Vyhľadávanie
Návod na použitie, čiže ako čítať verše
(malé desatoro)
1. Prechádzaj sa jarným večerom sám až do úplného rozplakania.
2. Počúvaj hudbu až do okamihu, kedy sa dostavia trhavé pocity v prstoch
3. Zvykni si prebudiť sa uprostred noci s pocitom, že treba bežať hasiť katedrálu
4. Prinúť svoje podvedomie, aby si ti snívalo iba o tom, ako sa prechádzaš po streche jedenásťposchodového domu
5. Pozeraj bez mihnutia oka na nahú ženu, až uvidíš zem na chrbte korytnačky
6. Maľuj tak dlho zem na chrbte korytnačky, až uvidíš nahú ženu
7. Líž med cez sklo, až kým nepocítiš bodnutie včely
8. Šepkaj tak dlho do ucha džbánu, až sa v ňom ozve voda
9. Čuchaj k dlani pravej ruky večer v aleji gaštanov, až kým ucítiš vôňu človečiny
10. Siahaj do tmy, až kým nenahmatáš malú porcelánovú panenku
11. Cvič tak dlho svoje zmysly, až na jazyku ucítiš sám seba
Hra s nožmi
Po zámockých schodoch pomaly vystupuje súmrak
mesto je plné sivých rozvešaných sietí
hladkých balvanov a tichej dorastajúcej trávy
lebo toto je chvíľa zapaľovania cigariet a nadväzovania rozhovorov
chvíľa keď potichu pracuje drevo v dverách a malta v stene
chvíľa kedy sa odhaľujú tajomstvá a otvárajú sardinky
kedy pod starý gaštan na Vodnom vrchu vstupuje ryšavý Odyseus
aby predviedol Fajakom svoju hru s nožmi
Nôž prvý
Vy ktorí žijete na pokraji sveta
nezúfajte si,
je zbytočné dráždiť tvárou hladinu vody
na jar keď ďateľ zaklope a otvoria sa stromy.
Sledujte ťah rýb, ten pohyb proti vode,
stromy sú znehybnené sny, ktoré sa vracajú po listoch,
s koreňmi zamierenými na stred zeme.
Učte sa chodiť od vtákov,
vtáci sú operené nohy vzduchu.
Ako pavúci zúfalo ručkujúci v pavučinách mlčania
opatrne mierte na stred ktorý sa pohybuje,
premiestňujú sa ťažiská, takže chvíľami pochybujeme o strede zeme,
ale je ešte srdce, ten cieľ večný a lákavý
a smrť je vždy jednou z možností.
Je márne kričať ústami na hrdle ženy
aká si krásna
už ani slzami neprekričíte oči.
Ďaleko nedôjde
ktokoľvek sám v sedle z vlčej kože uháňa k Baraním vrchom,
zastavte pohyb hrív na chrbte vanutia,
niet úniku
a pastier nevie ako utíšiť svoj roh.
Oheň tancujúci v podrepe, jazykom dočahujúci noc,
zostúp na kovy, aby mäkli a menili tvar.
Ajhľa hrot noža, ukrytý hlboko v nás.
Nôž druhý
Vy ktorí žijete na pokraji sveta
opatrne sa dotýkajte noci, ktorá je hustá a čierna ako kefa,
uchovajte si srdcia v telách, ktoré sa dopúšťajú samoty
pod mesiacom vydráždeným do biela.
Voda v studniach predpovedá zemetrasenie
ale vy, až po oči celí v koži, ťažkoodenci,
nemyslite, že život je uzavretý
a iba nožom treba určiť stred kruhu.
Pravdaže, možno aj všetko prespať na býčej koži
zatiaľ čo v dreve praskajú modré žilky ohňa,
nič sa nevyrovná čiernej farbe spánku,
ale sen je tiež myslednie bez pomoci tela
a zabúdame iba v okamihu smrti.
Potom však príde čas, že sa ráno dotnete nožom napätých šliach hrdla
tak aby zneli
Slzy vysychajú pomalšie ako voda,
v mraze praskajú kosti hliny,
korene bleskov vrastajú do oblohy
a smrť si zjednáva ticho dažďom,
to je okamih slzy, kď oko povie: krv a voda.
Socha váhajúca mdzi kameňom a telom,
v puklinách noci zraňujú sklené črepy vetra,
áno, nič sa nevyrovná čiernej farbe spánku,
hlave tlčúcej o mĺkvy múr milosti.
Ajhľa hrot noža ukrytý hlboko v nás.
Nôž tretí
Vy ktorí žijete na pokraji sveta,
za noci zúfalo pite vodu, aby ste boli čistí,
len sochy sú isté svojím obsahom.
Hviezdy sú stopy po vtákoch, zasýpané vetrom
keď drevo vykonáva oheň podľa vašej vôle,
vtedy čakáte, či ženy rozplačú stehno o stehno
a počúvate ako znie
od vtáka po vtáka napätý hlas vetra.
Láska je prilba v ktorej sme po uši
a niet výnimiek ó psi, vlci, vtáci, býci,
ale na ohniská v šošovkách prihoďme, aby nám nevytiahla oči.
Čokoľvek poviem, nič sa nesplní,
ale pijúci z brehu, ostaňte na povrchu vody,
lebo voda omyje telo až na kosť.
Lež zakiaľ modré struny krvi sú napäté a cítia dotyk tepu
a znejú
hovorím pravdu, lebo mi nič lepšieho nenapadá,
skúšam sa dotknúť noci na najcitlivejšom mieste
a hovorím
choďte po prstoch, aby ste neprebudili zem,
ešte nie je jar
a na zem dovidia iba deti a psi.
Nabrúste nože na schodoch,
zúfalo pite vodu aby ste boli čistí,
nebojte sa, zlo je v dobrých rukách,
vložte si peniaz pod jazyk,
prsty na viečka,
poďte.
A keby zašiel mesiac
tým lepšie budeme bojovať v tieni.
Ajhľa hrot noža hlboko v nás
pochovaný v zemi
