Ukážka z diela
Ivan Štulajter

Funus pod kopcom

Korpulentný červík

Prirodzeným domovom lamy sú Andy. Andy sú veľhory v Južnej Amerike. Lama, čo sedela pred Antonínom, bola z východnej Európy. Za stolom vyzerala ako sústava veľkých valcov, okolo ktorých je ovinutá tmavá látka. No ani vlasy na tom neboli lepšie. Také krepové nite vo farbe pokazenej šľahačky. Skrátka, predsedníčka výberovej komisie to prehnala nielen s kalóriami, ale aj s peroxidom. Navyše pri korienkoch už tmavli. Typická stará zanedbaná lama. A potom ten jej drdol! Portrétista by ho zobrazil takto: vzal by do ruky veľkú štetku na natieranie stien a švacol by ňou o plátno. Pravdaže, predtým by ju namočil do skysnutej šľahačky. Naozaj len priveľkej obrazotvornosti a ohľaduplnosti sa táto frizúra dala považovať za retro. Oveľa jasnejšie bolo, že drdol a hlava pod ním vyzerali ako ananás. Pozrite, aká som odpudivá osoba, odkazovala lama každému, koho stretla. Antonín dostal od nej ďalšiu otázku: „Ovládate nejaký cudzí jazyk?“ Ale teraz ho už fakt nasrala.
Dostal chuť zdrapiť ju za vlasy, vytiahnuť spoza stola, povláčiť po zemi a nakoniec po nej dupnúť. Miesto toho bodro odpovedal: „Myslím, že tak ako každý, kto žije v hlavnom meste!“
„To znamená?“
„Že z každého niečo.“
„Aj po nemecky?“ Antonín sa zaceril: „Jawohl, mein kommandant!“ Bolo to nečakané.
Aj lama sa zaškerila. Povedala pobavene: „Takže sa vo svete nestratíte.“