Vyhľadávanie
METAFYZICKÁ
Odpusť
že sa mi necnie po nebi
že nechcem spávať v zrúcanine mrakov
a pochovávam ranné vlaky
čo nevezú ani kúsok poézie
že vlasmi ohmatávam vietor
čo nebude nikdy dospelý
dokáž
že dôkaz je len stŕpnutý smútok po pravde
kým otvoríme vínu ďalšie hrdlo
a utečieme z krátkonohej slzy
PREMOSTENÁ
Jazero sa obracia na druhý bok
skelet väzní hladinu
a mosty smädnú ako pijani
kdesi tu si nebo vyzliekalo mraky
a zima uchodeným prstom
hľadala jarné chvenie
všežravé komíny zas tiahli s dymom
mal si nad okom nedonosenú vrásku
a v ústach zvyšky z vetra
obočie čo vyčkávalo na pokyn túlavého oka
tvoj tep mi prisadol na ruku
no ja som sa vzdala štebotavému ľadu
AKO VIETOR
Keď vietor zostrelí
posledný list z brezy
zostarnem na krajíčku slzy
a kníhkupec ma na rohu námestia
predá knihe
ktorú predo mnou prelistoval prach
lebo ty si ma už rozčítal
vytrhol zo mňa zopár stránok
priskoro nahmatal lož v mojej predsieni
neskoro do noci ma čítal
ako Plathovú
Woolfovú
aj Szymborsku
ale z tých divokých písmen
nik z nás
neposkladal život
MLČÍM S VERLAINOM
Dnes mám z očí námestie
môžeme si krátiť slová vínom
krokmi do úst maľovať priestor na smelších
trikrát alebo päťkrát zatajiť v hrdzi zosmutnievanie
aj tak si mesto vezme svojho zabudnutého otroka
a strelnice ovdovejú
keď sa papierové ruže zlomia v driekoch na zložité trofeje
odpoveď príde ešte pred hádankou
ako poslík s nejasnými správami o začiatku a konci blúdenia
prívetivo zmiznem do iných tém
iných sebazaprení
inak premyslená
než ma vymysleli poveternostní proroci
s predpoveďou o návrate
Básne z knihy Vinná z mlčania (2018)
