Vyhľadávanie
Leto na Počúvadle
Chlap v talári mi neosobným hlasom oznámil, že môj život typu reklamy na margarín, ktorý si na chleba natiera vysmiata rodinka, sa skončil. Natieram si ho sama, kým deti spia, aby ma pri tom nevideli revať.
Starnem a som frustrovaná z toho, že som ostala sama. Čas beží čoraz rýchlejšie a život mi pripomína výlevku. Narodíme sa do nej a potom, čím viac sa blížime k odtoku, tým rýchlejšie sa voda točí. Nakoniec ten čas pobeží tak rýchlo, že hádam aj ja začnem ozdobovať vianočný stromček už koncom leta ako moja babka.
Nechcem ostať sama. Na nete som si našla chlapíka, do ktorého som bola taká zbláznená, až som si namýšľala, že to musí byť obojstranné. Keď chcel fotografiu, na zvýšenie dramatického momentu som mu poslala číslo a značku rúžu, ktorý používam. Tešila som sa, že si bude predstavovať moje pery sfarbené do odtieňa západu slnka a šalieť pri predstave, ako ich raz bude bozkávať. Zrejme mal alergiu na kozmetické výrobky alebo ho z toho zvyšovania napätia a záhadnosti porazilo, lebo viac sa neozval.
Inokedy bol problém opačný. Stretla som sa s mužom, ktorý trpel mindrákmi zo svojho výzoru. Medzi nami – odôvodnene, ale ja som sa uchýlila k milosrdnej lži k blížnemu svojmu a presviedčala ho, že pre mňa je ozajstný fešák. Keď ma neskôr zasypával ememeskami z dovolenky, na ktorých sa vycieral do objektívu, trpko som oľutovala svoju humánnosť.
Kým som stihla nájsť na nete toho pravého, zabila dcéra moje úsilie lakonickým konštatovaním: „Tak mne sa smeješ, že mám rada len kus papiera, a pritom ty miluješ len monitor.“ Vrátila mi tak podpichovanie na úkor jej lásky k Justinovi Bieberovi, ktorého plagát má nad posteľou.
V horúcich dňoch vlaňajšieho leta som bezradná a unavená zobrala deti na Počúvadlo. Kým vzduch horel v pľúcach, voda v jazere bola studená, ako keby bol na dne chladiaci agregát. Lena mala prvýkrát svoje dni, a tak sedela nadurdená na brehu, lebo nesmela do vody. Tony sa jašil v jazere nezaťažený ženským hormonálnym cyklom. Vymyslela som preto zábavu na vodnom bicykli. To môže Lena absolvovať so suchým zadkom.
Tony sa sám zvolil za kapitána lode a na ženskú časť posádky zostal pohon plavidla. Kapitán zúrivo rozdával rozkazy: „Plnou parou vpred! Reaktory na maximum!“ My dve sme horlivo šliapali. Polhodina šliapania za dve eurá. Počas prestávok kapitán prepol riadenie na automatiku, skákal do vody a osviežený sa vracal na palubu, spotené reaktory však dreli.
„Ženy to majú ťažšie,“ horekovala Lena.
„Keď sa vydáš, môže byť z teba xantipa a potom to bude mať horšie tvoj manžel,“ zažartovala som.
„A čo dovtedy?“ spýtala sa vážne.
„Pri ďalšej jazde budeš kapitánkou ty!“
Konečne teda mala vládnuť nežná ženská ruka. Tešila som sa, že s Lenou to bude pohoda, takže si plavbu vychutnám.
Mladík z člnkárne sa ma už nepýtal na meno.
„Ešte sa veru nezmenilo. Dnes som sa nestihla vydať.“
„Okej. Za dve eurá. Dnes sme ani my ešte nestihli zvýšiť cenu.“
Keď sa Lena ujala velenia, oči sa jej rozžiarili. Nútila nás naháňať čln obsadený chalanmi v jej veku, pričom sa vzrušene chichotala. Horlivo som šliapala do pedálov, a keď moje kŕčové žily nestačili udržiavať rýchlosť, dcéra zúrila. Neskôr si všimla bicykel s babenkami modelkovských postavičiek. Moju zlatú hruštičku tie dokonalé kostry viditeľne napálili a už sme sa rútili k zrážke s plavidlom. Vešiaky pišťali, ja som sa ospravedlňovala. Už sme neboli na pirátskej lodi s rozprávkovými plachtami, ale Leninou zásluhou na útočnom hrdzavom vodnom bajku. Pochopila som, že rodič svoje dieťa nepozná, len si to myslí.
Večer obe deti zaspávali uprostred rozpravy o bombastickom dni. Naliala som si čaj do prasknutej šálky. Pripadala som si podobne. Nie ako v básňach o puknutých srdciach a chvíľkových smútkoch, ale celkom ako tá šálka. S bolestivou prasklinou, ktorá ma postupne načisto znefunkční. Sledujem, kedy povolí a obsah vytečie von.
