Ukážka z diela

Daniela Dubivská: Žena v cudzom brlohu

xxx

Smútky sú

ako psy

vyvlečú sa z reťazí

no neopustia revír

vybrešú sa z rán

a uveria

ako ja

keď lížem tvoje rany

ostnatými očami

dnes platím telom

a zajtra

výstrelom

 

 

OSKAROVI

Tvrdím ti nezmysly

že vietor nemá farbu

a smrť sa nikdy neodváži priblížiť

že čas bzučí

ako holiaci strojček

a nedobehne cieľ

a ty sa

v bode klamu

ticho nespýtaš

 

 

SICÍLSKA

 

Nezmeškaj ten pád

keď budem lavína

a ty...

pes hrabúci sneh

nezmeškaj

moju smrť

pripravenú na tanieri

ako predjedlo

nezmeškaj

explóziu môjho štekotu

keď sa nehybne

roztrhnem

na bolesť šepkajúcej hmoty

 

TICHO

 

Všetky kľučky

na tvojej košeli

sú zamknuté

nik nevchádza

a neodíde

iba ja

posielam stráže

k pobrežiu tvojho oka

sa blíži loď

s mojou vráskou

 

CEZ UCHO IHLY

 

Cez ucho ihly

prichádzam

do tvojich stôp

bez kopýt

a presne zlomená

čmáram ti hlavou o náruč

a nemám čas

splynúť

s tou chromou ženou

v mojom brlohu

Básne zo zbierky Žena v cudzom brlohu (2012)