Ukážka z diela

Daniela Dubivská: Karavána rýb

ŽIVOT

 

Život

je iba farbička

zbláznená do papiera

kým ťa drží zábradlie

zubami od supov

Každé ráno

myslíš

na večer

Ako žena

s ulicou vy výstrihu

o ktorej píšu

v novinách

že kradla

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

TÁ ISTÁ MARGARÉTA

Občas mi býva smutno

za starou adresou

a menom

s holubmi v písmenách

Za maminou rukou

a otcovými nohami

Ale potom

vždy

príde nedeľa

a čaj mi zlieza z kože

Ako každé ráno

keď sa prejdem

nožom v zrkadle

 

XXX

Na konci rána

vtáci zapaľujú svet

ako my

mŕtvym sviečky

na lepšie časy

ktoré sa tu naháňajú

s deťmi

popod odkvapy

Aj ja tu chodím

ako anjel

bez potlesku

sľubovaný nebu

ako tí

čo oklamaní

hrešia

iba v zemi

 

KAŽDÚ NOC

Každú noc

vlk pri mojich dverách

púšťa mi srsť

na ruku

za pohľad

a viem

že sme obaja

príliš blízko

ale ty mi nedovolíš

nikdy

takto umierať

 

KRISTÍNE

Spustnem

ale ešte vždy

ti budem hľadať meno

v ktorom bude

sever

juh

aj ošúchané topánky

a Ty nakoniec

všetkému

povieš iba

Mama

Básne zo zbierky Karavána rýb (2001)