Vyhľadávanie
Keď Lukáš Palúchovi potvrdil, že nemecké firmy začali vo veľkom skupovať prosperujúce fabriky v Československu, nechcel maľovať čerta na stenu, držal jazyk za zubami a nemudroval. Iba si pomyslel, že zahnívajúci a parazitujúci kapitalisti nás v krátkom čase určite preštia.
Obavami z kapitalistického zajtrajška Lukáša neznervózňoval, lebo mal Lukáša rád. Rozumeli si a nemali filozoficky rozdielne názory na novú budúcnosť, nástojčivo búchajúcu na dvere republiky. Palúcha hnevalo, že je pristarý, aby radikálne zmenil spôsob života, porevolučné obdobie si vyžadovalo výkonného, odhodlaného, ničím nezaťaženého, mladého človeka.
Taký Lukáš bol.
Lukášovi pomohlo zázemie jeho otca, ktorý v socializme takmer celý produktívny život zastával vysoké stranícke a štátne funkcie. Nemal ani tridsať keď sa mu ušlo miesto riaditeľa podniku, a nebyť prevratu, určite by bol vydržal až do šesťdesiatky. Tak to v existenčne zabezpečenom socializme chodilo. Rodinné a ekonomicky stabilné pomery vychovali z Lukáša sebavedomého mladého muža, ktorý sa nebál žiadnej výzvy.
A išiel na vec riadne zostra.
„Stále melieš to isté, už mi lezieš na nervy,“ vyštekol na Letíciu aj pred kolegyňou. Chápavá Estera bleskovo zatvorila spis s pečiatku právneho oddelenia a čo najrýchlejšie odcupkala z kancelárie. Nechcela byť svedkom ďalšej hádky Lintnerovcov.
„Povedal som ti, vyrazím ju, keď ti bude donášať,“ strácal sebakontrolu, dlhšie ho rozčuľovalo, že sotva vytiahne päty, hneď je tá ryšavá intrigánka z právneho na sekretariáte.
„Estera mi nedonáša... iba sa prišla na niečo spýtať,“ hoci si na jeho výpady mohla už zvyknúť.
„Koho? Teba? Aspoň si nevymýšľaj. A povedz jej, že si neželám, aby sem za tebou chodila!“
Lukáš zúril, ale to, že mu praskli nervy, nesúviselo s ňou.
Aj jeho žena už vedela, že mu nevyšiel veľký projekt, na ktorom pracoval s najlepšími ľuďmi z firmy, dokonca mala podozrenie, že podplatil nesprávnych ľudí, lebo v priebehu konkurzného konania došlo ku kapitálovým a následne aj k personálnym zmenám u hlavného investora. To si mu však netrúfla povedať. O to horšie znášala, že si z nej robil hromozvod aj pred zamestnancami. Bolo nad slnko jasnejšie, že jej prítomnosť na pracovisku Lukáša znervózňuje, už zabudol, ako dlho ju presviedčal, aby mu robila osobnú asistentku.
Napätie stúplo, keď otvorili ďalšie pobočky a prijali prehnane ambiciózneho právnika Petra Lanáka, s ktorým si od prvej chvíle nepadli do oka. Lanák s minimálnou právnickou praxou bol ukážkový typ kariérneho nedočkavca, ktorý sa vyzná v tlačenici. Vo firme pracovali viacerí šikovaní východniari, ale JUDr. Lanák s prenajatým, ledva zariadeným jednoizbovým bytom v Petržalke, bez peňazí aj bez vlastného auta, šiel na vec nekompromisne. Keď ho nachytala ako potajomky, na vlastnú päsť rokuje s ich významným obchodným partnerom, bežala za Lukášom.
„Zase naháňaš duchov? To sa nemôže bezo mňa ani pohnúť?“ odbil ju, ešte nestačila ani dopovedať. Keď sa situácia zopakovala, už za ním nešla.
Lanák ďalej taktizoval a mimoriadne sa zaujímal aj o vnútorné záležitosti firmy. Veľmi rýchlo zistil, že Letícia nevlastní vo firme žiadny podiel, a teda nemá vplyv na rozhodovanie spoločnosti, a dával jej to drzo najavo. Využil aj drobný konflikt medzi ňou a Lukášom a postavil sa jednoznačne na šéfovu stranu.
Nechápala, o čo mu ide.
Keď Lanák na operatívnej porade predstavil svoju novú koncipientku Martinu Blanárovú, zalapala po dychu.
