sú dokonané
v záhrade pre troch.
Sin
Tak predsa sa to stalo, v bubienkoch hučí prúd,
do prieplavu vošla slaná rieka
lososia duša
pláva proti prúdu
zrodenie medzi nami
je na dosah.
Tau