Ani počas ďalších dní horúčava neustávala. Zmrzlina nám tiekla po prstoch, po tvárach pot, všetci traja sme boli spomalení. Už som ani nevedela, aký je dátum. Spomenula som si na kontrolórov, ktorí sa niekoľko mesiacov prehrabávali v našej firemnej agende, aby spísali protokol o zistených chybách. Doklad, ktorý koloval v podniku, lebo ho muselo podpísať osem ľudí, bol napokon pre jeden chýbajúci dátum nebezpečnejší než zmluva s diablom. V duchu som sa rehotala a chcela kontrolu poslať k šťastným domorodcom, ktorí neevidujú ani dátum narodenia. Smiech ma však prešiel, keď mi šéf skrátil prémie. Dokelu, keď už toľkým ľuďom magorí z byrokracie, civilizácie a seba samých, prečo strpčujú život aj ostatným?!
Povedala som si, že na protest si budem život odteraz už len uľahčovať. Počas celej dovolenky nenavarím okrem čaju nič. S deckami sme vymetali reštaurácie, puby, koliby a hostince, ochutnávali samé špeciality a jedlo sa odrazu zmenilo na zábavu.
Potom stačilo ľahnúť si s plným žalúdkom na slnko a vnímať, ako tá úchylná guľa vlieza až do plaviek a pohládza každý kúsok tela. To sa mi naozaj páčilo. Tonymu, ktorý sa rozhodol namiesto opaľovania kúpať, som prikázala, aby ma rušil len v stave ohrozenia života, čiže keď sa bude topiť, vtedy za mnou môže prísť. Sexuálne orgie so slnkom však prerušil môj ex. Zavolal, že sa zastaví na deň-dva. Nemala som chuť na jeho spoločnosť a už vôbec nie na jeho cipinku s vrkôčikmi.
Prišiel sám. Od telefonátu ubehli len dve hodiny dvadsať minút. Slnko sa práve gúľalo z oblohy.
„Zajtra mám voľno, a tak som rovno z práce utekal za vami. Chcel som vidieť deti,“ povedal a oči sa mu ospravedlňovali, tak čo ho zabijem?
„Dobre. Nájdeme ti voľnú izbu, zajtra sa môžeš s nimi od rána blázniť na jazere. Sú ním posadnuté. Lena do vody nemôže, tak si požičaj trebárs čln, to ich bude určite baviť.“
„Idem si kúpiť pivo. Donesiem ti?“
Pili sme pivo a bavili sa o nás dvoch. Od rozvodu sme boli prvýkrát schopní premýšľať, prečo nám to nešlo. Veď sme dodržiavali všetky rady psychológov, že o problémoch sa treba rozprávať, natárali sme toho až-až. No možno sme sa nevedeli počúvať.
„Chcelo to mať Počúvadlo,“ zasmial sa ex. Pred spaním mi dal dokonca šťavnatý bozk a deckám sa to páčilo. Aj mne. Nebolo to o tom, že by som chcela vytvoriť nejaké zombie emócie, ale o tom, že sme spolu čosi úžasné prežili a každým pekným gestom si to človek pripomenul.
Na druhý deň sa decká bláznili s tatkom na jazere. Mne sa nechcelo vytvárať idylický obraz neexistujúcej rodiny, tak som si vybrala deň voľna od materských povinností. Chcela som byť chvíľu lebedienkou. Takto označujem singlovky, ktoré si namiesto utierania detských zadkov lebedia a vychutnávajú si naplno všetky radosti, ktoré život ponúka.
Hodila som si teda tašku cez plece a pustila sa hľadať nejakú roztopaš. Chvíľu som sa túlala lesom, zaplávala si v jazere a potom som len tak sedela a pozorovala ľudí, čo sa hádzali do vody a z vody na breh. Chlapi sťahovali pivné bruchá, ženy si ovíjali okolo pásu priesvitné šatky, aby maskovali veľké zadky, a deckám bolo všetko jedno. Kým im dospeláci nestrčia do rúk časopisy s obrázkami, ako majú vyzerať, dievčatám nenapadne vracať na záchode kvôli štíhlej línii a chalanom zháňať injekcie na rast svalov. V tom malom vydaní mi pripadali anjelsky čisto.
Popri zízaní na cudzie detiská som si uvedomila abstiak na vlastné. Nakúpila som im v stánku šnúry s cukríkmi a vzápätí som si vychutnávala pohľad, ako sa o ne naťahujú. Ex sa rehotal, že som dlho bez nich nevydržala.
„Vidíš, pre toto som sa o ne pri rozvode nenaťahoval, aj keď ich mám rád. Lebo ty na ne nedokážeš nemyslieť.“
Zadumala som sa. Usúdila som, že každý má asi inú predstavu o pôžitkoch, a tak si vlastne užívam pri deťoch.
Zasa sme si sadli k pivu.
„Hľadám si nového partnera,“ priznala som sa. Usrkol si zo zlatého moku a tváril sa, akože je to v pohode. „Zatiaľ mizéria. Všetkým ide o sex,“ sťažovala som sa.
„To je normálka, chlapom vždy ide o sex. Niektorým na začiatku, iní sa k tomu dopracujú postupne, a len chumaji čakajú na svadbu,“ zasmial sa. „Síce ma to bude srať, ale prajem ti, aby si si niekoho našla,“ dodal po chvíli už vážne.
Tak to bolo zarážajúce želanie od takého egoistu, akým sa mi môj bývalý vždy zdal. Nuž, asi sa v ňom čosi pohlo a neboli to ako zvyčajne plyny v hrubom čreve.
