Ukážka z diela
János Zolcer

Gorbačovove tajomstvá

„Poďme, rýchlo naštartujte, chcem byť čo najskôr doma,“ povedal Gorbačov svojmu šoférovi, keď si sadol na zadné sedadlo obrovskej limuzíny značky ZiL*.Mrazivý zimný úsvit. Keď sa limuzína pohla, hodiny na kremeľskej veži práve odbili dve po pol-noci. V Moskve o takomto čase sotva blikalo niekoľko pouličných lámp, celé mesto zahaľovala tma. Službukonajúci dôstojník KGB z Kremľa* informoval dopravných policajtov: Gorbačov sa pohol! A policajti vzápätí – v súlade s predpismi – zastavili dopravu na križovatkách a uvoľnili cestu prichádzajúcemu dôležitému sú-druhovi. Pred a za limuzínou šli policajné autá so zapnutými majákmi, a tak sa obrovské vozidlo mohlo hnať po prázdnych, uzavretých cestách bez brzdenia a zastavovania. Inokedy, keď sa na cestu z Kremľa do svojho bydliska – štátnej vily– vydal skôr, zvykol v aute zadriemať, no teraz nezažmúril oči ani nachvíľu. Bol veľmi rozrušený. Uvažoval o tom, čo bude ďalej: jeho kariéra, osud krajiny, obrovská zodpovednosť mu nedali pokoj. Vedel, že odteraz sa jemu aj jeho manželke Raise život otočí o stoosemdesiat stupňov. A pravdepodobne aj celej krajine. Cítil, že v jeho živote sa udeje zmena, ktorú v plnom rozsahu ešte nedokázal spracovať, precítiť: stane sa pánom jednej zo svetových veľ-mocí! Generálnym tajomníkom ÚV KSSZ! Bude mužom číslo jeden veľkého Sovietskeho zväzu!