Počkala u Lukáša, kým ostatní odídu.
„Vyrazil si Estu?“ Stále neverila, že to urobil.
„Už bolo načase,“ odpovedal, akoby o nič nešlo.
„Čo také urobila, že si ju vylial?“ Mala čo robiť, aby sa nerozplakala.
„Nevyrývaj!“ Opatrne sa obzrel za odchádzajúcimi kolegami. Jeho žena zase zbytočne stráca nervy.
„Vyrazil si ju kvôli mne, alebo kvôli tomu debilovi?“ Nedala sa len tak, hoci cítila, že nezvláda situáciu.
„Začínaš byť hysterická,“ napomenul ju. „Osobná koncipientka je o dôvere, to dúfam uznáš?“ Ešte vždy sa snažil pokojne reagovať a sústredene odkladal veci zo stola. Dnes má toho ešte veľa pred sebou.
S plačom na krajíčku vybehla z kancelárie. Nechcelo sa jej veriť, že Lanákovi tak slepo dôveruje a že tak ochotne uvoľnil priestor pre tú žabu, ktorá bude koketne skackať okolo neho smerom a spôsobom, aký jej určí.
Prečo jej však Estera nič nenaznačila?
Tušila, že sa jej bála čokoľvek povedať a Lukáš iba využil príležitosť, aby sa jej zbavil. Vedel, že to Estera jej vysvetlila, že manželka v manželstve nie je to isté čo spoločníčka v spoločnosti. Vedel aj to, že na Esterin podnet sa dvakrát pokúsila vstúpiť do firmy. Už dlhšie ho to znervózňovalo a pokladal to za manipuláciu z Esterinej strany. Veď predtým jeho žena taká nebývala.
Esterin vyhadzov a Lanákovo povýšenecké správanie, ktoré si Lukáš zjavne nevšímal, bolo posledným klinčekom do rakvičky jej pracovnej kariéry vo firme.
Zostala urazene doma, a ako neskôr zistila urobila obrovskú chybu.
Popravde, jedným z dôvodov bolo aj to, že si prestávala dôverovať. Lukáš na ňu kládol čoraz vyššie nároky, nástojil, aby prešla na obchodný úsek, a nechcel jej uznať, že sa na to necíti. Možno aj preto ju čoraz nervóznejšie okrikoval.
Lebo päť rokov po „nežnej“ sa už prerieďovali rady tých, ktorí na to mali, respektíve nemali. Na podnikateľskom začiatku sa nádejní kapitalisti odhodlane postavili na štart za úspechom. Nikto nikomu nezávidel, ale ani nežičil, lebo málokto vedel, za čím sa vlastne ženie a čo si môže dovoliť. Noví podnikatelia stáli v poslušných radoch na obecných úradoch, vybavovali okrúhle pečiatky na živnostenské oprávnenia a odborné certifikáty, odvážne zakladali spoločnosti s ručením obmedzeným. Ešte odvážnejšie si brali investičné a prevádzkové úvery, ktoré kryli vlastnými domami, chatami a garážami, všetkým tým, čo socialistický človek vlastnil. Koncipovali podnikateľské zámery na úrovni dobrodružných románov a netušili, že tak skoro nastane vypadávanie z podnikateľskej dráhy. Niektorí akcelerovali z miesta a úspešne zvyšovali rýchlosť, iní v strese v podnikavom súperení prichádzali o posledné kvapky benzínu aj o zvyšky nervov. Boli i takí, čo si bez hanby dali čelom vzad, aby sa domov nevrátili pešo, a navyše s holou riťou.
Lukáš však patril medzi úspešných. Riadil, organizoval a zariaďoval, nemal čas sa ani najesť, a po nociach sa učil angličtinu.
Vystrašená sledovala jeho raketové napredovanie. O to ostrejšie vnímala, že ona sama sa točí v kruhu a nie je schopná niečo zásadné navrhnúť, zmeniť, kamsi odísť, odletieť hoci aj na bosoráckej metle.
Nenávidela sa za to.
Ľakali ju Lukášove rozhodnutia proti dosiaľ zaužívaným pravidlám. Túžila po jednoduchom živote, túžila vrátiť sa späť do maličkého jednoizbového bytu na štvrtom poschodí bez výťahu a ústredného kúrenia, aj do Výskumného ústavu verejnej mienky, na oddelenie osvety, kde nastúpila po skončení vysokej školy.
Lebo po revolúcii sa zmenilo úplne všetko.
